Rozhovor s Deepakom Choprom

pre časopis MANY HANDS.

 

 

Deepak Chopra

 

Cieľom cesty je transformovať naše vedomie od separácie k jednote.

V jednote vnímame len lásku, vyjadrujeme len lásku a sme len láskou.

-- Deepak Chopra, The Path of Love

 

 

Many Hands: Ahoj, Deepak. Voláme Vám z Northamptonu v Massachussetts.

 

Deepak Chopra: Ach, to miesto milujem! Bol som v Northamptone aspoň trikrát, viete, podpisovať knihy v kníhkupectve Beyond Words. Strávil som dvadsať rokov v Bostone, takže som do tej oblasti dosť často cestovával. Z akéhosi dôvodu Northampton milujem.

 

MH: Áno, je tu úžasná energia.

 

DC: Energia a mladí ľudia. Je to tam, v New England, skvelý pocit, so všetkými jeho ročnými obdobiami. Cítim nostalgiu! Ja som tu, v Kalifornii, a cítim nostalgiu za zimou v Northamptone.

 

MH: Prečo ste sa rozhodli presťahovať sa?

 

DC: Spočiatku preto, lebo som mal tu pracovať s veľkou nemocnicou, ale viete, jedno viedlo k druhému. Páči sa mi tu.

 

MH: Aké to pre vás bolo, ten prechod od doktora k tomu, že ste sa stali tiež autorom kníh?

 

DC: Na medicínu som išiel preto, lebo som sa chcel stať spisovateľom. Inšpirovali ma iní lekári-spisovatelia, ako Somerset Maugham a ľudia ako Sir Arthur Conan Doyle. Viete, doktor vidí každý deň všakovakých ľudí. Je to o ľuďoch, o živote, o smrti!

 

MH: O veľkej dráme.

 

DC: O melodráme.

 

MH: Z niekoľkých vašich kníh, ktoré som čítal, je Quantum Healing (Kvantová liečba) mojou najobľúbenejšou. V knihe sa zameriavate na rozhovor medzi bunkami tela, mysľou a zdrojom, ktorým je Vedomie. Vysvetlili by ste, ako tento proces funguje?

 

DC: Nuž, zakaždým, keď máte nejakú myšlienku... Myslite na niekoho, koho poznáte. Vidíte obraz? Počujete jeho či jej hlas? Len čo tak urobíte - ak by som sa vám pozrel do mozgu, a v dnešných dňoch tak môžeme urobiť všelijakými inštrumentami, uvidel by som strapec fotónov. A potom by som okamžite uvidel sériu elektromagnetických impulzov frekvenčne kódovaných vlakov informácií, uháňajúcich po sieti káblov, čo sú v základe neurónové siete, a potom prúdy chemikálií, zvaných neuropeptidy. Tieto chemikálie potom pretekajú zvyškom vášho tela a zachytávajú sa na bunkách vo vašom imunitnom systéme a všade inde. Takže ešte aj keď si privolávate myšlienku, vytvárate svetlo z ničoho. Boh povedal: "Nech je svetlo" a bolo svetlo. Vy tak robíte zakaždým, keď si myslíte nejakú myšlienku. Vtedy konvertujete svetlo do molekúl.

 

Kde však je tá myšlienka predtým, než ju máte? Väčšina ľudí usúdila, že je v mozgu, ale na to niet žiadneho dôkazu. V skutočnosti je isté, že myšlienky nie sú vo vašom mozgu, ale sa vo vašom mozgu iba aktualizujú, práve tak, ako vysielanie správ CNN sa nenachádza vo vašom televízote, ale sa v ňom iba aktualizuje.

 

Takže, tu to máme, každú myšlienku, ktorú si pomyslíme, privolávame si niečo zo sveta vedomia, kde to spočíva v podobe skrytého potenciálu. Prekonvertujeme ju na svetlo, prekonvertujeme ju sériou rýchlo sa meniacich hyperpolarizácií a depolarizácií a akčných potenciálov v mozgu. Prekonvertujeme ju do informácií a z informácií ju prekonvertujeme do hmoty! Takže, to je jeden príklad.

 

Môžete vidieť, že vedomie poníma, konštruuje hmotu a stáva sa ňou, nielen v mozgu, ale aj vo zvyšku vášho tela, a samozrejeme, prostredníctvom tela prežívate Vesmír. Prv, než skutočne máte nejaký vnem Vesmíru, aj on je radikálne dvojznačnou a neustále tečúcou kvantovou polievkou. Nemá inú materiálnu existenciu, než vo vašom vedomí. Bez vášho vedomia by bol iba energetickou a informačnou polievkou.

