Tantrizmus a neo-tantrizmus.

 

Georg Feuerstein, PhD.

 

šrí jantra

 

 

Tantrizmus je široký pojem, ktorým študenti indickej spirituality zo Západu označujú určitý typ učenia vrámci hinduizmu a budhizmu. Čo toto učenie je nemožno bez ťažkostí zosumarizovať, pretože tantrizmus pozostáva zo širokého spektra presvedčení a praktík. Avšak, aby sme ponúkli aspoň zjednodušený opis, môžeme povedať, že väčšina škôl tantrizmu má tieto spoločné črty:

 

1. iniciácia a duchovná disciplína s kvalifikovaným adeptom (guru)

2. presvedčenie, že myseľ a hmota sú manifestáciou vyššej, duchovnej Reality, ktorá je našou večne prítomnou prirodzenosťou (povahou)

3. presvedčenie, že duchovná Realita (nirvána) nie je niečo odlišné od empirickej sféry existencie (samsára), ale je v nej obsiahnutá

4. viera v možnosť dosiahnutia permanentného osvietenia či vyslobodenia ešte počas fyzickej inkarnácie

5. cieľ dosiahnutia vyslobodenia/osvietenia prostredníctvom prebudenia duchovnej sily - zvanej kundalíní šakti - driemajúcej v ľudskej telo-mysli

6. viera, že sa rodíme viackrát, a že tento cyklus je prerušený len v okamihu osvietenia, a že reťaz znovuzrodzovania sa je podmienená morálnou kvalitou nášho života, pôsobením karmy

7. predpoklad, že v súčasnosti žijeme v Dobe temna (Kali-Juga), a že preto by sme sa mali sprístupniť akejkoľvek možnej forme pomoci na duchovnej ceste, vrátane praktík, považovaných konvenčnou morálkou za škodlivé

8. viera v magickú účinnosť rituálu, založená na metafyzickom pozorovaní, že mikrokozmos (teda človek) je verným odrazom makrokozmu (teda Univerza)

9. uznanie toho, že duchovné osvietenie sprevádza široká škála psychických síl, a určitý záujem o využívanie týchto síl na duchovné a materiálne účely

10. pochopenie, že sexuálna energia je dôležitý rezervoár energie, ktorú možno múdro využiť na urýchlenie duchovného procesu, než na jeho blokovanie orgazmickým uvoľnením

11. dôraz na skúsenosti z prvej ruky a smelé experimentovanie, než spoliehanie sa na odvodené poznanie

 

Tantrizmus je potom okultnou alebo ezoterickou tradíciou, tvorenou disciplínami, vyžadujúcimi tajné poznanie. To značí, že jej učenia sú tajné či "skryté" a nemožno ich prezrádzať nezasväteným, alebo by tak aspoň nemalo byť činené. Vskutku, tantrickí zasvätenci boli tradične zaprisahávaní k uchovávaniu tajomstva. V Kularnava-tantre (II.6), známom stredovekom sanskritskom diele o tantrizme, tak nachádzame nasledujúci verš:

 

Toto musíš uchovať v tajnosti a nedeliť sa s ostatnými, okrem oddaných študentov a žiakov, inak to privolá ich pád.

Tieto slová utrúsil Boh Šíva, ktorý vystupuje ako jantrabožský autor tejto a iných tantier. Boli adresované jeho nebeskej družke Deví, Bohyni. Tým, že Šíva sám nariadil Bohyni, aby starostlivo zatajila tantrické učenia, malo na študentov učiniť dojem zvrchovanej dôležitosti takéhoto tajnostkárenia.

 

Hoci tento postoj časom viedol v tantrických kruhoch k nárastu snobského elitárstva, zdal sa byť v podstate oprávnený. Pretože bez náležitej morálnej, emocionálnej, mentálnej a duchovnej prípravy sa môže stať Tantra smrtiacou pascou. Jej metódy sú mocné a tým, ktorí nie sú adekvátne pripravení, sa môžu vymstiť.

