Kolibkova šamanská iniciácia.

 

Keď Fostera Perryho zasiahol blesk, zmietlo ho to na cestu iniciácie a rozširovania vedomia. Jeho život už nebol odvtedy taký istý.

Foto Foster PerryKindred Spirit: Vaša kniha Keď blesk udrie do kolibríka načiera do mnohých ezoterických tém, čím je ťažké ju jasne zadefinovať.

Foster Perry: Kniha je napísaná, akoby mohol blesk, akoby mohol kolibrík niečo napísať. Zámerne vás núti ísť rýchlo, až kým nemôžete spomaliť, zatiaľ čo ste v tom, a potom máte naozaj taký zážitok, aký mám ja.

KS: Čo sa stalo, keď do vás udrel blesk?

FP: Bol to búrkový deň roku 1985. Môj priateľ a ja sme prechádzali žitným poľom a blesk evidentne udrel vedľa mňa a vyšiel nahor mojimi nohami a telom ako kundalíní. Padol som na zem a mal som zážitok prahu smrti, kde som mal vízie, ale bolo to ozaj ako smrť. O pár dní som si začal spomínať na mnohé inkarnácie. Zažil som tiež to, čo by Steiner nazval obdobím medzi inkarnáciami, keď sa môžete prepracovať mnohými vecami tým, že si predstavujete seba na rovine ako je Zem, ale nie ste inkarnovaní, a kde máte spomienky druhých ľudí a morfogenetickej pamäte Zeme.

Vtedy som zistil, aký monitorovaný je tento svet, ako je naň veľmi starostlivo dozerané. Dozvedel som sa, ako sa vyvíjame a o všetkých tých rôznych prieskumoch tohto sveta zo strany rôzličných inteligencií, z ktorých niektoré chcú od nás to dobré a iné sú dravejšie.

Veľa času som strávil objavovaním pôvodu toho, kto sme – sú to dôležité ezoterické veci, o ktorých sa treba dozvedieť.

KS: Prečo je to pre vás tak dôležité?

FP: Pretože to je pôvod mojich buniek, je to o tom, ako som bol stvorený v hmote. Takže pre mňa, aby som zakončil túto inkarnáciu, prezerám si to, ako som sa tu ocitol, ako boli veci stvorené, ako funguje liečenie. Od svojich koreňov môžete vyletieť vysoko. Bolo to pre mňa uzemňujúce zistiť svoju inteligenciu ako druhu. Je to ako hľadanie uvedomenia a ak máte uvedomenie, nikdy už neodíde. Vyšší dialóg s druhými ľuďmi na inej úrovni sa nikdy neodmlčí.

KS: Zmieňujete sa o tom, že celý čas počujete hlasy.

FP: Myslím, že je to prirodzený polyteizmus duše! Dávam jednému hlasu možnosť dokončenia, ak má potrebu hovoriť celý deň, nechám ho. Musíte mať veľa času na ticho a samotu, takže musíte opustiť mesto a potom sa vrátiť späť do poriadku a neporiadku ľudstva. Keď som bol v prírode, pomaly som sa naučil ako každý hlas rozlíšiť. Rok som toho veľa nenahovoril, zotrvával som v samote. Keď počujem jednu osobu, môže to byť kritik, potom sa to môže zmeniť na šialenca alebo na malého Budhu v nás, na môjho otca a moju matku, alebo na nejaké decko, ktoré ma zbilo. Ak im načúvam, niektorí odídu a otvoria vo mne vrecia energie a som zdravší. Je to systematické skúmanie v podvedomej mysli a toho, ako jej vládneme. Učenie sa povahe mysle zaberie veľa z vášho života.

KS: Mnoho učení hovorí, aby sme myseľ úplne prestali používať.

FP: Ale ak nepoznáte povahu mysle, nemôžete ju prestať používať. Všetci chceme nejaké skratky. Ja si myslím, že skratkou je láska, empatia. Ak ste so všetkým v telepatickom spojení, je to ako druh kundalíní, ktorá cez vás prenikne a očistí vaše bunky. Ale vy ešte stále chcete tento dar uvedomenia, čo si vyžaduje skúmanie a spytovanie sa.

