Joan Parisi Wilcox:

Vystúpenie z času: šamanizmus Q’erov a Západ

 

Boli neviditeľní, čiastočne svojim pričinením a čiastočne kvôli geografii: žijú v hmlami obalených horách Peru, 17 tisíc stôp nad morom, kde drsnosť ich fyzickej existencie je proporčná kráse okolitej krajiny. Volajú sa „dlhovlasí“, potomkovia Inkov, Detí Slnka. Sú to Indiáni Q’ero a iba nedávno zostúpili z izolácie v lone posvätných hôr, ktorú si sami vybrali, aby sa podelili o svoju víziu so Západom.

Qero šamani  a don Amerigo YabarPodľa Q’erov je teraz čas taque onkoy, reintegrácie kmeňov Ánd a veľkého zhromaždenia národov Štyroch svetových strán, ktoré bolo predpovedané v proroctvách. Šamani Q’erov predpovedajú, že sme svedkami konca histórie, a spolu so svojimi proťajškami v iných oblastiach Ánd vykonávajú despachos, obety, aby facilitovali mastay, nastolenie poriadku a harmónie pre svet. Don Antonio Morales, curak akullek, alebo majster šaman, verí, že noví opatrovatelia Zeme prídu zo Západu, že tí, ktorí mali na Zem najväčší dopad, majú teraz morálnu kapacitu a zodpovednosť pretvoriť svoj vzťah k Nej, ale že najprv musia pretvoriť seba samých. Západniari musia podstúpiť osobné prebudenie a iniciovať globálnu cestu transformácie. Podľa proroctva Q’erov, keď bude táto regenerácia prebiehať, Severná Amerika poskytne „telo“, alebo fyzickú silu, Európa poskytne „hlavu“, alebo mentálnu silu a Južná Amerika poskytne „srdce“. Výsledkom úspešného mastay bude možnosť evolučného skoku vpred pre ľudstvo, možnosť nášho pretvorenia ako aj pretvorenia planéty.

Q’erovia rozprávajú doslovne aj metaforicky. V súčasnosti zostalo iba asi 600 Q’erov a títo bez sentimentality predpovedajú koniec svojho tradičného životného štýlu, tradícií a učení. Dobytie, ktorému dokázali po stáročia zabrániť, ich napokon dostihlo, čiastočne preto, lebo dovolili, aby sa tak stalo. Prvou expedíciou ku Q’erom, kedy boli Západom doslova „objavení“, bola expedícia antropológa Oscara Nuneza del Prada. Del Prado bol v r. 1949 na festivale v Paucartambo, keď sa vypočul dvoch Indiánov so vznešeným chovaním ako hovoria čistou kečuánštinou, teda jazykom Inkov. Jeho rozhovor s týmito pôvodnými Q’erami vyústil do prvej expedície do dedín Q’erov v r. 1955. Odvtedy však nedošlo k mnohým kontaktom. Tých pár chodníčkov, ktoré sa strmo kľukatia horským masívom, je zradných a – v závislosti od počasia – môžu byť nepriechodné. Výška môže byť fatálna. Až do nedávna, keď šaman Americo Yabar, ktorý podstúpil výcvik u Q’erov, začal v tichosti učiť v Európe, a keď psychológ a medicínsky antropológ Alberto Villoldo, ktorý prešiel výcvikom u dona Antonia Moralesa, začal uvádzať šamanizmus Inkov na Západ, boli Q’erovia známi iba hŕstke smelých vedcov a bezstarostných trekkerov.

Z dôvodov izolácie Q’erov je ich systém presvedčení zväčša nekontaminovaný Západom. Uchovali si svoje tradície, tradície Inkov, zväčša nerozriedené a nekontaminované logikou, rozumom alebo násilím. Ich kultúra je hlboko šamanská: nestratili senzorické základy poznania, ani nenahradili svoj mytologický vnemový postoj kognitívnym, ako to urobil Západ. Systém presvedčení Q’erov má korene v predstave Pachakuti - toho, ktorý vystupuje za hranice času. Kulturálne, a určite aj šamanisticky, nemajú sklon robiť karteziánsky rozdiel medzi subjektom a objektom, medzi vnútorným a vonkajším, medzi prejavovaným a prejavovateľom, medzi sekulárnym a posvätným. Preto dokážu uniknúť putám kauzálneho a dokážu, celkom doslovne, vykročiť von z lineárneho, monochronického času do nelineárneho, polychronického času. Nestratili senzorický základ poznania a tak vnímajú synesteticky, teda prepájajú päť zmyslov: aby mohli cítiť štruktúru hôr, vnímajú celky, ktoré sú už podľa definície nelineárne, radšej než fragmentovanú, kauzálnu realitu, ako ju Západ chápe. Fluidita ich zmyslových vnemov je sčasti dôsledkom ich vzťahu k Prírode. Ich interakcia s Matkou Zemou, Pachamamou, ako súčasťou denného života, nie je iba environmentálna, ale je energetická, je súčasťou ich bytosti a existencie. Priemerný q’erský pastier alpák, podobne ako šaman, víta slnko na jeho rannom vzostupe na oblohu a preukazuje mu úctu, keď v podvečer zapadá. Denný život Q’erov je vnorený do zmyslového, mýtického, do feminínneho, do Erosu.