 

Mnohé z tantrických poučení neboli ani nikdy napísané. Prenášali sa ústnou formou, od guru-a ku patrične kvalifikovanému žiakovi. Niekedy boli šepkané do žiakovho ucha, s požiadavkou absolútnej tajnosti. Podľa niektorých písomností, mali byť dokonca aj bohovia vylúčení z tajného poznania tantrizmu.

 

Neotantrizmus a poplarizácia ezoterických učení

 

Tajnostkársky postoj tradičného tantrizmu stojí v ostrom protiklade ku neotantrizmu našich čias, ktorý má sklon byť akosi nekriticky demokratický. Napríklad, autori populárnej knihy o tantrickej jóge začínajú svoje inštrukcie o začatí tantrickej skupiny výrokom o tom, že viera v užitočnosť guruov " sa stala prežitkom pred stáročiami, s vynájdením kníhtlače". Svoju knihu propagujú ako "perfektného guru". Môžeme spochybňovať, tak ako som to už urobil v inej publikácii, funkciu a vhodnosť autokratických guruov našej doby. Avšak nemali by sme tak pohotovo znevažovať duchovnú autoritu a nahrádzať ju knihami. Namieto toho by sme urobili dobre, ak by sme si všimli nasledujúce pozorovanie z Kularnava-tantry (I.96-97):

 

Nevedomý Pravdy v sebe, je hlupák nasiaknutý knihami, podobne ako nechápavý pastier, ktorý hľadá kozu v studni, keď tá je vo svojej ohrade.

 

Verbálne poznanie nemá úžitok pri prekonávaní bludov sveta, práve tak ako tma neprestane existovať len tým, že hovoríme o lampe.

 

No toto nebezpečenstvo sa netýka iba spisov o tantre. Je skôr všadeprítomné v populárnej západnej paperbackovej kultúre (paperback je slovo označujúce lacné vydanie knihy v mäkkej, papierovej väzbe, oproti tvrdej väzbe, ktorú má zväčša drahšia a kvalitná literatúra - pozn. prekl.). Dostupná literatúra o budhizme, taoizme a ďalších formách spirituality vytvorila presýtenosť poznatkov o iných kultúrach a náboženstvách. Isto zvýšila úroveň ideologickej tolerancie medzi vzdelanými masami. No rozsiahle rozšírenie kedysi posvätného a ťažko dosiahnuteľného poznania dalo tiež možnosť pre vzostup samoľúbeho presvedčenia, že to všetko vieme a poznáme; že vo svojom duchovnom putovaní a hľadaní sme omnoho ďalej, než skutočne sme, a že nepotrebujeme podstupovať ťažké a celoživotné trápenie duchovnej transformácie. Nebohý Chögyam Trungpa to výstižne povedal:

 

Naša rozsiahla zbierka vedomostí a skúseností je len súčasťou predvádzania sa ega, časťou bhairava grandióznej vlastnosti ega. Predvádzame ich svetu a tým, že tak robíme, sa uisťujeme v tom, že existujeme, bezpeční a istí, ako "duchovní ľudia". No iba sme si vytvorili obchod, obchod so starožitnosťami.

V protiklade s populárnymi predstavami, k duchovnej realizáciii niet skratiek. Blaženosť a slobodu možno získať len dobytím seba. Ani drogy, ani elektronické hračky, ani sexuálna dôvtipnosť za nás nedosiahnu vznešenú úlohu sebatranscendencie.  

 

Pretože popularizovaná forma tantrizmu je na ego mäkká, riskuje to, že sa  zdegeneruje na čiernu mágiu. Je pravdou, že tantrizmus je založený na magickom prístupe ku svetu. Jeho praktiky fungujú na základe zákona podobnosti a zhody: "Ako hore, tak aj dole - ako dnu, tak i von". Avšak čierna mágia je neľútostným využívaním magickej spojitosti medzi vecami pre sebecké účely. 

