Ľúbostné listy.

Thich Nhat Hanh

Súcitná komunikácia robí zázraky.

list

 

Jedna Francúzska žena si uchovávala staré ľúbostné listy od svojho manžela. Písal jej krásne listy, než sa vzali. Zakaždým, keď dostala od neho list, vychutnala si každú vetu -- každé slovko -- boli tak sladké, tak chápavé, také plné lásky.

Kedykoľvek dostala list, veľmi sa potešila, takže si všetky svoje listy držala v škatuli od sušienok. Jedného rána, keď si práve upratovala v skrini, objavila starú škatuľu od sušienok, kde si odkladala všetky jeho listy. Bolo to už dávno, odkedy ju naposledy videla. Škatuľa listov hovorila o najkrajšom období, keď ona a jej manžel boli mladí, keď sa milovali a verili, že jeden bez druhého neprežijú. Ale v posledných niekoľkých rokoch obaja dosť trpeli. Už im viac neprinášalo radosť hľadieť jeden na druhého. Deň predtým, než našla škatuľu, ju jej manžel informoval, že musí ísť na služobnú cestu. Netešilo ho ostávať doma a snáď vyhľadával kúsok šťastia či potešenia na svojich cestách. Bola si toho vedomá. Keď jej manžel povedal, že musí ísť na stretnutie do New Yorku, povedala: "Ak tam máš prácu, prosím, choď." Zvykla si už na to: bolo to veľmi obyčajné. Potom, namiesto toho, aby sa vrátil domov, ako plánoval, zatelefonoval a povedal: "Musím tu zostať o dva dni dlhšie, pretože ešte potrebujem urobiť veľa vecí." Akceptovala to veľmi ľahko, pretože aj keď bol doma, nebola šťastná.

Po zavesení si začala robiť poriadok v šatníku a objavila škatuľu. Bola to škatuľa od sušienok Lu - veľmi známa značka vo Francúzsku. Bola zvedavá, pretože to už bolo dávno, čo ju naposledy otvorila. Odložila nabok prachovku, otvorila škatuľu a zavoňala čosi veľmi známe. Vybrala jeden z listov a stála tam a čítala ho. Aký sladký bol ten list! Jeho jazyk bol plný porozumenia a lásky. Cítila sa veľmi osviežená, ako kus suchej zeme, ktorá bola konečne vystavená dažďu. Otvorila ďalší list, aby si ho prečítala, pretože to bolo také úžasné. Nakoniec vzala celú škatuľu listov na stôl, sadla si a čítala jeden list za druhým, až kým neprečítala všetkých štyridsať šesť. Semiačka jej šťastia minulosti tam ešte stále boli. Boli pochované pod mnohými vrstvami utrpenia -- ale ešte stále tam boli. Takže, zatiaľ čo čítala ten list, ktorý napísal, keď bol mladý a naplnený láskou, cítila, že semiačka šťastia v nej sú zalievané vodou.

Keď urobíte niečo podobné, zalievate semiačka šťastia, ktoré ležia hlboko vnútri vášho vedomia, vodou. V nedávnej minulosti jej manžel vôbec nepoužíval taký jazyk. Ale teraz, keď čítala tie listy, počula svojho muža hovoriť rovnako sladkým spôsobom. Šťastie bolo pre nich skutočnosťou. Prečo žili teraz v akomsi pekle? Sotva si spomínala, že by sa sňou takto rozprával, ale bola to skutočnosť. Dokázal sa s ňou rozprávať takým jazykom.

obr.Počas hodiny a pol čítania všetkých tých listov zalievala semiačka šťastia v sebe. Uvedomila si, že obaja boli neobratní. Zalievali si v sebe navzájom semiačka utrpenia a nedokázali zalievať semiačka šťastia. Po prečítaní všetkých listov bola motivovaná túžbou sadnúť si a napísať mu list, aby mu povedala aká šťastná vtedy, na začiatku ich vzťahu, bola. Napísala, že si želá, aby znovu objavili a vytvorili šťastie tých zlatých rokov. A teraz ho mohla znova volať "môj milovaný", so všetkou úprimnosťou a srdečnosťou.

Ten list písala štyridsaťpäť minút. Bol to ozajstný ľúbostný list -- adresovaný očarujúcemu mladému mužovi, ktorý napísal listy, ktoré si uchovávala v škatuli. Čítanie jeho listov a potom písanie listu zabralo asi tri hodiny. Bol to čas precvičovania, ale ona nevedela, že si precvičuje. Po napísaní listu sa cítila vnútri veľmi ľahko. List ešte nebol doručený, jej manžel ho ešte nečítal, no ona sa cítila omnoho lepšie, pretože semiačka šťastia sa opäť prebudili -- boli zavlažené vodou. Vyšla nahor schodišťom a položila list na jeho písací stôl. A po zvyšok dňa bola šťastná. Bola šťastná len preto, že listy v nej zaliali pozitívne semienka. 

Kým čítala listy a písala svojmu mužovi, získala vhľad. Ani jeden z nich nemal dostatok zručnosti, boli neobratní. Ani jeden z nich nevedel, ako uchovať šťastie, ktoré si zasluhovali. Vo svojej reči, vo svojich skutkoch si vytvárali navzájom peklo. Obaja prijali to, že žijú ako rodina, ako pár, ale už nemali viac šťastie. Po tom, ako to pochopila, verila, že ak sa obaja pokúsia praktizovať, môže sa šťastie prinavrátiť. Naplnila ju nádej a už viac netrpela, ako tomu bolo v minulých rokoch.

Keď sa jej manžel vrátil domov, vyšiel po schodoch hore a uvidel list na písacom stole. V liste mu napísala: "Som zčasti zodpovedná za naše utrpenie, za fakt, že nemáme šťastie, ktoré si obaja zaslúžime. Začnime odznova a napravme si komunikáciu. Nech je pokoj, harmónia a šťastie znova realitou." Čítal dlho ten list a dlho hľadel hlboko do toho, čo mu napísala. Nevedel, že precvičuje meditáciu. Ale tiež precvičoval, pretože tým, že si prečítal list, ktorý mu jeho manželka napísala, aj v ňom boli zaliate semienka šťastia. Dlho stál tam hore, hľadiac hlboko, a prichádzal k rovnakému vhľadu, aký ona získala deň predtým. Z toho dôvodu mali obaja šancu začať znova a prinavrátiť si svoje šťastie.

Dnes si ľudia, milenci, už viac nepíšu ľúbostné listy. Len zdvihnú telefón a povedia, "Máš dnes večer voľno? Pôjdeme von?" To je všetko a nemáte nič, čo by ste si odložili. To je škoda. Musíme sa naučiť znova si písať ľúbostné listy. Napíšte svojmu milovanému; môže to byť aj váš otec či syn. Môže to byť vaša mama, dcéra, sestra či priateľka. Doprajte si čas napísať o svojej vďake a láske.

Úryvky z knihy Anger: Buddhist wisdom for cooling the flames

Thich Nhat Hanh je budhistický mních, básnik a sociálny aktivista. 

Preklad článku z časopisu Resurgence No. 215 November/December 2002: DreamingWolf. Publikované s láskavým povolením redakcie.

 

Späť

Späť do Vlkovho kútika

 

 

 

Stránka vytvorená: by DreamingWolf, marec 2005.