Q’erovia praktizujú s Prírodou a medzi sebou navzájom ayni. Ayni je reciprocita alebo proces výmeny. Pre Q’erov sú podmienky vášho života zrkadlom vášho vzťahu k prírode. Cieľom šamana je kráčať v perfektnej ayni na všetkých troch úrovniach andského vesmíru. Andský kozmos, zvaný pacha, je rozdelený na huju pacha, dolný alebo osobný, vnútorný svet; kay pacha, stredný svet, ktorý je fyzickým svetom, v ktorom žijeme, a hanah pacha, horný svet alebo atmosféra, ktorý sa nerovná Západnému pojmu „nebies“, ale namiesto toho je energiou, ktorá prúdi celým vesmírom.

Mastay je prinášanie harmónie do všetkých troch svetov a najlepšie sa dosahuje utvorením synchrónnym vzťahom medzi svetom a sebou získavaním prítupu k yoque, energii, ktorá nás spája s magickými, neobyčajnými sférami. Tieto sféry musia byť sprístupňované mimo obyčajného času, hoci mastay, pretože sa manifestuje historicky, je zladením sa s časom aj mimo času. Q’erovia získavajú prístup do týchto sfér sprístupňovaním si svojich mnohonásobných „ja“.

Predstava Q’erov o mnohonásobných “ja“ je intímne spätá s ich predstavou vystupovania mimo času. Q’erovia žijú v čase snov (dreamtime). Pre nich čas snívania nie je vykázaný do domény spánku, ale možno ho aktívne využívať v bdelom stave. Navyše, sprístupňovanie mnohonásobných „ja“ nie je totožné s dosahovaním mnohonásobných stavov vedomia. Q’erovia zriedkavo používajú psychotropné rastliny a nenavodzujú tranzové stavy alebo zmenené stavy vedomia prostredníctvom bubnovania či tanca, ako je praxou v mnohých šamanských kultúrach. Namiesto toho zapájajú tieto neobyčajné domény prostredníctvom posunu vnímania, zvyčajne vykonaného vonku v prírode, čo je akt vôle, osobnej sily a lásky.

Jedno z týchto mnohonásobných „ja“ je, samozrejme, manifestné v čase. To je to, kto „sme“. Iné „ja“ existujú v iných, zložitých vzťahoch k času: v čase snov, v rituálnom čase, v posvätnom čase. Pre Q’erov je čas komplexnou, mnohonásobnou realitou. K času – k monochronickému času - vidia kauzálny vzťah ako k zdroju násilia, pretože je deterministický. V monochronickom čase ste nútení obsadzovať vopred danú budúcnosť, ktorá vás drží v zajatí nočnej mory histórie. V kontraste k tomu, obsadzovaním mnohonásobných „ja“ v polychronickom čase získavate schopnosť rozhodovať o tom, ako zareagujete na to, čo sa vám deje. Napríklad, ak ste spútaní monochronickým časom, ako je tomu na Západe, potom ste nútení obzerať sa späť na udalosti, ktoré sa vám udiali v minulosti, aby vám vysvetlili to, kto ste dnes.

Západniari si z obzerania sa späť na svoje detstvo, na svoje vzťahy s rodičmi, na zneužitia v minulosti, spravili profesiu a posadnutosť, aby si vysvetlili dnešnú dynamiku svojich duší a myslí. Výsledkom je psychológia, založená na vykúpení. Aby ste vyrástli v to, kto naozaj ste, musíte sa vykúpiť zo svojej minulosti a zo vzťahov minulosti. Na kultúrnej a duchovnej úrovni odzrkadľuje Západ toto vnímanie vo svojej židovsko-kresťanskej teológii, kde musí človek odčiniť svoj pôvodný hriech a vyhnanie z Raja. Teológia a psychológia Q’erov sa však pozerá vpred. Q’erovia uvádzajú do súladu s tým, kým sa stávajú, než aby sa zmierovali s tým, kým boli v minulosti.