 

Tam, kde sa ozajstný, pôvodný tantrizmus usiluje o poskytovanie prístupov pre transcendovanie seba, je čierna mágia vždy v pokušení uspokojovať egoistické túžby. Často to zahŕňa uplatňovanie moci nad druhými a ničenie ich vlastnej nádeje pre šťastie. Čierny mág, tantrický alebo iný, má záujem len o svoje vlastné naplnenie. Na druhom človeku nezáleží. Samozrejme, podľa očakávania, sám zlyhá pri realizácii veľkej blaženosti a slobody, sľubovaných v tantrických písomnostiach. 

 

História tantrizmu v Indii a himalájskych krajinách má svoj podiel na morálnom zlyhaní. Indický učenec Brádžamadhava, ktorý bol do tantrizmu ľavej ruky zasvätený v mladosti, poznamenal:

 

Od drogovo závislých po alkoholikov, od pervertov po maniakov, títo všetci si otvárajú svoje kluby pod nedefinovaným zastrešením jógy a tantry. Tantra sa stala ľahkým únikom pre zdegenerovancov. Ale skutočná tantra sa angažuje, angažuje svoje srdce a dušu, s podriadením všetkých zmyselných emócií subjektívnemu záujmu objavovania pravej identity Seba.

Orgazmus a hľadanie blaženosti

 

Nebezpečie sebeckosti v popularizovanom tantrizme je najočividnejšie v postoji niektorých neotantrikov voči orgazmu. V protiklade k názoru nebohého Swámího Agehánandu Bharatiho (americký profesor antropológie rakúskeho pôvodu), budhistický aj hinduistický tantrizmus všeobecne nariaďujú mužským praktikantom to, aby zadržali semeno spolu s dychom a mysľou. Inými slovami, orgazmus nie je súčasťou repertoáru tantry. Ako uvádzajú budhistické tantry: "osvietená myseľ" nesmie byť vypustená, vybitá. To značí, semeno sa prirovnáva k impulzu k osvieteniu. Orgazmus nevedie k blaženosti, iba k príjemným pocitom. Vážny a úprimný praktikant musí orgazmus obísť. 

 

K tomuto sú doporučované rozličné techniky, hlavne pre mužov, keďže majú sklon dospieť k orgazmu rýchlejšie. Na rozdiel od veľkej sebadisciplíny a majstrovstva nad svojimi telesnými reakciami, je mužom radené aplikovať tlak na perineum, aby sa tak zabránilo ejakulácii. Avšak táto technika sa môže stať pre zdravie rizikovou, ak sa z nej stane zlozvyk. Je ďaleko lepšie vyhnúť sa sexuálnemu vybudeniu až do bodu, kedy hrozí ejakulácia. lingamNavyše, akonáhle sa ejakulačné sťahy začnú, uvoľní sa semeno do močovej trubice a perineálny trik iba zatláča semeno späť do mechúra. 

 

Niektorí praktikanti, vyhľadávajúci to najlepšie z oboch svetov, sa naučia ovládať svoje genitálne funkcie do takej miery, že dokážu skutočne nasať ejakulované semeno späť cez svoj penis. Táto zvláštna jogínska technika sa nazýva vadžroli-mudra a jej popis možno nájsť napríklad v Hatha Jóga Pradipika (III.83), príručke o jóge zo štrnásteho storočia. 

 

Hodnota tohto cvičenia mi akosi uniká, pretože nervový systém už vzrušil, a tak kreatívna tenzia, ktorá by slúžila ako most k extáze, je stratená. Celou pointou vyhýbania sa orgazmu je naakumulovať jemnú silu či nervovú energiu, zvanú odžas, ktorá je vyplytvaná v okamihu, keď sa počas ejakulácie nervy vzrušia. 

