Bob McGuire: Muži sú zo Zeme, ženy sú zo Zeme.



Istá, dnes populárna kniha, hovorí o tom, že muži sú z jednej planéty a ženy z druhej. Nečítal som ju, ani ju nezamýšľam čítať (čo môže značiť, že jedného dňa ju budem čítať - keď sa niečomu vyhýbam, často sa to vráti, aby som sa tým zaoberal).

Od tej knihy ma odradilo niekoľko vecí. Pracoval som na tom, aby som uvidel, akí podobní sme si ako ľudské bytosti, takže som sa zdráhal skočiť na to, akí sme rozdielni. Za druhé, mám veľké výhrady voči tvrdeniam o tom, aký som alebo aký je môj rod. (Zvykol som byť menej vnímavý na svoje projekcie o druhom rode, som rád že sa to zmenilo, a zaviazal som sa, že budem rovnako vnímavý ku obom.) Napokon, počul som autora v jednom rozhovore povedať, že "muži nepožiadajú o smer cesty". On a hostiteľka sa riadne zasmiali. Ja si nemyslím, že to bolo také zábavné. Cítim sa, ako sa cítia blondínky a ľudia, ktorí majú putá k Poľsku alebo New Foundlandu, aby som vymenoval zopár takých, z ktorých si robíme srandu.

Priliehavejšie by mohlo byť, keby sme povedali, že muži a ženy sa často nezhodnú na tom, kedy je vhodná doba na to, získať smer cesty, alebo od koho ho získať. Fakty sú jasné: diaľnice nie sú plné mužov, jazdiacich dni a týždne dokola, ktorí sú startení a neochotní požiadať o pomoc. Ja si nosím mapy so sebou, viem ako ich použiť a sám som úspešne cestoval na mnohé miesta. Hádky o tom, že sme stratení, sa zvyčajne objavili v spoločnosti žien.

Zosumarizované: nemyslím si, že musím nutne dostávať rady, týkajúce sa smeru cesty, keď si pasažier zmyslí, že by som ich mal dostať. Neviem, ako získala táto ovládacia taktika jednohlasnú podporu a súhlas, maskované ako "muži, čo sa tvária že vedia všetko", či "muži, ktorí musia robiť všetko po svojom", namiesto "ženy, ktoré potrebujú ovládať". Hádal som sa otom akí sme rozdielni? Možno. Avšak verím, že hľadanie podobností môže byť cennejšie.

Tisícky rokov biológie nás naprogramovali na prežitie. Nanešťastie prežitie už nie je to, čo väčšina z nás hľadá. Mnohí hľadajú hlbší pocit naplnenia a inimity. Sociálne a náboženské podmieňovanie tiež ponúka presvedčenia dôležité pre prežitie. Je kriticky dôležité vedieť, ako v tomto novom svete veci fungujú. My všetci musíme zistiť, ako získať to čo potrebujeme, ako dostať uznanie, ako prežiť. Tieto pravidlá však predstavujú obtiaže, pri získavaní naplnenia a hlbokého uspokojenia, a spojenia s našimi "druhmi".

Jeden z mojich učiteľov a mentorov, Michael Rudy píše: "To, čo vieš, a čomu veríš, sa stáva tvojou pravdou, tvoja pravda sa stáva tvojou realitou a ty jej väzňom!" Prečítajte si to niekoľkokrát! To, čomu najvášnivejšie veríte, čo ste si absolútne overili a viete, bez najmenšieho tieňa pochybností, to, za čo by ste umreli, z vás robí väzňa! To je zaujímavé poňatie, no nie? Takže čo viete o mužoch a ženách? Čo viete o vzťahoch a o tom, ako fungujú? Je možné, že vaše samotné poznanie spôsobuje, že tomu tak je? Mohli by ste byť väzňom svojich presvdečení?

Iná učiteľka v mojom živote, Marlene Nappa, uvádza diskusie o rode tak, že nás vyzve, aby sme mysleli na to, že sedíme v kruhu a pozeráme sa na niečo v strede a potom, aby sme prešli na druhú stranu kruhu a pozreli sa očami druhého, aby sme videli, čo vidí ten človek. Robí sa to tak, že jeden zdieľa a ostatní počúvajú a dospejú k pochopeniu toho, čo vidí ten, ktorý hovorí, namiesto toho, aby sa hádali o tom, že to nezodpovedá pohľadu našich očí.

Som členom v rodovej skupine, a nikdy nezabudnem na to, keď jeden muž bol svojimi starosťami o svoju dcéru pohnutý k slzám. Jedna žena sa neskôr podelila o to, aké silné to pre ňu bolo, že ju to poučilo o tom, že muži skutočne majú city. "Že muži skutočne majú city!" Nemohol som tomu uveriť! "Že muži skutočne majú city!" Toho večera som sa naučil veľa. Tá žena to myslela veľmi vážne. Vykonala mnoho osobnej práce a je vedúcou v oblasti práce so ženami, a predsa nevedela že priemerný bežný muž má pocity. Po tom, čo som o tom premýšľal, dokázal som pochopiť, ako mohla dôjsť k tomuto záveru. Niet divu, že máme také ťažkosti riešiť veci, so základnými presvedčeniami, aké máme o sebe navzájom.

Kiež by sme všetci našli odvahu pokračovať v bádaní rozsiahlych možností v prehodnocovaní našich presvedčení, zvlášť tých, o ktorých absolútne vieme, že sú pravdivé a správne, aby sme sa tak mohli naučiť vytvárať svet, ktorý funguje pre každého, svet, kde nie je nikto vynechaný! Verím, že toto je ten typ "prežitia", o ktorý máme všetci záujem. Kiež by sme sa načili, že každý je niekto - a nie je až taký odlišný od nás.

Bob McGuire je certifikovaný facilitátor a tréner vo Windsore, štát Ontário. Vedie skupiny pre mužov a ženy, zamerané na prácu s hnevom a robí osobné koučovanie v mnohých oblastiach, popri svojej činnosti v tvorivých dielňach a seminároch.

Preklad článku z časopisu "Everyman - A Man's Journal", November - december 1998, by DreamingWolf.
Publikované s láskavým povolením autora. © Robert McGuire.




Späť




Stránka vytvorená by DreamingWolf, máj 2002