Hemi-Sync | Popis Ohnísk | Frekvencie | Programy | DEC | HPlus | Bádatelia | Monroe | Príbehy | Iné | Literatúra

 

Nasledujúci text je prekladom článku Lifelines: A Side Trip and an Interdimensional Experiment od Theresy Brown, prevzatý z internetovej rubriky „Personal Stories“ webovej stránky Monroeovho inštitútu.

 

V priebehu programu Monroeovho inštitútu, nazvaného Lifelines, ktorý je upravený tak, aby rozšíril pomoc pre tých, ktorí opustili fyzickú realitu, je možné zažiť neočakávané prekvapenia. Napriek tomu sa Theresa Brown, dosť šokujúco, ocitla ako hlavná účastníčka experimentu na „druhej strane“. To, čo sa jej prihodilo a čo sebaisto zvládla, opisuje ona sama v nasledujúcom rozprávaní. Theresa je tiež aktívnou členkou Klubu delfínej energie (DEC).

 


 

„Moja skúsenosť s programom Lifeline vo februári 1993 bola mimoriadne úspešná. V každej ohniskovej úrovni som mala skutočné mimotelové zážitky a mohla som zreteľne vnímať rozličné prostredia. Doslova som urobila „túru“ cez oblasti vier a presvedčení – cez ohniská 24 až 26 – a navštívila som štyroch „mŕtvych“ priateľov a príbuzných v ohnisku 27 a vyhľadala som a priviedla „naspäť“ štyroch ľudí z ohniska 23.

 

V priebehu programu Lifeline som cítila účasť nefyzických sprievodcov, ktorých náplň činnosti sa často odlišovala od plánovaného programu. Situácia sa podobala výletu loďou, ktorá má v určené dni navštíviť isté prístavy a vy zistíte, že loď cestou robí neočakávané zastávky. Napríklad, počas cvičenia k preskúmaniu ohniska 23 ma môj sprievodca celkom nečakane zaviedol do ohniska 24, kde som sa ocitla vo vnútri čohosi, čo vyzeralo ako podzemná jaskyňa. Tieto neplánované „výlety“ boli dobrodružné, plné nepredvídateľných stretnutí a prekvapení. Zároveň som mala vždy pocit úplného bezpečia. Upokojujúca prítomnosť môjho sprievodcu bola neprestajná a nikdy som nestratila kontakt so svojím telom v mojej kabíne v inštitúte, hoci moja vedomá pozornosť bola zameraná často úplne do inej dimenzie.

 

Jeden neplánovaný „výlet“ ilustruje to, akým spôsobom poskytuje program Lifelines príležitosť pre spoluprácu medzi fyzickou a nefyzickou dimenziou. Táto udalosť sa odohrala počas posledného cvičenia koncom týždňa. Celá skupina (účastníkov) bola nasmerovaná, aby sa vrátila do ohniska 27 a potom prešla naspäť do ohniska 23, aby sme vyhľadali niekoho v tejto temnej oblasti. Mali sme to urobiť bez použitia pásky (s nahrávkou patričných zvukových signálov – pozn. prekl.). Pri dosahovaní ohniska 27 som nemala žiadne ťažkosti. Len čo som sa tam ocitla, môj sprievodca ma informoval, že pôjdeme do ohniska 25, namiesto do „dvadsaťtrojky“. V tom okamihu sa mi to nezdalo byť vôbec čudné – takéto zmeny sa už udiali niekoľkokrát. Pri  tejto príležitosti som si uvedomovala svojho sprievodcu, ktorý sa volal Archimedes, a ďalšiu, neviditeľnú, neznámu bytosť. Toto bolo po prvý raz, čo mi bola predstavená druhá entita.

 

Do hladiny 25, do oblasti uprostred systému presvedčení a viery, sme prešli hladko a keď sme boli tam, vošli sme do kostola. Bola to malá, jednoduchá budova bez okien a akýchkoľvek dekorácií. Vnútri boli šiesti farníci, všetko muži. Budova sa zdala byť veľká tak akurát, aby sa v nej cítili pohodlne. Opýtala som sa svojho duchovného sprievodcu, čo tam mám robiť a on mi povedal, že budem pri tejto príležitosti rečníkom. Aby som to vyjadrila jemne: mala som trému.

