Pravidlá.

Patrick W. Crockett

 

 

Väčšina ľudí by povedala, že muži majú sklon k mysleniu ľavou hemisférou a ženy pravou. Toto nesprávne vnímanie môže potlačiť prijímanie svojej skutočnej prirodzenosti u mužov.

Takmer každý už čo-to vie o koncepte myslenia pravou a ľavou mozgovou hemisférou. Myslenie ľavou hemisférou je charakterizované lineárnosťou a logikou. Ľavá hemisféra mozgu je domovom jazyka. Myslenie pravou hemisférou je charakterizované rozpoznávaním vzorcov a intuíciou. Pravá hemisféra je zdrojom kreativity.

Je logické spájať prierazné, prenikavé myslenie ľavej hemisféry s prierazným, na konanie orientovaným mužským telom a spájať zdanlivo pasívne kreatívne myslenie pravej hemisféry s vnímavým, chápavým, život tvoriacim ženským telom. Podľa miery, do akej sme ochotní dávať ľudí do kategorických škatuliek na základe rodu, dala by väčšina z nás mužov do krabičky s označením ľavá hemisféra. Ja by som tak až donedávna urobil. Až kým som sa nezúčastnil prednášky Patricie Sun.

Uprostred svojej prednášky utrúsila Patricia poznámku o tom, že muži myslia pravou hemisférou a ženy ľavou. Neskôr jej poslucháči kládli otázky a spochybňovali ju a ona ponúkla mnoho zaujímavých pozorovaní na túto tému. Povedala, že v jej poradenskej praxi keď poznamená, že muži a ženy myslia odlišne, muži zareagujú, "Samozrejme." Avšak ženy sa prikláňajú k názoru, "Niet rozdielu v spôsobe akým myslia. Muži sú jednoducho tvrdohlaví a umienení." Najmä toto je zvlášť ľavo-hemisférová reakcia, odrážajúca neschopnosť predstaviť si spôsob myslenia radikálne odlišný od toho, aký používa ten, čo myslí ľavou hemisférou.

Je zaujímavé, že som sa stretol s rovnakým vzorcom reakcie, keď som spomenul poznámky Patricie Sun zopár priateľom. Muži, s ktorými som hovoril, povedali: "To dáva zmysel," a všetky ženy, okrem jednej, buď ihneď odmietli tieto tvrdenia, alebo sa pustili do debaty o neplatnosti akejkoľvek podobnej kategorizačnej schémy. Tá jedna výnimka medzi ženami pripúšťala, že u mužov a žien môže byť tendencia myslieť ľavou či pravou hemisférou. Nemyslela si však, že je to veľmi výrazná tendencia, v porovnaní s rozsahom rozdielov v rámci každého rodu.

Všimnite si, že nehovorím, že všetci muži myslia úplne pravou hemisférou alebo že sú všetci muži prevažne pravo-hemisféroví myslitelia. Je jasné, že v rámci každého rodu existuje spektrum a je rovnako jasné, že medzi obomi rodmi existuje prekrytie. Musia byť niektorí muži, ktorí myslia prevažne ľavou hemisférou a niektoré ženy, čo myslia prevažne pravou hemisférou. Stále si však myslím, že muži majú tendenciu byť viac pravo-hemisféroví a ženy ľavo-hemisférové. Navyše, som presvedčený, že to môžme povedať s rovnakou platnosťou, ako keď hovoríme, že muži majú sklon byť vyšší a ženy nižšie.

Patricia SunPatricia Sun naznačila, že je logické, že to, čo dobre sadne ženskému jinovému telu je ľavo-hemisférová, jinová myseľ, a že to, čo vyhovuje mužovmu jangovému telu, je pravo-hemisférová, jangová myseľ. Táto myšlienka má atraktívnu symetriu. Naznačila tiež, že ľavo-hemisférové myslenie je pre ženy kritické, aby naplnili svoje role ako ochrankyne detí a uchovávateľky spoločnosti.

Iná vec, ktorú v tomto kontexte nadhodila, ktorá zachytila moju pozornosť, bola téma kontrolovania druhých ľudí. Poukázala na to, že tak, ako muži spôsobili ženám veľa bolesti abuzívnym používaním svojej väčšej sily, tak ženy spôsobili mužom veľkú dávku bolesti abuzívnym používaním svojej väčšej verbálnej zručnosti.

