Chaturvedi Badrinath: Umenie lásky.

(Preklad článku z časopisu Resurgence, č. 212, máj - jún 2002)

indický pár

Verí sa, že Kámasútru, indickú príručku o posvätnom sexe, napísal mních v celibáte, Vatsyayana. Uskutočnil rozsiahly výskum, aby zistil sexuálne typy, správanie a postoje k určeniu úrovní sexuálneho naplnenia u mužov i žien. Kniha prešla skúškou času a ešte stále je, kdekoľvek vo svete, považovaná za najprehľadnejšiu a najpodrobnejšiu štúdiu erotickej lásky.

Kámasútru treba čítať v tantrickej tradícii Indie, kde zväzok medzi mužom a ženou tvorí dvere ku kozmickému a božskému zväzku a jednote. Intímna extáza fyzickej lásky je spôsobom, ako zažiť najhlbšiu a najväčšiu radosť zamilovanosti k Bohu.

V nasledujúcom článku zachytáva indický filozof Chaturvedi Badrinath esenciu indického pohľadu na sexualitu, v ktorej niet rozdelenia či dualizmu medzi fyzickým a duchovným.

- Satish Kumar, šéfredaktor

Kámasútra je produktom civilizácie, ktorá sa podujala pochopiť ľudský život vo všetkých jeho prejavoch. Hľadanie rozkoše a šťastia, ktoré zahŕňalo sexuálnu rozkoš, bolo predmetom skúmania v Upanišádach, starovekých textoch o indickej filozofii. Vo veľkom epose Mahábháráta je mu venovaných štyridsať dlhých kapitol. A je to predovšetkým tam, dávno pred Kámasútrou, kde je ľudský sexuálny impulz skúmaný systematicky. No v tomto všetkom existovala určitá metóda chápania. Kým nie je pochopená táto metóda, nemožno ani pochopiť rozličné indické pohľady a názory na ľudský život a vzťahy, nadovšetko nie ani vzťah medzi mužom a ženou.

Z mnohých atribútov tejto metódy chápania života sa na tomto mieste potrebujeme koncentrovať najmä na štyri. Za prvé, každý človek chce rozumieť svojmu zážitku a nie iba ním prechádzať, bez toho, aby vytváral zmysel pre to, čo prežíva. Porozumenie je preto zážitkové, nie púho intelektuálne. Problémom je, že človek má sklon fragmentovať jeden zážitok za druhým, a potom sa usiluje pochopiť ho, čo je, samozrejme, nemožné, pretože atribúty človeka sú vzájomne prepojené tak, že jeden vteká do druhého a pochopiť ich možno iba v ich spätosti. 

Za druhé, táto metóda ukazuje prirodzenú vnútornú jednotu všetkých ľudských atribútov. Fyzické telo nie je oddelené od mysle, a oboje nie sú oddelené od emócií a pocitov. Vo svojej vzájomnej spätosti utvárajú životnú silu. Ľudský druh nie je oddelený od prírody, piatich prvkov (oheň, voda, zem, drevo a kov), takisto ani materiálno a duchovno nie sú dve oddelené domény. Fyzično a materiálno, ako formy energie, sú tiež spirituálne a rovnako si zasluhujú úctu. Ľudské telo je práve tak posvätné, ako duch. Táto metóda sa usiluje o pochopenie "Ja" ako sveta, a sveta ako "Ja".

Za tretie, táto metóda ukazuje, že život má byť chápaný a žitý paradoxne, pretože ľudský život je paradoxný. Paradoxom mať je to, že čím viac máme, tým väčšia je naša nespokojnosť. Paradoxom rozkoše je to, že neobmedzená rozkoš zabíja seba samu: inými slovami, sebaobmedzenie je prvou podmienkou rozkoše. Paradoxom intimity je, že vzdialenosť je prvou podmienkou intimity: intimita, v ktorej niet vzdialenosti, sa veľmi skoro zmení na zášť, či dokonca nenávisť. Paradoxom sexuálnej rozkoše je to, že všetky tie podmienky, ktoré sexuálnu rozkoš a šťastie utvárajú, ležia mimo oblasť sexuality. Paradoxom záujmu o seba je, že jediný spôsob, ako poslúžiť svojim záujmom, je slúžiť záujmu toho druhého. Inými slovami, rozkoš a šťastie toho druhého sú esenciálnou podmienkou nášho vlastného šťastia a rozkoše. Paradoxom "ja" je to, že bez toho druhého by "ja" bolo nepredstaviteľné. A, nadovšetko, existuje paradox obmedzení (limitov), ktorý tvorí skutočnosť, že človek si uvedomí svoje obmedzenia iba tak, že ich prekročí: niet známeho spôsobu, akým možno poznať svoje obmedzenia vopred.