KS: Blesk vás urobil citlivejším voči množstvu vnútorných dimenzií.

FP: Áno. Existuje nekonečné množstvo dimenzii, takže som sa musel po tom blesku obmedziť. Bolo to ako postupné schádzanie dolu z tej roviny, aby som popremýšľal o svojej skúsenosti. Spieval som, čo mi pomohlo tento zážitok uzemniť a získať prístup k ďalším informáciám. Každý nadtón, každý podtón mohol sprístupniť odlišné dimenzie. Takže som to potom nemusel tak jasne artikulovať, mohol som byť viac bardom a spievať, čo som počul v inom jazyku. Je to ako hovorenie jazykmi. Je to ďalší jazyk k Bohu.

KS: Čo symbolizujú kolibríky?

obr. kolibríkFP: Sú nositeľmi radosti. Tradícia Inkov je niečo, čo milujem a teraz trávim veľa času v Peru. Chodím tam na tri miesta. Jedno je neďaleko Limy, trojdňová púť na vrchol hory, kde sú kamene ako na Veľkonočnom ostrove. Druhé miesto je cestička Inkov na Machu Picchu. Je to chrám pred Machu Picchu, do ktorého som zamilovaný. Robím tam rastlinnú látku, kaktus, ktorý zomeliete a ktorý Inkovia užívali. Dá vám víziu Inku, ktorý vás učí starovekej náuke. Dokonca sa stretávam aj s najnižšími bytosťami, ktoré milujem. Nerozlišujem - nikdy mi neuškodili a aj ony sa vracajú späť k zdroju. Sú dosť vysoké a svalnaté a sú expertami na rastliny. Tretie miesto je jazero Titicaca, Ostrov slnka, kde je od čias Egypta ešte stále zahrabaný úctyhodne starý slnečný kotúč. Do Peru bol prinesený z Atlantídy cez Egypt.

KS: Ktoré ďalšie miesta v Peru vás priťahujú?

FP: Chodievam na túry do hôr na veľmi odľahlé miesto, aby som pobudol so šamanmi, ktorí sú veľmi prízemní. Neakceptujú mnoho bielych ľudí, takže chodievam s Peruáncami, ktorých veľmi zaujíma miesto, zvané Valley of the Seven Rays, Valley of the Blue Moon, Údolie siedmich lúčov, údolie modrého mesiaca. Sú o ňom popísané mnohé knihy. Bol som pri vstupnej bráne. Pri Akitose je vchod do vnútornej zeme. Je to asi dvojtýždenná cesta dolu, ale ak by ste ju podnikli, zbláznili by ste sa. Jedna japonská skupina sa vybrala do tej jaskyne – jeden človek spáchal sebevraždu, všetci ostatní vydržali jednu hodinu. Ak nie ste zasvätení, úplne vás to vydesí. Ale ak sa dostanete hlboko do nej, sú tam kryštály, aké na povrchu nie sú, formácie skál, aké ste nikdy ešte nevideli a na začiatku konca vychádzajú svetlá. Ale neprešiel som to celé. Ďalší vchod do vnútornej zeme, teraz zablokovaný, je u kmeňa Xavantov, s ktorým pracujem. Je aj tretí vchod, ktorý stráži tibetský láma, a ten vchod vlastne nie je vchodom do vnútorného sveta, ale je skladišťom informácií, kde sú staré fyzické záznamy o Atlantíde. Mnohé vyzerajú naozaj ako záznamy a kotúče a tabuľky. Jeden je v Tibete, ale tento je v Amazónii.

KS: Prečo ste skúmali legendy tak obšírne?