Pri otázke, prečo má väčšina z nás zmätok v tom, ktorý rod myslí ktorým spôsobom, dala Patricia príklad, týkajúci sa emócií. Vo všeobecnosti veríme, že ženy sú viac v kontakte so svojimi emóciami než muži, pretože ženy hovoria viac o svojich emóciách. Patricia poukázala na to, že práve to dokazuje, že ženy dokážu lepšie popísať svoje emócie, že ich prirodzené verbálne zručnosti to uľahčujú. Samozrejme, tým, že sú ľavo-hemisférovo orientované, je pre ženy tiež pravdepodobnejšie, že budú svoje emócie verbálne kategorizovať a tak môžu byť v skutočnosti so svojimi emóciami v menšom kontakte, než muži. Pre pravo-hemisférových mužov nie je ľahké priraďovať emóciám slová a tak nehovoria o tom, čo cítia.

Osloviac ženami tak často vyjadrovanú sťažnosť, že muži nehovoria o svojich pocitoch, čerpala Patricia znovu zo svojej poradenskej praxe. Keď sedí s párom a pomáha mužovi vyjadriť jeho pocity, zistila, že žena veľmi často nechce naozaj vedieť, čo muž cíti. Žena len chce nejaké slová o pocitoch, ktorými by mohla manipulovať, aby získala väčšiu kontrolu nad situáciou. 

Ako som tak Patriciu Sun počúval, zažil som jeden z tých momentov, keď náhle začnú všetky veci zapadať do seba. Táto myšlienka, že muži majú sklon myslieť vo vzorcoch a ženy sú verbálnymi mysliteľkami, vysvetľuje mnoho z našich kultúrnych stereotypov. Niekoľko príkladov: Mužov stimulujú erotické obrázky a ženy romantické romány; muži čítajú mapy omnoho ľahšie, ale nepožiadajú o slovné usmernenie; chlapci majú sklon k hrám ako basketbal a futbal, ktorých zvládnutie vyžaduje okamžité odhadnutie priestorových vzťahov, a dievčatá majú sklon ku hrám ako "dom", ktoré vyžadujú zložité verbálne štruktúry. Dajte si desať minút a príde vám na um tucet ďalších vhodných príkladov stereotypov.

Kým stereotypy neopisujú presne žiadneho jedinca, ukazujú vzorce, ktoré si všimli mnohí ľudia. Väčšiu pointu mali pre mňa vhľady Patricie Sun a poznámky k môjmu vlastnému životu. Vždy som bol dobrým v technickom písaní, mám PhD v matematickej štatistike, priťahujú ma slovné hry a logické hry. Takže, vždy som si o sebe myslel, že u mňa prevláda ľavo-hemisférové myslenie. Pred dvomi rokmi som prestal so štatistickým poradenstvom, aby som napísal hru a maľoval. Bol som si vedomý toho, že v skutočnosti som presúval ohnisko pozornosti, aby som vložil viac energie do rozvoja mojej pravej hemisféry. Súčasne som si začal uvedomovať, že chcem rozvíjať maskulínnu stránku svojej persóny. Uvedomil som si, že som vždy nechával svoju ženskú stránku dominovať a potreboval som novú rovnováhu. Za posledné dva roky som to videl ako zvláštne protirečenie, že sa pokúšam rozvinúť svoju pravú hemisféru, súčasne so snahou objaviť, aké to je byť mužom. Teraz vidím, že nebolo žiadne protirečenie, iba jednota.

Za posledné dva roky som si viac a viac uvedomoval, že som žil podľa toho, čo považujem za "ženské pravidlá". Je tomu zvlášť tak v mojich vzťahoch so ženami. Veril som, že fyzické túžby a fyzické uspokojenie sú akosi nžšie, druhoradé voči... čomu? Nikdy som to celkom nevedel. Len som odmietal platnosť fyzickej zložky vzťahu a potrebu po nej. Začal som mať pocit, že u muža nebolo správne, náležité, aby inicioval telesnú intimitu so ženou, alebo dokonca o ňu požiadal. Zdalo sa mi, že priatelia by sa mali len rozprávať. Ak by mal muž požiadať o čokoľvek, čo by mohlo viesť ku sexu, potom to bolo pre ženu len príčinou k tomu, aby priateľstvo ukončila, alebo sa aspoň cítila veľmi nepohodlne. Za týchto pravidiel nemožno vizuálnej komunikácii, vrátane reči tela a spôsobu obliekania, dôverovať. Namiesto toho, mali by sme sa spoliehať len na explicitné slovné náznaky ako indikátory záujmu jedného človeka o druhého.