 

Podľa Bhattačaryu, počas života naakumuluje človek tri jednotky odžas-u. No na dosiahnutie konečného duchovného vyslobodenia je potrebných jednotiek sto, čo značí, že toto hromadenie sa musí rozšíriť cez niekoľko inkarnácií. Bhattačarya neposkytuje žiaden písomný zdroj tohto tvrdenia, a je možné, že pochádza z ústnej tradície. Iné školy tvrdia, že je možné dosiahnuť najvyšší evolučný cieľ v jedinom živote. Inými slovami, je možné vygenerovať dostatočné množstvo odžas-u sexuálnou abstinenciou a meditatívnou praxou, čo poskytne energetický základ pre konečné osvietenie v priebehu súčasného života človeka. 

 

Tak či onak, technika vadžroli predstavuje nešťastné nepochopenie energetického mechanizmu posvätnej sexuality. U väčšiny tradičných škôl tantrizmu je dôraz na prebudení erotického potenciálu tela, bez riskovania orgazmu, ktorý len rozptyľuje somatickú a psychickú energiu.

 

U neotantrizmu prevláda, vo veľkej miere, celkom odlišný postoj. Nielen, že sú tantrickí partneri inštruovaní k tomu, aby sa navzájom vzrušili až kým sa nepriblížia k orgazmu, ale v skutočnosti sa od nich očakáva, aby dosiahli jeden alebo viac orgazmov počas každého sedenia. Alebo sú povzbudzovaní k tomu, aby našli úľavu v orgazme, po tom, čo sa navzájom stimulovali za účelom dosiahnutia zmeneného stavu vedomia, čo, podľa môjho názoru, marí účel predchádzajúceho rituálu. 

 

Samotný rituál sa mení na poľovačku na zážitok rozkoše. Je tam tiež tendencia ku oplzlosti, kedy sa partneri navzájom dobiedzajú a dráždia. To nemá nič spoločné s hrou lásky božského páru, naopak, skôr to vylučuje posvätnú úctu pred celým mystériom erosu.

 

Oceánický sex a extatická transcendencia

 

Popularizovaná neotantrická prax vedie, v tom lepšom prípade, ku tomu, čo psychiater Stanislav Grof nazval "oceánickým sexom". Ako Grof vysvetľuje:

 

Pri oceánickom sexe, základným modelom pre sexuálnu interakciu s druhým organizmom nie je oslobodzujúci výboj a uvoľnenie po namáhavom úsilí a zápase, ale hravý a vzájomne živiaci tok a výmena energií, pripomínajúca tanec. Cieľom je zažiť stratu svojich vlastných hraníc, pocit spojenia a splynutia s partnerom do stavu blaženej jednoty. Genitálne spojenie a orgazmický výboj, hoci mohutne prežívané, sú tu považované len za druhotný cieľ voči najvyššiemu cieľu, ktorým je dosiahnutie transcendentálneho stavu spojenia mužského a ženského princípu... Niektorí zo subjektov, ktorí dosiahli túto formu sexuality, keď dostali otázku o funkcii genitálneho orgazmu pri nej, odpovedali, že ten slúži na "odstránenie biologického šumu z duchovného systému."

 

milenci Zážitok oceánického sexu je určite lepší než krátky nával genitálnych pocitov konvenčného sexu. Napriek tomu si ho netreba zamieňať za tantrickú sexualitu. Grof správne odlišuje oceánický sex od tantrického prístupu, kde sexualita je púho prostriedkom pre vyššiu duchovnú realizáciu.

 

Tradičný tantrický rituál, známy ako maithuna, je posvätnou príležitosťou, oslavujúcou transcendenciu zážitku. Pretože extatický stav blaženosti nie je vôbec zážitok, keďže ten, kto prežíva a zážitok sú jedno. V stave extázy rozdiel medzi subjektom a objektom mizne, spolu s pojmovou mysľou a ego-identitou, ktoré by sa mohli tejto blaženosti oddávať. 

