Thomas Moore: Duchovná ekológia.

Príroda je vyjavením ducha.

(Preklad článku z časopisu Resurgence, č. 211 marec-apríl 2002.)

Rád by som pochopil, prečo nestoja duchovné skupiny v čelnej línii ekologického hnutia. Myslel som si, že záujem cirkví o etiku, či ich vášnivé idey o stvorení a jeho dobrote, ich motivuje k tomu, aby prevzali vedenie v oblasti ochrany prírodného sveta. Očakával by som, že spirituálne komununity obrátia svoj idealizmus na zverstvá, ktorých sa ešte stále vo vzťahu k prírode dopúšťame. Ale, ak sa nemýlim, duchovných hlasov v prospech prírody je málo a sú relatívne slabé.

Viem o niekoľkých dôvodoch tohoto zanedbávania. Svojou povahou má duch sklon odvracať sa od tela a materiálneho sveta. Zameriava sa na poznanie všetkého, na objatie vesmíru a vlastnej pravdy. Toto sú obrovské ideály, ktoré môžu odvracať pozornosť ducha od nízkych záujmov tela a sveta skál a zvierat. Duchovní ľudia sú zvyčajne neradi nakazení tým, čo je obyčajné a fyzické. Anorexia nie je iba osobným problémom, je to aj životný štýl celej kultúry.

Duchovné komunity často sústreďujú svoju etickú energiu na pár vybraných otázok a problémových okruhov a ignorujú ostatné. Vyrastal som v katolíckej cirkvi a bol som vedený k tomu, že sex je najväčšou a hlavnou oblasťou hriešnosti. Ešte aj dnes sa zdá, že ľudia si myslia, že ak majú svoj sexuálny život v poriadku, sú na ceste k etickej zodpovednosti, bez ohľadu na to, že ich firma znečisťuje miestnu rieku. Úzky morálny fókus zatemňuje iné nároky na svedomie.

Duch má tiež tendenciu byť prísnym. Nábožensky založení ľudia môžu byť vychovávaní k tomu, aby o etike zmýšľali ako o veci strachu a viny. Nikdy ma nik neučil, že moje šťastie môže závisieť od morálne žitého života, alebo že silný pocit zmysluplnosti sa môže vynoriť z inteligentných morálnych rozhodnutí. Etiku som považoval za hrozivú požiadavku. V tom kontexte sa mohla príroda javiť ako morálna divočina a spätosť s ňou mohla byť nazeraná ako "útok" na našu vlastnú etiku.

Spiritualita má sklon zjednodušovať všetko, čoho sa dotkne. Ľudia majú radi osemsmernú cestu, desať prikázaní, Dvanásť krokov (program, ktorý je súčasťou liečby závislostí, populárny najmä v USA - pozn. prekl.) a Päť pilierov. Tieto poetické sumarizácie zložitých právd sú atraktívne a pomáhajú nám, no ich negatívom je, že priveľmi zjednodušujú a nedokážu adekvátne prezentovať komplikovaný prístup k morálnosti. Teológovia možno poznajú všetky nuansy, no priemerný človek žije podľa zjednodušení.

Spiritualita má tiež tendenciu formovať sa v hierarchiách, uprednostňujúc dogmy a zákonnosti pred diskusiou a skúmaním. Niektorí ľudia dnes cynicky zosmiešňujú morálne nuansy, odkazovaním na "desať návrhov", než na desať prikázaní. Ale opäť, hierarchia môže odradiť jednotlivcov od drobných morálnych súdov, a nadmerné množstvo pravidiel a poučení môže pohlcovať toľko pozornosti, že iné dôležité otázky a problémy zostávajú ignorované alebo sa im nevenuje náležitá pozornosť.

Posledným dôvodom pre zanedbávanie prírody je tendencia v duchovnom živote zameriavať sa na pokrok jednotlivca a na blaho konkrétnej komunity a jej členov. Dôraz na personalizmus v dvadsiatom storočí tvrdo zasiahol celý duchovný svet. V mnohých prípadoch vyzerá dnešná spiritualita ako bledomodrá verzia sebavylepšovania a táto absorbcia sebou samým pracuje proti záujmom sveta, ktorý je mimo nášho ja, aj keď učenia vo všeobecnosti tvrdia čosi iné.

Ale všetko toto by bolo možné zmeniť, za predpokladu, že by došlo k posunu v spôsobe, ako o duchu zmýšľame. Ako teológovia a básnici hovoria už po stáročia, príroda je vyjavením ducha. Tam nachádzame transcendenciu seba, priamo pred svojím zrakom. Tam vidíme krásu a silu, ktorá nami môže otriasť do základov. Tam vidíme mystérium, všade, napriek nášmu úsiliu chápať a ovládať.Keď som žil v Írsku, vedel som pochopiť, ako starí írski mnísi vyvinuli takú silnú, zemitú spiritualitu, pretože žili na skalistej pôde, pri vzdúvajúcich sa moriach a v nástojčivom počasí. Ale my všetci žijeme niekde na tejto Zemi a každé miesto má svojho lokálneho ducha, ktorý dáva tej oblasti jej charakter, a vskutku aj jej spiritualitu. Musíme iba prebádať malý kúsok zeme, oblohy či vody pred sebou, aby sme našli božskosť, o ktorej sa píše vo veľkých teologických knižniciach sveta.



Thomas Moore bol katolíckym rehoľným mníchom. V súčasnosti pôsobí ako psychoterapeut a je autorom mnohých kníh, ako napr. Kniha o duši, Kniha o lásce a přátelství, Temný eros (všetky vydalo v českom preklade vydavateľstvo Portál), Návrat k okouzlení (Talpress) a najnovšej, Original Self.

Preklad publikovaný s láskavým povolením redakcie časopisu Resurgence.







Stránka vytvorená: by DreamingWolf, marec 2002.