„O čom mám hovoriť?“ opýtala som sa.

„Slová k tebe prídu, keď začneš rozprávať,“ znela odpoveď. Toto nepridalo na mojej sebadôvere. So stiesneným pocitom som sa pohla k prednej časti kostola. Bol tam výstupok a lektórium. Rozhliadla som sa vôkol seba a potom som pozrela dolu na kongregáciu. Pozerali sa na mňa so záujmom, niektorí sediac, iní postojačky.

Nato som si uvedomila, že hovorím: „Práve teraz existujem naraz v dvoch realitách. V jednej mám fyzické telo a tu som ako myšlienková forma.“ Tieto slová mi jednoducho vhupli do hlavy tesne predtým, než som ich komunikovala. Celá táto komunikácia bola, samozrejme, telepatická.

V tej chvíli jeden z farníkov spochybnil moju prítomnosť. Povedal ostatným: „Ako tu môže byť, ak neverí princípom našej cirkvi?“

Odpovedala som: „ Nepoznám princípy ašej cirkvi, ale ak ja dokážem existovať súčasne v dvoch realitách, potom to azda dokážete aj vy.“

Muž, ktorý hovoril prvý potom povedal: „Nemyslíte si, že toto vrhá tieň pochybností na to, čomu veríme?“ Zdôraznil pritom slovo „pochybností“. Ostatní boli čoraz zaskočenejší a dokonca vyplašení v dôsledku toho, ako celá udalosť prebiehala.

 

Môj duchovný sprievodca a ja sme poslucháčov opustili v takomto stave úžasu a zdesenia. Mám tušenie, že muž, ktorý hovoril, bol v skutočnosti duchovným sprievodcom tých ostatných a pokúšal sa ich viesť do vyššieho ohniska. Celá epizóda sa zdala byť experimentom vo využití účastníka programu Lifelines k vyhľadaniu jednotlivcov v oblastiach systémov presvedčení a rôznych vier. Bola naplánovaná a vykonali ju jedinci v nefyzickej dimenzii. Môj duchovný sprievodca ma potom vrátil do ohniska 23. Chvíľu som sa rozhliadala, no nenašla som nikoho, koho by bolo potrebné prinavrátiť tam, kam patrí. Vrátila som sa do bdelého stavu vedomia, s pocitom, že som zavŕšila to, čo bolo potrebné vykonať.

 

Táto epizóda objasnila to, akým spôsobom ponúka program Lifelines príležitosť pre spoluprácu medzi fyzickou a nefyzickou dimenziou. Experimentovanie pokračuje tu a takisto aj tam. Mala som pocit, že nefyzické bytosti, s ktorými som sa v tomto prípade stretla, skúmali nové spôsoby využitia programu Lifelines k vykonaniu prinavrátenia stratených duší.

Bol tento experiment úspešný? Prešli členovia tej malej cirkvi vyššie? O tom som sa už nedopočula. Keď sa zúčastním programu Lifelines v októbri 1994 znova, určite sa opýtam!“

 

 

 

 

 

Príbehy

 

Nasledujúce tri mini-príbehy mi zaslala jedna moja známa, ktorá ich zažila, inšpirovaná počúvaním nahrávok Hemi-Sync...

 

- DreamingWolf

 

 

Tyrkysový sen

 

Skalnaté pobrežie je plné slnka, lúče cítim pod kožou. Je mi s nimi dobre, veď som teplomilná rastlinka. Rozpenené vlnky mi hladkajú kolená. Rozbieham sa im naproti, až ma celú zakryjú. Už som morskou pannou. Tyrkysové more otvára svoje komnaty. Dotýkam sa kvetov, trávy, rias. Pozdravujem rybky s červenými očami. Morské koníky mi ukazujú cestu. Za prasličkovým lesom na širokej pláni vidím ľudí odetých v morských rúchach. Obrábajú soľné pole. Dvíham ruku na pozdrav, úsmevmi si rozjasňujeme tváre. Veď sú to moji najmilší, a všetci spolu!