Teraz vidím ďalší aspekt ženských pravidiel: hovorenie o konfliktoch. Nestarám sa o fyzické násilie ako metódu riešenia konfliktov, ale hádanie sa a rozprávanie sa od srdca k srdcu mi nevonia o nič viac. Tieto hovory od srdca k srdcu sú pre mňa stresujúce a v konečnom dôsledku neuspokojujúce. (Inklinujem k spoločnému meditovaniu či masáži alebo spoločnej prechádzke. Akonáhle ste spolu na seba naladení, zdá sa, akoby sa konflikty riešili samé od seba.) To, že vidím trvanie na verbálnom riešení konfliktov ako súčasť ženských pravidiel, mi umožňuje zbaviť sa pocitu menejcennosti, toho, že sa mýlim. Ako povedal jeden priateľ, keď som mu povedal o tom, že muži nie sú verbálni myslitelia: "Och, už sa viac necítim kvôli tomu nanič." Nemám zlý pocit z toho, že nechcem o veciach hovoriť a nemám zlý pocit z toho, že mám pocit, že sa nič v skutočnosti nevyriešilo, keď súhlasím s tým o veciach sa porozprávať.

Zhodou okolností, bratia, tento pravo-ľavo-hemsiférový problém nie je o tom, že nedokážeme výrečne, alebo logicky či presvedčivo, hovoriť či písať. Mnohí z nás to vedia robiť: veľkí štátnici, veľkí spisovatelia, atď. Problém je o tom, že nedokážeme dať do slov to, čo vieme, že je pravda, verbalizovať dôležitý celkový vzorec, ktorým je naša celá myšlienka. Nie je to o tom, že nevieme rozprávať -- je to o tom, že nás zaťažuje uvedomovanie si, že nikdy nedokážeme komunikovať svoju pravdu. A akú pointu má komunikovanie o čomsi inom, o nejakej nepravde?

Predpokladajme, že úplne pravo-hemisférové myslenie je pavučina pavúka a že jazyk má kapacitu opísať len jednotlivé vlákna. Snáď keby sme nemohli vidieť celú pavučinu, mali by sme väčší pocit voľnosti hovoriť o jednom vlákne. Ale, vidiac celú pavučinu, poznajúc ju, akú má pointu popisovanie jednotlivých vlákien?

bubeníciŽijeme vo svete mužov a žien, a vytvorili sme sytémy obchodovania, vzdelávania a vládnutia, ktoré vyžadujú verbálnu komunikáciu. Takto my všetci potrebujeme zvládnuť a používať zručnosti verbálnej komunikácie ako najlepšie len vieme. Avšak, komunikácia v týchto rozličných arénach vždy zahŕňala aj neverbálne komponenty. Urobili by sme dobre, keby sme nezavrhovali či nebagatelizovali tieto neverbálne formy komunikácie, pretože nesú informácie, ktoré jazyk niesť nemôže. (To zahŕňa dokonca aj rituály utvárania "mužských pút", ktoré toľko žien rado zosmiešňuje. Samozrejme, tieto ženy nevidia žiadnu hodnotu v mužských putách - tú hodnotu nemožno verbálne komunikovať.)

Ďalej, je veľmi dôležité, aby diskusia nebola ústredným ohniskom mužských zhromaždení. Nech sa opisovanie jednotlivého vlákna pavučiny nestane pointou takýchto zhromaždení. Namiesto toho, nech je cieľom prežívanie, poznávanie pavučiny. Hovorte o vláknach, ak chcete, no vedzte, že celú pavučinu nemožno verbalizovať. Pamätajte si, že celá pavučina je pointou, a neočakávajte, že hovorenie obsiahne jej akúkoľvek významnejšiu časť.

Mužské zhromaždenie, zamerané na rozprávanie (nevravím "zamerané výlučne na rozprávanie", hovorím len "zamerané na rozprávanie", aj keď sú zahrnuté aj ďalšie aktivity) zlyhá pri snahe priviesť mužov k vzájomnému porozumeniu. Pozornosť by sa mala zameriavať na prežívanie, či už bubnovanie, tancovanie, poľovanie, hranie futbalu, či zápasenie v bare. Rozprávaniemôže pomôcť definovať alebo koordinovať činnosť, ale nevytvorí kruh múdrosti. Mužský kruh ohňa môžebyť úžasnou vecou, ale múdrosť a úžas sa prenášajú bubnovaním, spievaním, potravou a samotným ohňom. Nie slovami. To, čo možno povedať, má málo dočinenia s učením sa byť celým mužom.

© Patrick W. Crockett, 1995. Preklad: DreamingWolf.

 

 

Späť

Späť do Vlkovho kútika

 

 

 

Stránka vytvorená: by DreamingWolf, marec 2005.