 

MH: Bez tela, ktoré by tú energiu zachytilo a niečo z nej vytvorilo?

 

DC: Správne. To, čo teraz počujete, ako sa s vami rozprávam, ten zvuk je tvorený len vo vašom vedomí. Vo vašom mozgu sú iba elektromagnetické impulzy. Nie je to mystérium? Vo Vesmíre niet žiadneho zvuku, je to len vibrácia atmosféry.

 

MH: Čo tým máte na mysli, keď vo svojej knihe In Perfect Health (Dokonale zdraví) hovoríte, že "telo je rieka"?

 

DC: Viete, keď sa pozriete na rieku, rieka vyzerá rovnako a predsa sa po celý čas mení. Nemôžete vkročiť dvakrát do tej istej rieky, pretože priteká stále nová voda. Vaše telo je tiež také. Je riekou, sériou fyziologických vecí, ktoré sa volajú jedenie, dýchanie, trávenie, metabolizmus, vylučovanie a zmyslové vnímanie. Vyzerá rovnako, no nikdy rovnakým nie je. Každých šesť týždňov máte novú pečeň, novú kožu raz za mesiac, každých päť dní novú žalúdočnú sliznicu, novú kostru každé tri mesiace. Vy, ktorý sedíte a načúvate tejto konverzácii, to telo tam pred rokom nebolo. Takže, ak si myslíte, že ste hmotné telo, máte trochu problém! O ktorom hovoríte?

 

MH: Poukazovali ste na na kvantovo-mechanické ľudské telo, a na kvantá, ktoré sú, ako vravíte, duchovia energie, ktorí čakajú na to, aby nadobudli fyzickú formu. Vysvetlili by ste, čo tým myslíte?

 

DC: Predtým, než je to kvantovo-mechanické telo, je to v skutočnosti virtuálne telo, čo je slovo, ktoré v knihe Quantum Healing nepoužívam. Akonáhle máte kvantum, čo je jednotky informácie a energie, odkiaľ pochádza? Odkiaľ to pochádza? Znova, vyvolajte si myšlienku. Kde bola tá myšlienka, než ste ju mali? Musíte teda byť nejaká virtuálna úroveň existencie, ktorá je dokonca ešte predkvantová. Takže môžte povedať, že existencia má tri úrovne: virtuálnu, kvantovú a fyzickú. 

 

Fyzická je ľahká. Môžete ju vidieť a dotknúť sa jej a vraziť do nej. Aj kvantum je ľahké, pretože ho celý čas prežívate vo svojej mysli, čomu sa hovorí informácia a energia. Kvôli kvantovému svetu je aj telefonický hovor v pohode. Rozprávam sa s vami a to, čo sa deje, je to, že zvuk, ktorý tvorím, je konvertovaný na elektromagnetické impulzy, ktoré uháňajú po káblových sieťach, práve tak aj po neurálnych sieťach, takže ma môžete počuť. To je kvantový svet. No potom tu musí byť aj predkvantový svet, ktorý je potenciálom pre toto všetko, a ten by ste mohli nazvať virtuálny svet existencie. Virtuálny je za hranicami času a priestoru, pretože inak, než ako potenciál, neexistuje. Akonáhle sa ten potenciál stane časo-priestorom, potom je už kvantovým a fyzickým.

 

MH: Prečo máme sklon mať návyk pripútanosti ku fyzickému svetu?

 

DC: Je to dôsledok povery materializmu. Sme veľmi poverčiví ľudia, veríme v hmotu.

 

MH: Vaša kniha The Path to Love (Cesta k Láske) je nádherne napísaná a ponúka množstvo vhľadov na to, čo láska je a čo nie je. Ako vieme, obzvlášť v počiatočných fázach vzťahu, že to, na čo reagujeme, je naozajstná láska?

 

DC: Je náš vnútorný dilóg o "mne", alebo o "tebe"? Je tam obcovanie? Teda, je tam dôvera, je tam rešpekt, je tam rovnosť, je tam vnímavosť a citlivosť, je tam vernosť, je tam dobrota, je tam harmónia? Ak je odpoveďou "áno", potom wow! To je láska! Na druhej strane, ak by som vám zavolal a vy by ste mi nezavolali späť, a ja som na vás naštvaný, nie je to láska. 

 

MH: Aká je vaša interpretácia "ega"?