Tieto chvíle možno ani nie sú životom. Je to sen, keď sa objímame a líčko k líčku pritískame. Opäť som dieťaťom obklopeným láskou. Túžim zostať v tejto krajine, ale morské koníky už klopkajú kopýtkami.

Detstvo sa opäť skončilo.

 

 

Viem, že sa raz k vám vrátim

 

Viem, že sa raz k vám vrátim. Táto myšlienka ma sprevádza, keď vchádzam do sveta vodníkov a rusaliek. Možno tam niektorých aj stretnem. Ktovie, či ma uvidia. Môj nerozlučný morský koník mi dáva svoje signály a ukazuje cestu, aby som opäť mohla stretnúť rybky s červenými očami, dotýkať sa morskej trávy a ponaháňať sa s podmorskými žiariacimi hviezdami. Na chvíľu sa stávam jednou z nich. S veľkým svetelným chvostom vylietam vysoko nad hladinu a ukazujem ľuďom, kde je Betlehem.

Ale už som opäť v ríši delfínov a rozpenenej krásy. Svitol nový deň a žiara všetkých hviezd sa skryje do náručia tej najbližšej. Aj víly si češú vlasy, aby ich mohli rozdávať princom, ktorí na bielych koňoch zablúdia k brehom všetkých riek a morí sveta, aby stretli v živote tú pravú.

Niektoré vody na svete sú zamrznuté a padá na ne teplý sneh. Tie malinké biele hviezdičky zvestujú posolstvá neba aj vodnému kráľovstvu. Blížia sa Vianoce a ľudia sa čoraz častejšie dívajú na oblohu, či nezazrú tú veľkú vločku s ohnivým chvostom.

 

Viem, že raz sa k vám vrátim.

 

 

Dnes zo mňa vyletel motýľ

 

Bolo mi zima na nohy. Vtedy robím niečo také, aby som si ich zohriala. Zatváram oči a vchádzam do nádherného kúpeľného parku obliateho slnkom a zeleňou. Prichádzam k okrúhlemu bazéniku, cítim teplý dych jeho modrej vody. Šaty si nechávam na brehu a ponáram sa do živlu, ktorý mi koluje aj v žilách.

 

Modrá farba sa mení na ružovú, drobné bublinky mi hladkajú telo, vôňa rozkvitnutých stromov a melódia prírody ma napĺňajú. Na chvíľu splývam s vodou a nevnímam vôbec nič. Aj hodiny vo mne sa zastavili. Nohy mi oťažievajú a teplo stúpa od ich končekov nahor celým telom. 

 

Vstávam spolu s ružovou parou, keď sa mi zrazu v hrudi čosi pohne. Vylieta z nej cez temeno mojej hlavy krásny motýľ s veľkými dúhovými krídlami. Moje telo zostáva pri bazéne ako kukla, ktorá splnila svoju úlohu. Motýľ sa vznešenými pohybmi rozlietava po parku a pozdravuje každý kvietok. Napije sa z kvapiek nektáru a zvyškov rosy a necháva sa unášať vánkom. Vychutnáva voľnosť v slnečnom objatí. 

 

Moje nohy sú už teplé. Otváram oči a nado mnou lieta párik striebristých beláskov. Možno preto mám tak veľmi rada motýle.

 

Anka Halajová

 

 

 

 

 

Hemi-Sync | Popis Ohnísk | Frekvencie | Programy | DEC | HPlus | Bádatelia | Monroe | Príbehy | Iné | Literatúra

 

 

 

Internetový obchod Hemi-sync.cz - Meditační a relaxační hudba na CD

 

 

 

 

Stránka vytvorená: by DreamingWolf, jún 2001

Doplnené: apríl 2003