 

Zdá sa, že v neotantrických kruhoch sa stav blaženosti bytia príliš často zamieňa so zvýšeným stavom zmyslovej rozkoše a potešenia, či už je genitálny orgazmus do toho zahrnutý, alebo nie. Zatiaľ čo rozkoš má v schéme vecí svoje miesto, je čírym sebaklamom myslieť si, že môže priniesť úľavu od nášho základného odcudzenia sa od kozmu, či pomôcť prekonať náš strach zo smrti, alebo nám priniesť trvalé duchovné naplnenie.

 

Rozkoš, tak ako bolesť, sa týka nervového systému. Blaženosť patrí k úplne inému rádu existencie. Nie je to pocit či vnem, ale skôr stav, ktorý prevláda vtedy, keď sú všetky pocity a vnemy a tiež aj myšlienky zatienené realizáciou rýdzeho Bytia. Pravá, extatická blaženosť je registrovaná v tele, no telo, ako ho obyčajne prežívame, nie je jej zdrojom. V extatickom stave totožnosti s Bytím stojí telo odhalené ako sám vesmír. Zisťujeme, že fyzický rámec nie je vôbec pevný, ale je rozľahlým oceánom energie, v ktorej sú všetky telá vzájomne prepojené. A tak nie je možné o blaženosti povedať, že má nejakú lokalizáciu či akúkoľvek príčinu.

 

Genitálne orgazmy alebo celotelové orgazmy sú psychosomatické javy, nie duchovné prejavy. Blaženosť je večne trvajúci "orgazmus" Boha a Bohyne v božskom objatí, mimo akýchkoľvek pojmov a predstáv. Je nevysloviteľnou rozkošou, a dokonca aj písať alebo hovoriť o nej takto metaforicky má za následok skreslenie pravdy. Napriek tomu, jazyk môže byť užitočný v tom, že nám dáva tušenie toho, čo leží za slovami a predstavami - blaženosť Bytia, náš prapôvodný stav.

 

V princípe nie je tantrizmus ani orgiastický, ani hedonistický. Ale ak sa tantrizmus nemá zamieňať s hedonizmom, nesmie byť tiež zamieňaný s asketicizmom. Alan Watts nám poskytol nasledujúcu formuláciu tantrického modu operandi:

 

Askét i senzualista si pletú povahu a "telo" s abstraktným svetom oddelených entít. Stotožňujúc sa s izolovaným jednotlivcom, cítia sa vnútorne neúplní. Senzualista sa snaží svoju nedostatočnosť kompenzovať tým, že extrahuje rozkoš, alebo úplnosť, zo sveta, ktorý sa zdá byť oddeleným od neho ako toho, komu niečo chýba. Askét, s postojom "kyslého hrozna", si robí z nedostatku cnosť. Obaja nedokážu rozlíšiť medzi rozkošou a vyhľadávaním rozkoše, medzi apetítom alebo túžbou a využívaním túžby, a nedokážu vidieť to, že uchopená rozkoš nie je rozkošou. Pretože rozkoš je milosťou a neposlúcha príkazy vôle. Inými slovami, vyvoláva ju vzťah medzi človekom a jeho svetom. Podobne, ako samotný mystický vhľad, vždy musí prísť sama od seba, nevyhľadávaná, čím je povedané to, že vzťah možno prežívať plne iba mysľou a zmyslami, ktoré sú otvorené a nesnažia sa napínať svaly.

 

Neotantrizmus a pasca ega

 

Neotantrizmus rieši záhadu "falošného vedomia" prostriedkov a cieľov. Sexuálny rituál, podobne ako iné tantrické zámery, je ponímaný ako prostriedok pre "vyššie" stavy či zážitky. Ale práve táto zameranosť na cieľ je to, čo toto úsilie odsudzuje na zlyhanie. Prostriedky a ciele predpokladajú ego, a práve to máme transcendovať. Swámí Četánanda, vo svojej knihe Dych Boha, spomenul prípad muža, ktorý mu povedal, ako počas sexu cítil "nesmierny nával energie" do hlavy a odvtedy sa snažil znova zachytiť ten zážitok tým, že mal sex každý deň. Swámí humorne poznamenal:

 

V celom náboženskom biznise nájdete zas a znova túto tendenciu, kde každý hľadá niečo, čo tam nie je, alebo čo znamená veľmi málo dokonca aj vtedy, ak to tam je. Vidíte problém v celej tejto predstave? Je to usporiadanie hodné Toma Sawyera a stavím sa, že niekto skončí s množstvom vybielených plotov.