FP: Aby som uvidel, čo je doslovné a čo je učením mystéria: jedno obohacuje to druhé. Začal som s tým pred 12 rokmi a blesk bol poslednou kvapkou. Musel som zanechať všetko a žiť tak, akoby to bol môj posledný deň. Potom som mal ďalší zážitok prahu smrti v Santa Fe. To bolo hlboko deprimujúce, pretože ste videli všetky tieto veci a už tu viac nechcete byť. Potom sa jednoducho postavíte tvárou v tvár tomu, že tu musíte byť, vybrali ste si to a je to úžasné miesto.

Teraz začíname v Brazílii novú komunitu, na Parrot Mountain, kde sa sformovalo veľa duchovných komunít. Brazília je pre mňa budúcnosťou a ja som tam volaný, kvôli duchovnej civilizácii, ktorá sa tam otvorí v r. 2030 či 2070. Keď tam robím workshop, je tam tisíc ľudí. V Anglicku ho robím menší, pretože ľudia potrebujú intimitu.

KS: Aký si myslíte, že je náš pôvod?

FP: Nemyslím si, že ľudské bytosti boli stvorené podľa darwinovských evolučných línií: boli sme zasiati, ako záhrada. Boli sme stvorení s takou láskou a jemnosťou, aby bol tak jemný aj život. Myslím si, že ľudská existencia tu pokračuje po milióny rokov a že ľudia žili aj v dobe dinosaurov. Videl som v Peru staroveké kamene, zobrazujúce ľudské bytosti s dinosaurami.

KS: Vrátia sa pôvodné bytosti?

FP: Je len veľmi málo tých, čo sa neinkarnovali, zvyšok prichádza ako deti. Každý sa sem chce dostať pred rokom 2012-13, to je bod obratu. Prejdeme iným zoskupením polárky. Videl som všetky tie kométy, strávil som mnoho času pozeraním sa, hoci všetko nehovorím. Potom som to musel nechať tak, pretože všetko sa môže zmeniť. Stabilita je forma zmeny, nehybný bod vytvára tanec. Vzrušuje ma to, nie tie fenomény, ale číra radosť či láska stvorenia, ktoré chce odhaliť seba tým, ktorí ho môžu počuť.

Predstavy kolibríka v peruánskom šamanizme sú o tom, že dva kolibríky pijú z otvorenej šišinky. Sú to nositelia radosti, vyšších vibrácií. Šišinka je uvedomelý človek, krajina mlieka a medu. Na spiritualite je zábavné to, že ke´d sa otvoríte, stane sa veľa zmyselných vecí, je to orgazmické.

KS: Vaša kniha zdôrazňuje prácu s našími potláčanými stránkami.

FP: Povedal by som, že teraz je všetka naša práca prácou s tieňom, až do roku 2000 (interview bolo publikované v r. 1995 – pozn. prekl.) a pravdepodobne aj trochu potom. Je to tá najhlbšia práca s tieňom, akú môžeme vykonať, a sme k tomu povolávaní ako celý druh, aby sme na konci storočia urobili revíziu. To obzvlášť zahŕňa veci, ktoré ste v sebe odmietli, tie časti z vášho detstva, ktoré boli vytesnené, veci, ktoré ste neprijali, tie najtemnejšie oblasti. Neverím, že démoni a temné bytosti nie sú ničím iným, než naše ľudské výtvory, ktoré teraz odišli a vytvorili si svoje vlastné kolónie. My všetci sme starí čarodejníci, ktorí vytvorili veľmi temné bytosti.

KS: Naše myšlienky sa niekde materializujú?

FP: Áno a môžete vstúpiť do týchto astrálnych svetov, ktoré druhí ľudia vytvorili. To je jedna oblasť, ktorá je veľkým vyžívaním sa a zvedie vás z cesty. New Age ma naučil, že musím byť v západnom svete, ktorý je v podstate materialistický, ale má tradíciu mystérií, ktorú si cením a vážim: mystériá Grálu, zákon elfov a víl, alebo Hildegardu von Bingen či Eckharta.

Veľmi sa zaujímam o jungovskú psychológiu, ideu bytostného Ja, ale verím v Krishnamurtiho myšlienku, že neexistuje jednen stred a pravda je krajina bez ciest.