Pre Q’erov, prvou fázou šamanskej praxe sú obrady smrti. Obrady smrti sú sériou rituálov, v ktorej sa človek zapodieva Wiracochou, ktorá má pre Q’erov dvojaký význam a existenciu. Za prvé, je to žiarivé telo, osobné energetické telo, ktoré zásobuje fyzické. Je to schránka pre fyzické a psychologické „ja“. Uchováva odtlačok toho, ako sa zapájame do sveta substancie a ducha a sprístupňovaním si svojej osobnej Wiracoche ju môžeme očistiť, môžeme sa zbaviť kultúrnych nánosov, ktoré prispievajú k fyzickej a duševnej „ne-moci“. Vo väčšom kontexte je Wiracocha univerzálnou energiou, ktorá zásobuje kozmos. Očisťovaním svojej osobnej Wiracoche môžeme posilňovať putá s univerzálnou Wiracochou.

Obrady smrti, v protiklade k svojmu názvu, sú rituálmi prechodu, ktoré sa vyskytujú kedykoľvek, keď je vo vašom živote nejaký prechod, akýkoľvek prechod od starého k novému, od toho, kým ste boli, k tomu, čím sa stávate. Sú to tiež rituály, ktoré facilitujú (napomáhajú, uľahčujú – pozn. prekl.) vaše vykročenie za hnev a násilie. Pre Q’erov sa strach rovná násiliu. Opakom poriadku či harmónie nie je chaos, ale násilie. Pokým nevystúpite za hranice násilia vo svojej osobnej práci okolo Kolesa medicíny, nemáte schopnosť Wiracochu si plne očistiť a byť tým, čím sa stávate.

Q’erovia vidia dve línie minulosti, ktoré musia byť zmierené a uvedené do súladu: biologická a reinkarnačná. Tam, kde sa tieto dve línie v čase vzájomne pretínajú, ste vy, takí, akí ste v tomto svete, v prítomnej chvíli. Tieto dve línie vytvárajú odtlačok vášho energetického tela. Biologická je vaším fyzickým, genetickým dedičstvom. Reinkarnačná – alebo psychospirituálna – línia toho, kto ste boli, na druhej strane energeticky informuje vašu súčasnosť a predisponuje vás k určitým udalostiam a zážitkom. Na Západe sa zapodievame predovšetkým svojím genetickým dedičstvom. Naša medicína sa snaží prekonať naše biologické slabosti a naša psychológia sa snaží napraviť škody, spôsobené našou rodinnou históriou a históriou našich predkov. Avšak Q’erovia začínajú úsilím o odstránenie množstva akýchkoľvek negatívnych reinkarnačných stôp, nie tak očisťovaním, ako skôr zbavovaním sa množstva týchto stôp. Metafora, ktorú Q’erovia používajú, je metafora banketu - takmer všetky metafory Q’erov sú o kŕmení sa a trávení, klíčení a plodnosti – na ktorý hladní duchovia z minulosti prišli bez pozvania, aby sa nakŕmili zo zvyškov, ktoré padnú z vášho taniera. Títo duchovia sa živia zo súčasnosti, kŕmia sa vašou vitálnou energiou. Preto sú obrady smrti a mnohé iné rituály Q’erov navrhnuté tak, aby vyháňali duchov, aby oslobodzovali - a nie zabíjali - týchto hladných duchov, tak aby si už minulosť nemohla činiť nárok na prítomnosť.

Na Kolese medicíny Inkov je Juh miestom, kde je vaša minulosť a kde sa ňou zapodievate. Je to svetová strana zásobovaná archetypom hada. Q’erovia vravia, že svoju minulosť musíte zvliecť tak, ako had zvlieka svoju kožu. Spolu s tým potrebujete tiež zvliecť váš vzťah k lineárnemu času. Ak si vyberiete, že chcete udržať krok s pochodom lineárneho času a nasledovať príkaz Loga, potom nemôžete získať ľahký prístup k svojim mnohonásobným „ja“, s výnimkou prípadov, keď ste v extrémnej traume alebo strachu. Keď Q’erovia hovoria o očisťovaní Wiracoche, vtedy hovoria nielen o uvoľňovaní ťažkej energie (Q’erovia nehovoria o negatívnej a pozitívnej energii, ale o ťažkej a ľahkej energii) ale o reformovaní fyzického tela. Dokážu ovplyvniť nielen fyzickú liečbu, ale aj urýchlenie vývoja.