Múdri praktikanti si uvedomujú, že osvietenie, tak ako realizáciu Bytia, si nemožno vynútiť. purušaAkékoľvek sebou motivované úsilie na duchovnej ceste poráža seba samé, pretože vedie k nafúknutiu ega, namiesto k jeho transcendencii. Idey, že si môžeme spôsobiť osvietenie, by sme sa mali zbaviť ako prvej, často je to to posledné. Ako poznamenal Amara Coomaraswamy vo svojej krásnej a teraz už klasickej eseji o hinduisticko-budhistickom ideále spontaneity (sahádža), "Všetko, čo je pre nás najlepšie, prichádza do našich rúk samo odseba - no ak sa usilujeme to dostihnúť, neustále nám to uniká."

 

Kritické hodnotenie neotantrizmu

Poukazovaním na nerozum a nebezpečenstvá neotantrizmu nemám v úmysle odpísať toto hnutie ako celok. Nemožno poprieť to, že sa stalo dôležitým faktorom pri vynárajúcej sa telovo pozitívnej spirituality. Poskytuje prostriedky a nádej pre niektorých z tých, ktorí vyrástli z vinou posadnutého puritanizmu a konvenčnej sexuality. Ponúka tiež určité základy, alebo pocit spolupatričnosti, pre tých, ktorí by sa mohli inak kultúrne a sociálne bezcieľne ponevierať. Takto je perspektívnym kandidátom tantrického kruhu prisľubované, "už nikdy nebudete sami", "budete mať podporujúcich priateľov", "budete mať zmysel života" a "dosiahnete úplnú rovnosť s opačným pohlavím".

 

Pre mnohých ľudí sú toto samozrejme vytúžené ideály. Avšak, majú pramálo spoločného s duchovným životom, ktorý je o tom, že sa učíme žiť plnosť Božského, takže niet miesta pre strach z toho, že budeme sami a niet zhoršenia z toho, že nám chýbajú priatelia, alebo z toho, že nemáme žiaden konkrétny zmysel života, alebo z toho, že v rozličných aspektoch života zažívame nerovnosť. Zodpovedajúce, podporné prostredie je dôležité zvlášť pre duchovných začiatočníkov. No je tu tiež nebezpečenstvo, že sa to zvrtne na falošnú realitu. Zo života mimo kláštora či protektívnej skupiny, kde sa musíme konfrontovať s reálnym životom, možno jasne vyťažiť duchovný prínos. 

 

Konečný úžitok neotantrizmu v procese prehodnocovania nášho ľudského tela, ako základne duchovného života, bude závisieť od dvoch súvsťažných faktorov: za prvé, či jeho prívrženci dokážu prekonať svoju Západniarsku konzumnú mentalitu s jej silnou záľubou pre okamžité uspokojenie a narcisizmus, a za druhé, či skutočne dokážu v sebe a medzi sebou znovu nadobudnúť hlboko pociťovaný zmysel pre posvätné, zmysel pre úžasné Mystérium, ktoré nemožno vtesnať do vhodných formuliek, pohotových presvedčení alebo elegantných rituálov. Cestou je Mystérium samotné.

 

 

Preklad článku z on-line časopisu Moksha Journal: DreamingWolf.

 

 

 

 

 

 

späť

 

 

 

 

 

 

 

Stránka vytvorená: by DreamingWolf, január 2004.