Za štvrté, metóda ukazuje, ako je všetko, čo je súčasťou ľudského života, funkciou "náležitého miesta", "náležitého času" a "náležitého človeka". Tieto tri sa musia vždy kombinovať, aby bolo možné objaviť význam a krásu života a vzťahov. Ak čítame Kámasútru vo svetle štyroch hlavných atribútov indickej metódy porozumenia ľudskému stavu, dostaneme veľmi odlišný obraz tejto práce, než bez nich.

Pre autora Kámasútry je telo rovnako posvätné ako duch, sexualita vo všetkých jej konkrétnych formách rovnako hodná úcty ako duchovno. Vtekajú do seba navzájom, ako energia, aby vytvárali radosť zo života. Oddeľovať ich od seba, pod vplyvom úplne mylnej predstavy, že jedno je hrubé a druhé ušľachtilé, jedno nízke a druhé na vyššej úrovni vedomia, značí od samého začiatku sa dopúšťať násilia na ľudskej hodnote, a teda aj násilia na sebe samom. Stručne povedané, radosť sa nemá oddeľovať od úcty.

ilustr. obr.Bolo by rovnako mylným oddeľovať fyzickosť sexu od erotiky. Bez erotiky je fyzickosť sexu prázdna. Telu patria pocitové vnemy, mysli a srdcu pocity a emócie a vnímavosť. Sexualita, aby ju bolo možné prežívať a nie iba na chvíľu pociťovať, je pokrytá erotikou. Spätosť muža a ženy v zdravom vzťahu vyžaduje najprv zdravý vzťah s vlastným ja, v ktorom nie je žiadny ľudský atribút vytrhnutý od iných a nie je z neho urobený jediný základ nášho života. Umenie milovania si vyžaduje kultiváciu omnoho širšej oblasti citlivosti a vnímavosti, akou je hudba, tanec, poézia, literatúra. A to je to, čo autor, Vatsyayana, navrhuje už na prvých stránkach svojej Kámasútry.

Vskutku, jeho zoznam umení, ktoré by mal každý muž i žena kultivovať ako podstatné pre napĺňajúci zážitok kámy, je taký dlhý, že sa môžeme cítiť odradení v našej nádeji, že budeme úspešnými milencami. Ako súčasť erotiky zahŕňa napríklad znalosti architektúry a staviteľstva, znalosti kovov, klenotov a drahokamov, znalosti mágie a vytvárania ilúzií, a dokonca aj znalosť kníhviazačstva. Pri prvom čítaní tohto diela, pochádzajúceho od uznávaného majstra erotiky, sa toto môže zdať celkom absurdné. Pretože to, čo sa požaduje od muža a ženy prv, než môžu zažiť radosť svojej sexuality, je to, že by tiež mali byť architektami, metalurgami a mágmi.

Vatsyayana nič také nerobí. Pri čítaní textu - akéhokoľvek textu - by sme nemali byť príliš doslovní. Text vždy niečo naznačuje. Vatsyayana od nás iba chce, aby sme si uvedomovali pravdu paradoxu sexu, že podmienky, okolnosti uspokojujúceho sexuálneho spojenia muža a ženy ležia mimo sexu. Sex, ako energia - a hlavne to - vyžaduje súčasne tok iných foriem energie, bez ktorých sa zmenší - a umrie.

Navyše, aj jazyk je dôležitý. Slovo, tým, že niečo označuje, hovorí omnoho viac, než čo označuje. Preto pocity, ktoré vytvorí, budú odlišné v závislosti od kontextu, v akom je použité. V jednom kontexte môže slovo označovať čosi hrubé, čosi odpudivé, v inom kontexte to isté slovo bude nesmierne vzrušujúce, bude naozaj esenciálnou pomôckou pri milovaní. Preto Vatsyayana ukazuje na dôležitosť utrúsenia určitých slov a istých zvukov, keď muž a žena v objatí vtekajú do seba. Tvoria v tej chvíli jeden pre druhého kúzlo. A erotika je kúzlom, je mágiou, nie v zmysle pričarovávania niečoho, čo nie je, ale v zmysle zázraku, prekvapenia a údivu. Keď vo vzájomnej spätosti muža a ženy niet kúzla, čara, a ak chýba poézia, sex je bez života.

