Nehrajme sa na boha

Jeremy Rifkin

Potrebujeme začať celosvetový dialóg na tému etiky genetického inžinierstva.

obr.


Za posledných štyridsať rokov sa odohrali dve technologické revolúcie: počítače a  gény. Tieto dve revolúcie sa nedávno začali spájať, aby vytvorili nový mocný vzor: spoločnosti používajú zdokonalené počítače na dekódovanie, sťahovanie, riadenie a využitie „nových“ zdrojov – génov. Gény na stavebné materiály, energiu, výstavbu, potraviny a farmaceutiká. Posúvame sa od veku fyziky a chémie, ktoré dominovali priemyselnej revolúcii, do veku génov a počítačov. Tieto dva aspekty budú dominovať biotechnologickej revolúcii.

V 70-tych rokoch 20-teho storočia vedci podali veľký výkon v biológii: vzali plátky genetického materiálu z dvoch rôznych organizmov a ich rekombináciou vytvorili novú životnú formu. Keď sa proti tomu zdvihla vlna námietok, vedci odpovedali: „Kde je problém? Ovplyvňovali sme prirodzený stav od počiatku neolitickej revolúcie. Nie je toto iba premyslenejší a efektívnejší spôsob, ako to robiť?“

Nesúhlasím. Uskutočnené pokusy by nikdy nebolo možné dokázať klasickým spôsobom plemenitby a nikdy ich nebolo možné uvidieť v evolúcii. Napríklad, genetickí vedci vzali ľudský rastový hormón a vstrekli ho do myších embryí. Tieto myši vyrástli dvakrát tak veľké a odovzdali túto ľudskú genetickú informáciu každej generácii svojich potomkov. Toto nie je možné vykonať klasickým spôsobom. Pri klasickom spôsobe plemenitby môžu byť krížení blízki príbuzní – napríklad kôň a osol, čím vznikne mul – avšak nemožno skrížiť osla s jabloňou. Niekedy môžu gény prekročiť biologické hranice pomocou vírusov a baktérií, ale nie v takomto rozsahu. Teraz tu máme technologickú revolúciu, ktorá dovoľuje vedcom a  spoločnostiam preklenúť každú jednu biologickú hranicu v kráľovstve rastlín i zvierat. To je to, čo je z pohľadu investičnej perspektívy vzrušujúce a súčasne z pohľadu sociálnej, kultúrnej a  environmentálnej perspektívy strach naháňajúce.

Všetkým nám unikla podstata nedávnej správy o klonovanej ovci doktora Wilmuta. Ten príbeh nebol o  Dolly, ale o Polly, tej druhej ovci. To bola ovca, o ktorú priemysel mal záujem, pretože do bunky ovce, ktorá bola klonovaná, bol predtým vpravený ľudský gén. Tento pokus dokázal, že je možné prispôsobiť a zároveň masovo produkovať identické kópie pôvodného živého tvora s tou istou kontrolou kvality a dizajnérskymi princípmi, ktoré boli používané vo výrobe chemických produktov v dvadsiatom storočí. Dôvod, prečo to nazývame genetickým inžinierstvom – nie terapia, ale inžinierstvo!

Podstata je táto: prevezmeme tieto inžinierske štandardy, ktoré sme používali počas priemyselnej revolúcie na bezduché materiály a použijeme ich priamo na gény, chromozómy, bunky, väzivá, orgány, organizmy a ekosystémy? Sľúbili sme si „roh hojnosti“: nové potraviny, ktoré nakŕmia svet, nové výdobytky v zdravotníctve, ktoré nás udržia navždy nažive, nové zdroje energie, keď sa minie ropa. Na čo sme sa nikdy nespýtali je, či umelá výroba klonovaných tvorov na masovej báze nebude znamenať koniec prirodzenosti a jej náhradu laboratórne koncipovanou druhotnou genézou. Nebude masové vypustenie tisícok geneticky modifikovaných organizmov znamenať rozšírenie genetického znečistenia v našej biosfére a neodstrániteľné poškodenie nášho životného prostredia? Aké budú dôsledky obmedzenia celého génového fondu na duševné vlastníctvo nachádzajúce sa v rukách hŕstky spoločností vedy života? Aké budú dôsledky zavedenia geneticky naprogramovaných charakteristík do spermie, vajíčka a embrya pred počatím či po počatí, a vyrastania vo svete, kde ľudia budú diskriminovaní kvôli ich genotypu alebo ich genetickému profilu? Aké budú dôsledky výroby ľudského dieťaťa na základe dizajnérskych princípov?

Pozrime sa bližšie na niektoré z týchto otázok. Prvá, kto bude toto všetko kontrolovať? Názov hry znie: patenty. Ľudský genóm bol zmapovaný a súčasný ruch sa sústreďuje na lokalizáciu každého z  týchto génov a následné zabezpečenie práv duševného vlastníctva naň. Ak tento proces bude prebiehať bezproblémovo, za menej než desať rokov hŕstka spoločností vedy života bude vlastniť genetické blueprinty nášho druhu.