KS: Napriek tomu nachádza veľa ľudí radosť v hľadaní stredu.

FP: Potrebujú to, kým to nebudú môcť pustiť. Ľudia potrebujú identitu a myslím si, že je veľmi dôležité ju sformulovať. Rodičovská výchova je veľmi dôležitá. Ako dieťa som bol odmietaný, takže som musel uvoľniť nesmiernu traumu, traumu neuveriteľnej osamelosti.

KS: Kde teraz pracujete?

FP: Mám centrum v Santa Fé, jedno v Brazílii a chcem sa pozrieť, či je nejaké v Anglicku. Chcem vytvoriť tri školy mystérií, kam ľudia prídu a budú vyučovať.

KS: Vaša kniha rozoberá maskulinitu. Aké sú jej negatívne a pozitívne aspekty v patriarchálnej Západnej kultúre?

FP: Muži ako celok boli učení vojne. Myslím si, že sme boli všetci bojovníkmi a počíňali sme si v tom veľmi dobre. Sú istí ľudia, ktorí toľko revoltovali voči vojne, že skutočne potrebujú bojovať, potrebujú bojové umenia. Niektorí boli brutalizovaní barbarstvom a transformujú to na niečo zdravé vo vzťahu so ženským. To tiež prostredníctvom bojových umení, čo je marsovské. Mars bola veľmi vyspelá civilizácia, ale mala vojnu a skončila. To najlepšie z Marsu je tu, aby sme to nevytvorili, preto sme monitorovaní. V skutočnom mýte o Marse bol juh Atlantídou, sever bol Elíziom a vojna bola medzi nimi.

KS: Odkiaľ máte tieto informácie?

Foster PerryFP: Najprv zo sna, potom od Josého Argüellesa a iných (José Argüelles a jeho manželka Lloydine sú odborníkmi na odkaz Mayov – pozn. prekl.). Neupadám z toho veľmi do tranzu, som prítomný, tu a teraz, ale pomáha mi to pochopiť marťanskú povahu vo mne, ktorá chce bojovať. Muži chcú, aby ženy boli ich animou, aby mali ich pocity, takže ženy ich privádzajú k tomu, aby na sebe pracovali, inak by sa nepohli. Predsa však nás zaujíma dynamická hra, divokosť, čoho dôkazom je Robert Bly. Tiež poézia a hudba – hrana hudobný nástroj, spoločné bubnovanie, premieňanie sa na Zeleného muža, hľadanie rohatých bohov a bohýň, ešte aj prijímanie pozitívnej Wiccy a spájanie sa s bylinkami a stromami.

Patriarchálny materský komplex je v Anglicku veľmi silný. Matka využíva svojho syna ako svojho syna-milenca, svojho náhradného manžela, a chce od neho, aby sa o ňu emočne staral, a dokonca chce, aby pre ňu žiaril. To spôsobuje, že sa muž odreže od svojich pocitov, pretože mu bolo povedané, že nemôže milovať inú ženu.

Mnohé matky menia svoju rolu, nachádzajúc v sebe inštinkt, ktorý dusí ich synov a robí ich tvrdých, a zaoberajú sa svojím chladom, keď sa od nich synovia odrežú, v priebehu toho podstatného zlomu v adolescencii. Vtedy potrebujú chlapci mužov, aby ich iniciovali.

Myslím si, že muži sa zaujímajú o komunitu, o farmárčenie, o zem, praktické veci, ako je stavanie a učenie sa veciam – ak sa vrátite k farmárovi, potom ste skutočne prerástli zemou. Toto je Zelený muž v nás, ktorý sa prebúdza. A muži sa učia, že zraniteľnosť je formou sily – je čas byť bojovníkom, je čas byť lovcom, je čas byť živiteľom, je čas načúvať svojej manželke, pretože vám dáva inštrukcie, a je čas vykonať tie inštrukcie. Je čas byť zaoberať sa menej sebou samým a postarať sa o rodinu, a je čas vydať sa von na hľadanie vízie. Musíte byť prítomní, aby ste počuli, v ktorom cykle sa nachádzate. Sme povahou cyklickí, všetci krúžime a špirálovito sa točíme.