Kámasútra má ďalšiu príznačnú črtu. Je v celom diele stála, perzistentná. Najprv sa hovorí, že sú rozličné typy mužov, v závislosti od dĺžky a hrúbky ich lingamu, alebo falusu. Podobne, aj ženy sú opísané rôzne, podľa rôzniacej sa hĺbky ich jóni, alebo vagíny. Vatsyayana potom naznačuje, že v súlade s tým existuje deväť typov spojenia medzi mužmi a ženami rozdielnych proporcií. Popri tom existuje deväť typov spojenia podľa rôzniacej sa sily vášne; existujú muži, podobne ako ženy, ktorí majú malú, strednú či intenzívnu vášeň, podľa temperamentu. O bozkávaní sa hovorí, že má štyri druhy, v závislosti od toho, či je bozk ľahký, letmý, alebo hlboký, intímny, vibrujúci. Objatie a stisnutie stehien má takisto rôzne druhy, každý so svojím názvom. Existuje šesťdesiatštyri pozícií, ktoré možno v milostnom akte zaujať, každá s iným názvom.

Pokiaľ sa týka spletitých osobitostí, je tu evidentne prítomná rozkošná hravosť. Kde v sexe niet hravosti, tam rýchlo stráca veľa zo svojho čara. V Kámasútre je prítomná zvedavosť o možnostiach tela a mysle, a tiež o ich obmedzeniach. No táto zvedavosť je hravá. Obávajúc sa, že niektorí muži a ženy ho môžu brať príliš vážne pri skúšaní mnohých alebo všetkých zo šesťdesiatich štyroch pozícií, Vatsyayana, po tom, ako ich opíše, okamžite so smiechom dodáva, že len preto, že niečo možno urobiť, to ešte nie je dobrý dôvod k tomu urobiť to.

Táto hravosť je tiež evidentná, keď Kámasútra navrhuje mnohé praktické spôsoby zvádzania vydatej ženy. Najprv by sme mali vedieť, či je vydatá žena prístupná a aké sú signály, ktoré dáva, s tým, že vždy existuje možnosť, že muž si niektoré z nich môže zle interpretovať. Aké sú typy žien, ktorých pomoc možno vyhľadať, aké sú okolnosti, za akých vydatá žena môže byť ľahko dostupná a aké sú spôsoby, akými by mal muž postupovať v jeho delikátnej misii? Všetky tieto otázky sú rozoberané s dôkladnosťou, ktorá je ohromujúca. To, čo Vatsyayana navrhuje je, že ak sa muž cíti byť donútený svojou vášňou zviesť vydatú ženu, mal by tak urobiť kompetentne, a nie to sfušovať, čo by bolo katastrofálne. Zvedenie vydatej ženy je univerzálnym zážitkom a skúsenosťou, vo všetkých dobách, a tiež je univerzálnou témou literatúry. Ale, po veľmi rozumnej rade v tom, ako v tomto smere dosiahnuť naplnenie svojej túžby, dáva Vatsyayana ešte rozumnejšiu radu, so smiechom: "Nepokúšajte sa o to!"

Rozlíšenia, ktoré činí, sú istým spôsobom perfektne rozumné a podáva ich spôsobom, ktorý je očividný. Napríklad, ako každý vie, toľko manželstiev zažilo veľké nešťastie a často stroskotalo z dôvodu nerovnej povahy citov a emócií a vášní. Vatsyayana je pri udeľovaní rady, že človek by sa mal páriť s človekom vlastného typu, temperamentu a tiež fyzického vzhľadu, hlboko realistický. Vatsyayanove rozlíšenia typov (fyzického a mentálneho) nie sú ani jednostranné alebo nezmyselné. Konečným záverom Kámasútry bolo, že sexuálna radosť sa zväčša odvodzuje od pocitov a emócií intímnej spätosti, od čara a poézie, ktoré muž a žena môžu v sebe navzájom vytvoriť. Erotická radosť nie je radosťou samotného lingamu a jóni: je to radosť celej bytosti.

Preto tiež hovorí, že texty o káme sú užitočné iba vtedy, keď vášeň nie je vybudená: ale akonáhle sa začne koleso vášne valiť, niet textov a niet rádu. A predsa, rád existuje. Je rádom sebaobmedzenia, ktoré je esenciálnou podmienkou naplnenia sexuálnej vášne. Existuje ešte aj iná forma rádu: tá spočíva v poznaní toho, čo robiť a kedy. Nadovšetko, Vatsyayana hovorí, že rád sexuálnej vášne spočíva v mužovi, ktorý robí to, čo - podľa temperamentu a chute - je najprospešnejšie pre dávanie najväčšieho potešenia žene. "Muž musí po celý čas starostlivo vnímať každý skutok ženy, ktorú miluje a tak odhadnúť jej vášeň a preferencie, a v zhode s tým konať, aby jej dal čo najväčšie potešenie." Nič sa nemá unáhľovať, nič sa nemá siliť.