Viete, čo všetko zahŕňa patent dr. Wilmuta? Dostal postupový patent britskej vlády na spôsob klonovania. Ale taktiež dostal výrobný patent. Hociktoré zviera klonované použitím jeho spôsobu je považované za jeho vynález. A je tu ešte prídavok. Britský patentový úrad udelil spoločnosti dr. Wilmuta ďalší patent na klonované ľudské embryá po rozvojové štádium blastocýst. Je šokujúce, že nejaká spoločnosť môže teraz vlastne vyhlásiť embryo za vynález. V devätnástom storočí sme bojovali proti tomu, že bolo možné vlastniť ľudskú bytosť po narodení, a zrušili sme otroctvo. Teraz je k  dispozícii technológia, ktorá umožní vlastniť ľudskú bytosť od počatia po narodenie. Bude to jedna z najväčších diskusií dvadsiateho prvého storočia.

Ďalej je tu problematika Sever/Juh. Nemôžete vytvoriť nový gén v laboratóriu; je to extraktívny priemysel a množstvo genetických zdrojov sa nachádza v južnej hemisfére. Spoločnosti vyhľadávajú čisté gény a mikróby, rastliny, zvieratá a ľudí – autochtónnu populáciu – aby ich vyhlásili za svoj majetok. Ak dovolíme, aby bol ohromný génový fond uzavretý či už politickým vlastníctvom vlád alebo duševným vlastníctvom komerčných spoločností, ručím vám za to, že budúcnosť prinesie génové vojny.

Keď chemici oddelili chemické prvky počas veku chémie, povolili sme im postupové patenty, no nepovolili sme im výrobné patenty. Môžete si predstaviť slová: „Boli ste prvý vedec, ktorý izoloval volfrám... udelíme vám patent. Toto je váš vynález.“ Patentové právo je jasné: nemôžete vyhlásiť produkt prírody za ľudský vynález. Gény, bunky, chromozómy, orgány a väzivá, sú presne tohto druhu. Vlády roky znásilňujú vlastnú legislatívu rozširovaním práv duševného vlastníctva na gény.

Učíme naše deti, pokiaľ sú malé, že život má vnútornú hodnotu. Keď sú staršie, predstavíme im úžitkovú hodnotu. Ale vo svete, v ktorom rastú k vedomiu, že vo svetle práva všetok život je úžitkový predmet, čo sa stane s vnútornou hodnotou? Je tu vôbec nejaký záchytný bod pre budúce generácie, aby rozumeli tomu pojmu, keď život je redukovaný na púhe duševné vlastníctvo?

Do tohto biotechnologického veku môžeme vstúpiť odlišným spôsobom. Génový fond je dedičstvom a našou spoločnou zodpovednosťou. Mohli by sme ustanoviť génový fond ako spoločne zdieľaný ľudom, spravovaný spoločnosťou každej národnosti vo svete v prospech súčasných a budúcich generácií. Gény sú dôsledkom miliónov rokov evolúcie. Nie sú politickým vlastníctvom vlád a nie sú duševným vlastníctvom spoločností. Mali by sme úplne zakázať hocijaký patent hocijakého druhu týkajúci sa génov.

Počas nasledujúcich pár rokov bude často používaný termín „genetické zamorenie“. Genetické zamorenie je veľmi odlišné od chemického znečistenia. Geneticky modifikované organizmy (GMO) sú živé, takže sú oveľa nepredvídateľnejšie, keď ich umiestnite do životného prostredia. Napríklad, reprodukujú sa. Chemické látky sa nereprodukujú. GMO mutujú, množia sa, premiestňujú sa. Nemôžete ich stiahnuť späť do laboratória.

V súčasnosti sa v Spojených Štátoch vykonáva 72 000 terénnych testov. Máme zavedené voči herbicídom tolerantné a proti škodcom odolné gény do našej kukurice, sóje a iných potravinových plodín. Vedci ale nikdy nevzali do úvahy opeľovanie. Gény vždy putujú počas opeľovania – nemôžete ich zastaviť. Keď váš voči herbicídom tolerantný gén alebo váš voči škodcom odolný gén zaletí mimo, na inú farmu a kontaminuje tamojšie plodiny, kto bude za to zodpovedný?

Nedávno som sa stretol s výkonnými šéfmi viacerých poisťovacích spoločností a títo nebudú poisťovať voči dlhodobému génovému znečisteniu. Hovoria: „Nemôžeme. Neexistuje metodológia na posúdenie rizikovosti.“ Ako môže vláda povedať, že usmerňuje vypúšťanie týchto GMO, keď poisťovací priemysel vie, že neexistuje žiadna metodológia, ktorou by sa dala posúdiť rizikovosť?