 

DC: Je to zväzok predstáv, ktoré sú dôsledkom našej identifikácie s predmetmi našej skúsenosti. Takže, ak sa niekoho na ulici opýtate, "Kto ste?", nemyslím si, že zvyčajnou odpoveďou je "som holografickým prejavom Vesmíru, manifestujúcim sa ako časopriestorová udalosť." 

 

MH: Bola by, keby som stretol vás!

 

DC: [Smeje sa] Myslím, že väčšina ľudí začne vymenúvať predmety svojej skúsenosti. Povedali by, no, bývam v Northamptone, takže som sa stal northamptončanom, volám sa X a mám takýto bankový účet. Hovoríte o všetkom možnom, okrem o sebe, a to je ego.

 

MH: Musí byť ego celkom vymazané, aby bolo možné dosiahnuť vyššiu úroveň duchovného vedomia?

 

DC: Musí byť uznané za to, čím je. Je to môj obraz seba, nie ja sám. Dokiaľ na to nezabúdam, že to nie som ja, budem v poriadku. Keby sme nezabúdali, boli by sme odsúdení k večnej blaženosti!

 

MH: Čo by ste mohli povedať o uvedomení ľudstva v otázkach smrti a smrteľnosti a o jeho prílišným zapodievaním sa týmito témami?

 

DC: Sme jediným živočíchom, ktorý skutočne premýšľa o smrti. Myslím si, že ak si uvedomujete smrť, ak ste si vedomí toho, že smrť vás neustále stopuje... Existuje jeden indický výraz, "Princ Smrti". Zakaždým, keď sa pozriem ponad svoje plece, je bližšie. Viete, pozerám sa ponad svoje plece práve teraz a pozriem sa ponad plece o zlomok sekundy neskôr a on je o toľko bližšie. Keď som si toho vedomý, potom je môj život magický, pretože moje priority nie sú triviálne a svetské. Je jedna indická báseň od Thákura, hovorí o smrti a vraví: "Veci, po ktorých som túžil a získal ich, nech pominú. Nech skutočne vlastním tie, ktoré som odmietal a prehliadal." 

 

MH: Aký je najlepší spôsob ako sa dostať do kontaktu s tou časťou nás, ktorá neumiera?

 

DC: Byť si vedomý tej časti vás, ktorá je svedkom rolí, ktoré hráte. Uvedomovať si toho, ktorý prežíva, uprostred zážitku. Uvedomovať si večnosť uprostred času. Vedomie, ktoré je svedkom, nepodlieha zrodu ani smrti.

 

MH: Vo svojej knihe The Path to Love spomínate termín satsang.

 

DC: Satsang je zhromaždenie ľudí, ktorí majú rovnaký zámer hľadania pravdy. Je to konverzácia a načúvanie.

 

MH: Mnohokrát sa ľudia ocitnú vo vzťahu, kde každý z partnerov má iný duchovný cieľ, čo môže vytvárať problémy. Musí to byť problémom?

 

DC: Ak nemám sklon vnucovať svoje ciele vám, nie je to problémom. Ak naozaj chcete skutočnú lásku, potom umožnite byť každému tým, kým je. Inak sa nepretvarujte. 

 

MH: Vysvetlili by ste, prosím, čo máte na mysli pojmom Dharma?

 

DC: Je to prirodzený zákon. Je to tiež účel a zmysel. Je to Tao, Cesta. Je to zámer prírody. Ak tomu skutočne rozumiem, je aj moje naliehavé nutkanie dosahovať niečo, môj zámer, všetko to, vyjadrením celého Vesmíru. Nemá to nič dočinenia so mnou. To je Dharma, vedieť to. Keď to viete, viete, čo robíte a nemáte obavy o ovocie svojich skutkov. Robíte, čo robíte, s vedomím, že to robíte pre Boha.

 

MH: Povedali by ste, že nenávisť je druhou stranou lásky, alebo jej absenciou?

 

DC: Nenávisť je naozaj prejavom strachu. Keď neviete, čo si počať so svojím strachom, prejavíte ho ako nenávisť. Nenávisť je odpor voči láske, a tiež expanziou strachu.

 

MH: Zaujíma ma CD "A Gift of Love", ktoré sa zakladá na básňach básnika Rúmího. Prečo ste si vybrali Rúmího?

 

DC: Pretože Rúmího milujem a pretože som vyrastal na jeho básňach. Pretože Rúmí ukazuje cestu k Bohu prostredníctvom vzťahu. Rúmí je o slobode, Rúmí je o sebapoznaní, sebavyjadrení. Rúmí je o tom, nemať strach. Je tiež prvým hippíkom.