Mastay je takto individuálny a univerzálny, súčasne. Toto uvedomenie je jednou z najľahších ciest pre Západniara, ako získať letmý pohľad na vnemový postoj Q’erov, pretože ešte aj naše racionálne „ja“ vie pochopiť, že my ako jednotlivci vplývame na svet vôkol seba. Môžeme sa vidieť ako zložití, akokoľvek zjednodušene, tým, že vidíme spojenie medzi jednotlivými skutkami a ich dôsledkami, ako ich odráža stav sveta. Ale Q’erovia nám zadali úlohu a výzvu, ktorá bude žiadať to, aby sme prešli za zjednodušenia. Majú teóriu vzťahu, ktorá nádherne ilustruje nielen súčasnú dynamiku Západnej interakcie, ale nás tiež učí tomu, ako rozvíjať sofistikovanejšie a benevolentnejšie spôsoby bytia.

Q’erovia identifikujú v akomkoľvek vzťahu, či už medzi rodičom a dieťaťom, medzi alpakou a jaguárom, alebo medzi koloniálnou spoločnosťou a domorodou, tri štádiá. Prvé štádium je tupay, čo je stretnutie. V tomto štádiu sa dve energetické polia stretnú po prvý raz. Z pohľadu žiarivého tela môže toto stretnutie vyústiť buď do interakcie, alebo do neinterakcie. Ak sú dve energetické polia indiferentné, potom sa im žiadnym spôsobom nepodarí premiešať alebo vzájomne prepojiť, čo je často na ich škodu, pretože vždy je niečo, čo možno z takejto interakcie získať. Avšak, aj keď si entity vyberú vzájomne vstúpiť do interakcie, toto prvé stretnutie s pravdepodobnosťou vyvolá nevoľnosť, snáď v extréme. Q’erovia prirovnávajú toto prvé letmé zhliadnutie a uznanie jedného energetického tela druhým k stretnutiu vlka s jaguárom.

Rozhodnutie spojiť sa vedie k druhému štádiu, zvanému tinkuy, čo je štádium konfrontácie medzi dvomi entitami, ktoré sa nepoznajú. Zvyčajne je to meranie si síl. V andskej tradícii je toto vykresľované dvomi Indiánmi, ktorí sa stretnú na chodníčku, hľadiac si vzájomne do očí, oňuchávajúc sa navzájom a vyzývajúc sa prostredníctvom reči tela. Tinkuy nemusí byť nevyhnutne agresívnym. V kontraste k Západu, v andskej tradícii je moc a sila preukazovaná častejšie priateľskou súťažou, než násilím. Pre Q’erov je tinkuy príležitosťou pre veľké učenie sa, takže často vyústi do súťaže, možno do závodu v behu na vrcholok hory. Na konci pretekov bude jeden víťaz. Na Západe by bola dynamika vzťahu pevne ustanovená, alebo by sa v tomto bode vzťah dokonca skončil, pretože na Západe berie víťaz všetko. Ale práve tu Q’erovia veria, že majú čo Západ naučiť, pretože v ich tradícii, keď bol víťaz ustanovený, vstupuje sa do treteho štádia vzťahu, ktorým je take.

Take je spojenie, styk. Indián, ktorý vyhrá preteky, demonštroval hranicu rozdielu medzi sebou a súperom, takže je zaviazaný učiť svojho súpera, ako môže tento rozdiel prekonať. Duch konfrontácie a súťaže vyprchal a je nahradený uznaním toho, že jeden človek má niečo, čo môže naučiť druhého. Počas take sa jednotlivé energetické vlákna premiešajú, takže dôjde k spojeniu, vzájomnému obcovaniu a obidve žiarivé telá dosiahnu zvýšený pocit vzájomného pochopenia a dosiahnu novú úroveň kooperácie.

Q’erovia naprahujú ruku v ústrety Západu, pretože veria – a ich proroctvá to predpovedajú – že Západ konečne dosiahol schopnosť vykonávať take a prispieť k taque onkoy, veľkému zhromaždeniu. Prostredníctvom takých šamanov, akými sú napríklad Americo Yabar, ktorý sa narodil v Cuzco, a ktorý v r. 1993 po prvý raz navštívil USA, aby začal učiť, a Alberto Villoldo, ktorý pochádza z Kuby a vzdelanie získal v USA a ktorý vyučuje šamanizmus Inkov po celých Spojených štátoch a vedie expedície naprahovania sa – fyzicky a mýticky – naprieč časom a priestorom, volajú Q’erovia zo svojich nehostinných, snehom pokrytých hôr, aby sme prišli a sadli si k ich ceremoniálnym ohňom a vypočuli si ich príbehy a naučili sa ich spôsoby. Otázkou, ktorú musí Západ teraz zodpovedať je, či sme pripravení prijať ich pozvanie.

Preklad: DreamingWolf.

 

Späť

 

 

Stránka vytvorená: by DreamingWolf, február 2003.