Najvýznačnejšou charakteristickou črtou Kámasútry je jej postoj rovnosti medzi mužom a ženou v záležitostiach erotickej lásky. Tento postoj je prítomný v slove sambhoga, čo značí "tešiť sa spolu, tešiť sa a vychutnávať v harmónii". Vatsyayana opakovane hovorí, že reciprocita je pre radosti lásky esenciálne dôležitá. Hovorí: "Každý milenec musí recipročne vymieňať gesto milovanej osoby s rovnakou intenzitou, bozk za bozk, objatie za objatie. Ak niet reciprocity, milovaný človek sa bude cítiť odmietaný a milenca bude považovať za "kamenný stĺp". Dôsledkom bude vysoko neuspokojivé spojenie."

výjav z chrámu Poézia erotiky bola v stredoveku indickej histórie vytvorená aj v kameňoch. Sochy mithuna na paneloch chrámov Khadžuráha a Konaraku stoja aj dnes ako mystická oslava kámy mužom a ženou. Mystická, ako možno vidieť vo výrazoch očí mužov a žien a v spôsobe, akým sú ich telá pri spojení prehnuté. Podobne bola táto poézia vytvorená v miniatúrnych maľbách rozličných škôl. Vplyv Kámasútry na ne všetky bol hlboký. Faktom obrovskej dôležitosti u nich všetkých je vždy prítomnosť tretieho - muža alebo ženy - ktorý však nie je voyerom. Prítomnosť tretieho je v Kámasútre uvedená ako prostriedok ešte hlbšieho zážitku erotickej lásky, zatiaľ čo vedomie muža a ženy je prehĺbené. Ich vedomie nie je vedomím jedného, ale ich spojenia v toku lásky. Erotické sochy Indie majú snovú kvalitu. A indická filozofia vždy tvrdila, že realita nie je niečo pevné, fixné, netvárne. Realita je niečo, čo tečie, čo je tvárne a často nepochopiteľné, ale napriek tomu skutočné. To je pravda aj v prípade erotickej lásky medzi mužom a ženou. Sama osebe neexistuje - je potrebné ju vytvoriť.

Kámasútra nám hovorí, že sex si vyžaduje energiu zúčastnenej pozornosti: to značí, ak sa sex nemá stať reflexným aktom zvyku. Keď nie je sex ničím viac, než iba dôsledkom púheho zvyku a telesnej blízkosti, vytvára nespokojnosť a nechuť. Skutočná pozornosť a vnímavosť k druhému v sexuálnych vzťahoch si vyžaduje zdisciplinovanie mysle rovnako, ako si vyžaduje zdisciplinovanie tela.

Sexuálna láska bola považovaná za umenie, ktoré majú muži i ženy kultivovať, a vyžadovala si zrelé chápanie sexuálneho potešenia: správne miesto, správny čas, správny človek a dokonalá prax. Kámasútra to hovorí na každom kroku. Sexualita býva často využívaná ako zbraň moci nad tým druhým. Muž a žena sa navzájom obkľučujú, podmaňujú a uväzňujú vo svete sexuality, ktorá musí napokon produkovať ich vlastné násilie a zlo. To prvé, čo tým tak dosiahnu, je smrť sexuálneho potešenia. Takto, po tom, ako bola každá technika milovania popísaná, rôzne úrovne sexuálneho zážitku prebádané, ich medicínska stránka preskúmaná a po tom, ako sexuológovia napísali svoje recepty, zmysel posvätnosti toho druhého vždy zostane emocionálnym základom sexuálneho šťastia.

Chaturvedi Badrinath je filozof a spisovateľ, žijúci v Indii. Vyššie uvedený text je úryvkom z úvodu k novému vydaniu Kámasútry, publikovanému vydavateľstvom Roli Books, New Delhi.

Preklad by DreamingWolf. Publikované s láskavým povolením redakcie časopisu Resurgence.

Späť do Posvätnej sexuality

 

Späť do Kútika Resurgence

 

 

Stránka vytvorená: by DreamingWolf, november 2002