KS: Ako vidíte komunity budúcnosti?

FP: Vytváram ich. Brazília je desaťročný projekt. Je tam bylinná chyža, sú tam temné miesta, kde idete dovnútra zeme a meditujete, sú tam obecné miesta, miesta pre akupunktúru, iridológiu, rádioniku a ľudia, čo pestujú rastliny pre potravu. Musíte zistiť, v čom ste najlepší. V celej Amerike veľmi dobré komunity, ale ja nie som orientovaný veľmi hippy. Nie som zo 60-tych rokov, zaujíma ma niečo nové. Nie som proti počítačom či mechanickým veciam. Majú určitú mechanickú dušu: opekač toastov sa pokazí ľahšie, ak mu nevenujete pozornosť. Toľko toho spoluvytvárame a väčšina z toho sú mechanické veci. Strácame emočný dopad života a naše spojenie s prírodou.

Mám pocit, že najviac stresu, ktorým ľudia trpia, je environmentálny, s výnimkou nesmiernych genetických vecí, ktoré tiež prebiehajú. Sme bombardovaní obrovským množstvom radiácie a v telách máme parazitov, ktoré lekárske testy neodhalia a ktoré sú koreňom rakovín.

KS: Aký je najnovší vývoj?

FP: Zvykol som v nemocniciach spievať rakovinovým bunkám, pri exeprimente rozpustiť ich určitou frekvenciou. Ľudiamuseli tú frekvenciu izolovať, potom sa naučiť jazyk buniek, aby mohli bunky inštruovať ako rakovinové bunky uvoľniť. Mám tiež priateľov v Amazónii, ktorí pestujú 72 rozličných bylín z celého sveta, ako testovací program pre AIDS a rakovinu.

KS: Čerpáte informácie z mnohých zdrojov.

FP: Musím tonajprv zažiť, než si to môžem zachovať. Robil som veľmi špecifickú duchovnú prax, kde som jeden celý deň strávil iba v modrej farbe, jeden deň vo fialovej a tak ďalej. Každá farba ma naučila stvoreniu sveta, keďže svet bol stvorený vo farbe a zvuku.

KS: Aké ďalšie projekty máte teraz?

FP: Jeden z mojích nových domovov je u kmeňa Xavantov v Matto Grosso v Brazílii. Ich náčelník ma naučil mnohým veciam. Chodievam do ich posvätnej jaskyne, k ich posvätnému jazeru, v ktorom ešte nikto neplával. Panenské miesta. V novembri privediem tohto náčelníka do Ameriky. Učím sa kmeňové náuky, dar, ktorý nám pôvodné národy musia dať, pretože sú našími učiteľmi. Vytvoril som pre kmeň fondy, pretože im hrozí vyhynutie. Pomáham im predávať banány v Riu a pokúšam sa vytvoriť im programy, aby si mohli zarobiť svoje vlastné peniaze. Už si dokonca nevyrábajú šaty či hrnce, pretože ľudia, ktorí to vyrábali, už umreli. V 50-tych rokoch ľudia dostali letecky balíky s šatmi s infekciou kiahní. Stovky tisícov Xavantov boli doslova vymazaní z povrchu zeme v priebehu mesiacov, aby ich krajina mohla byť zabratá pre dobytok. Pre pôvodné národy je všetko živé. Ich hrdosť bola tiež zdevastovaná a alkoholizmus je zranená hrdosť. Som tu, aby som pomohol prinavrátiť im ich dôstojnosť, je to veľká skúška.

Preklad článku A Hummingbird Comes to England, publikovaného v časopise Kindred Spirit, Vol. 3, No. 4, Autumn 1994: DreamingWolf. Zverejnené s láskavým povolením redakcie Kindred Spirit.

© Kindred Spirit 1994.

 

 

 

 

Stránka vytvorená: by DreamingWolf, jún 2003.