Genetická diskriminácia na nás v budúcnosti doľahne tak závažne, ako pohlavná diskriminácia, či etnická a rasová diskriminácia v minulosti. Ľudia budú mať preskúmaný svoj genetický profil. Mala by vaša poisťovacia spoločnosť, vaša školská rada, váš zamestnávateľ, poznať váš genetický profil? Máte troch ľudí uchádzajúcich sa o prácu v spoločnosti, všetkých rovnako kvalifikovaných. Jeden má genetickú predispozíciu na rakovinu prsníkov, druhý na rakovinu prostaty a tretí nemá žiadnu predispozíciu. Koho najmete? Avšak gény nie sú jediným faktorom: sú len malou časťou skladačky. Je to prirodzenosť/výchova. V skutočnosti to môže byť tak, že tretí kandidát je chodiaca časovaná bomba, pretože má problémy s alkoholizmom alebo fajčí tri balíčky cigariet denne, necvičí, je množstvo mastného mäsa a žije v znečistenej obci. Preto génová technológia v sebe nesie neoddeliteľný problém diskriminácie.

Nemôžeme viesť rozhovor o biotechnologickej revolúcii bez zavedenia termínu „eugenika“. Bežne sa zamýšľame nad nacistami a ich sociálnou eugenikou. Klameme samých seba, že takáto vec sa nemôže prihodiť v demokratických spoločnostiach. Dovoľte mi varovať vás, že táto nová eugenika je priateľská. Je banálna. Je komerčná. Je trhovo orientovaná. Nechceme mať všetci zdravé dieťa? Je to základná faustova zmluva. Všetci chceme, aby naše dieťa malo najvyššie výhody v živote, pokiaľ ich môžeme poskytnúť. Poznáte rodiča, ktorý to nechce? Problémom však je, že to od základov mení vzťah rodič/dieťa. To je dôvod, prečo ide o novú eugeniku. Rodič sa stane architektom; dieťa sa stane rozhodujúcou nákupnou skúsenosťou v tomto post-modernom svete.

Skutočné nebezpečenstvo je niečo, o čom etici nikdy nehovorili: a čo dieťa, ktoré nie je produktom inžinierstva? Napríklad, rodičia sa kvôli etickým alebo finančným dôvodom rozhodnú neurobiť tak – a  dieťa sa narodí s handicapom. Ako veľmi tolerantní by sme boli my ostatní k takému dieťaťu vo svete, kde sme začali myslieť o rozmnožovaní v termínoch inžinierskych štandardov, kontroly kvality, predpokladaných výstupov a zdokonalených štandardov merania? Nebudeme náchylní povedať „To malé dieťa je vadné, chybné“? Obava je, že by sme mohli prísť o svoju empatiu – emocionálnu väzbu, ktorá nás drží v spojení. Spolucítime s ostatnými, pretože sme zažili vlastné slabosti, vlastné zraniteľnosti, vlastné utrpenia, vlastné úsilie byť ľudským tvorom. Avšak vo svete, ktorý nás dovedie k myšlienke o  živote ako zdokonalenom inžinierskymi štandardami, ako empatickí pravdepodobne budeme? Aký bude náš vzťah k dieťaťu, ktoré nezodpovedá štandardom, ktoré určili naše spoločnosti a naši inžinieri? Ak stratíme empatiu, stratíme našu ľudskosť.

Je tu tvrdá a je tu mäkká cesta v ústrety novému veku biotechnológie. Tvrdá cesta je cestou monsantov (Monsanto&Co. – medzinárodná chemická spoločnosť, ktorá sa stavia do role poľnohospodárskej spoločnosti, a to cez kontrolu semien ako prvého článku v potravinovom reťazci. Pozn. prekl.) celého sveta: chcú zredukovať prírodu, chcú na ňu uplatniť inžiniering, chcú vytvoriť druhú genézu, chcú mať zisk a výnosy. Je tu však aj mäkká cesta. Môžeme využiť túto novú vedu na začatie porozumenia, napríklad, ako vytvoriť viac udržateľné ekologické poľnohospodárstvo. Môžeme použiť novú vedu, aby sme začali hľadať spôsoby, ako sa môžeme presunúť od manažmentu nemocí smerom k preventívnej medicíne. Mäkká cesta je bez genetického inžinierstva. Bez spájania. Bez rekombinácie. Bez hrania sa na boha. Namiesto toho sa staneme správcami, priateľmi, partnermi, opatrovníkmi biologického kráľovstva. Porozumieme našej zodpovednosti voči generácii našich detí a voči všetkým druhom tvorov, s ktorými sme na jednej lodi.

Úryvky z prednášky na Technology Teach-In v New Yorku vo februári 2001.
Jeremy Rifkin je autorom kníh The Biotech Century (Storočie biotechnológií) a The Age of Access (Vek prístupu).

Preklad článku z časopisu Resurgence, September/October 2001, No. 208, publikovaný s láskavým povolením redakcie. © Resurgence, 2001.
Preklad: Enikah.

 

Späť na stránku Kútik Resurgence

 

 

Stránka vytvorená by DreamingWolf, december 2002.