 

MH: Ako to?

 

DC: Nuž, bol slobodný. Žil ako cigáň. Každú noc zostával v inom dome pod hviezdami. 

 

MH: Bol Súfí, áno?

 

DC: Áno, jedným z prvých.

 

MH: Píšete básne?

 

DC: Áno, píšem. Napísal som knihu s názvom Raid on the Inarticulate (Nájazdna nevysloviteľné). 

 

MH: Ohľadom vašej knihy The Return of Merlin (Návrat Merlina), prečo ste si zvolili ako formát novelu?

 

DC: Tento formát vám umožňuje vyjadriť tie najvnútornejšie z vašich fantázií prostredníctvom iných ľudí, a tiež vám umožňuje vymaniť sa z formálnej štruktúry. A domnievam sa, že v beletrii je omnoho viac pravdy, než v literatúre faktu. Keď píšete literatúru faktu, vždy si uvedomujete, že vám niekto hľadí cez plece, vraviac "Dokážte mi to". V beletrii poviete, koho to zaujíma?

 

MH: Dokiaľ energia prechádza!

 

DC: Správne. Napísal som ďalšiu beletristickú knihu, The Way of the Wizard (Cesta čarodeja), a o dva mesiace vyjde ďalšia, The Lords of Light (Vládcovia svetla).

 

MH: Praktizujete ešte stále medicínu?

 

DC: Nie v tom zmysle, že vidím pacientov, ale robím kurzy pre iných doktorov. Každé dva mesiace učím doktorov kurz v body-mind medicíne. 

 

MH: Ako je to prijímané?

 

DC: Je to prijímané extrémne dobre. Práve som mal o tom prednášku na Harvard Medical School, a viete, v medicínskej profesii je to veľmi populárne. Takže áno, naozaj sa im to veľmi páčilo.

 

MH: Akceptácia holistického prístupu na poli medicíny je relatívne novým fenoménom, nie?

 

DC: Áno, všetko má svoj čas. Nezáleží na tom, viete? Teda, píšem novely a básne a ak ma chcú počúvať rozprávať o body-mind medicíne, rád prídem. Je to zábava, áno, rád prídem. Všetci máme svoje malé egá.

 

MH: Keď už je reč o egu, zápasíte so slávou, ktorú ste získali?

 

DC: Nie. Moja rodina a moje deti sa postarajú o to, aby som nemusel.

 

MH: Považujete sa za duchovného učiteľa? Máte nejakých oddaných následovníkov či študentov?

 

DC: Nie. Mám študentov, v tom zmysle, že prednášajúci dáva kurzy, ale nie, nie som guru, ak ste mysleli toto.

 

MH: Mahariši Maheš Jogi bol na čas vaším guru, je tak?

 

DC: Bol na chvíľu mojím guru, no potom som od neho odišiel.

 

MH: Bolo to kvôli nejakým obmedzeniam, že ste odišli?

 

DC: Áno. Nie obmedzeniam v ňom, lež obmedzeniam v mojej slobode, áno. Nechcel som byť spájaný so žiadnou konkrétnou ideológiou či dogmou. 

 

MH: Máte korene v ajurvéde, je tomu tak?

 

DC: To áno. Ovplyvňovala ma po celý život. Prostredníctvom mojej starej mamy, čo som videl v Indii, neprimeranosť medicíny, ktorá nás (doktorov) videla iba ako technikov, zapodievajúcich sa ľudským telom, namiesto toho, aby skôr chápali aj dušu. Takže viete, celá séria okolností ma viedla k ajurvéde. 

 

MH: Koľko ste mali rokov, keď nastalo spojenie Západná medicína-ajurvéda? 

 

DC: To spojenie tam bolo vždy, no vážne som do toho išiel až v roku 1980, čo je pred devätnástimi rokmi. Vtedy som sa stal praktickým lekárom, endokrinológom.

 

MH: Je niečo, čo by ste chceli ešte dodať k tomuto rozhovoru?

 

DC: Nepíšte svoj článok prv, než si vypočujete CD (A Gift of Love), pretože to vám pomôže zažiť to, o čom som rozprával.

 

 

 

Preklad článku z internetového vydania časopisu MANY HANDS: DreamingWolf. © 1995-99 Many Hands.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Stránka vytvorená: by DreamingWolf, marec 2004.