(Preklad článku z Internetovej stránky www.resonate.com/miguel/ by: DreamingWolf)
Don Miguel používa termín „sen planéty“, keď odkazuje na sociálne konštruovanú realitu, ktorú sú ľudia učení vnímať od svojho narodenia. Sen planéty je konsenzuálna realita, súbor presvedčení, ktoré nie sú spochybňované a ktorých sa pridŕžajú všetci členovia spoločnosti. Sen planéty je to, čo nás v detstve učia prijímať. Je to hlboko obmedzujúci sen, ktorý je neúprosne znova a znova posilňovaný na každej úrovni obyčajnej sociálnej a osobnej interakcie.
Realita, tak ako ju vnímame, nie je skutočná, nie je ničím iným, než len snom. Každý z nás sníva svoj vlastný sen, no väčšina nášho osobného sna je determinovaná snom planéty – teda spôsobom, akým nás spoločnosť naučila snívať. Napríklad, trpíme, pretože veríme v utrpenie, súhlasíme s ľuďmi, ktorí nás učia trpieť. Vytvárame si presvedčenia o víťazoch a porazených a v detstve začíname súťažiť o pozornosť. Podvedome veríme, že pozornosť, ktorú získame od iných, nám dodá energiu, ale v skutočnosti je akákoľvek energia, ktorú takto získame, zanedbateľná. Spoločnosť trpí na mentálne ochorenie, ktoré verí v strach a z tohto strachu pramenia všetky ďalšie negatívne emócie, ako je závisť, žiarlivosť, hnev a pýcha, ktoré nás zotročujú. Toto sú emócie, ktoré ovládajú a udržujú sen planéty. Veľkí avatári sú tí, ktorí priamo vyzvali sen planéty.
Deti sa hrajú, bádajú, riskujú, žijú v prítomnosti a majú všeobecnú tendenciu byť šťastné. Neskôr začínajú prijímať presvedčenia iných ľudí a utvárať si svoju predstavu o tom, o čom majú pocit, že bude prijateľné. Sú krotené a domestikované, až kým nestratia svoju slobodu. V procese „domestikácie“ si hromadia presvedčenia, ktoré ich držia pripútané ku snu planéty.
Sen planéty nás programuje už od narodenia. Programuje nás spôsobom, ktorý marí naše šance stať sa silnými, slobodnými, prebudenými a šťastnými. Je to, akoby bol do našich mozgov pri narodení implantovaný počítačový čip, ktorý vnucuje svoj vlastný program, prepisujúc naše vrodené biologické tendencie. Tieto vrodené tendencie – keby neboli prepísané nanúteným programom v čipe – by nám umožnili rozvíjať sa k slobode. Tento implantovaný súbor programov, ktorý podkopáva našu osobnú slobodu, integritu a autonómiu, nazýva don Miguel „parazitom“.
Zámerom parazita je nútiť nás udržiavať sen planéty. Robí to tak, že najskôr podkope náš pocit sebadôvery, čím nás zneistí, a prinúti nás spochybňovať naše vlastné inštinkty a vnútorné telesné poznanie. Parazit nás energeticky vyšťavuje a podmieňuje nás k tomu, že sa vzdávame svojej moci. Zachytáva našu pozornosť tak, že strácame osobnú silu do takej miery, že nemôžeme vidieť nič iné, než sen planéty. Náš parazit popudzuje naše strachy a ospravedlňuje naše negatívne reakcie. Udržiava vysoko kritický a neodpúšťajúci osobný dialóg v našej mysli, ktorý súdi nás a druhých a presviedča nás, že sme sudcom aj obeťou. Svoju osobnú silu strácame tak, že reagujeme na svet spôsobom, ako to od nás chce parazit. Ledva nahromadíme dosť sily počas noci, aby sme ako-tak prežili nasledujúci deň. Veľa z našej vitálnej energie, ktorá sa uskladní počas noci, je odovzdávané parazitovi celým radom neurotických a reaktívnych vzorcov vnútorného a vonkajšieho správania. Táto vitálna energia, ktorú márnime tým, že ju odovzdávame parazitovi, je energia, ktorú potrebujeme na to, aby sme sa prebudili z parazitom ovládaného spánku. Je to energia, ktorú potrebujeme na to, aby sme nabúrali svoje márnotratné návykové správanie. Túto vitálnu energiu možno po jej uskladnení premeniť na uvedomenie a slobodnú pozornosť, ktoré možno využiť k nájdeniu slobody a prechodu do iných svetov, existujúcich mimo sna planéty.
Hlavný spôsob, akým parazit zachytáva pozornosť ľudí a odčerpáva ich energiu, je využívanie strachu. Strach spôsobuje, že začíname odmietať seba i druhých. Urobíme chybu a veľakrát za ňu zaplatíme svojim pocitom viny. Zneužívame samých seba oveľa viac než iní, tým, že sa nemilosrdne odsudzujeme. Je pre nás ťažké byť jemní, nežní a súcitní k sebe. Mohli by sme svojho sudcu vyhnať, ale neurobíme tak, pretože sebaodsudzovanie sa stalo návykom. Dvomi najväčšími spojencami parazita sú sudca a obeť. Sú to dve hlavné sily v nás, ktoré nás držia v pasci sna planéty a pod kontrolou parazita. Naše sebaodsudzovanie a videnie sa v roli obete vytvára rany, ktoré sú uložené v tele ako spomienky. Krivda a nespravodlivosť v našom živote otvára tieto rany a spôsobuje, že sa ľutujeme. Keď sa druhí ľudia dotknú týchto rán, reagujeme spôsobmi, ktoré posilňujú nášho parazita. Tieto reakcie môžu mať podobu zatrpknutosti, zášte, hnevu, bránenia sa, žiarlivosti, závisti či akejkoľvek kombinácie negatívnych reaktívnych tendencií. Všetky tieto reakcie sú spôsobom, akým sa pokúšame brániť svoje ego či vlastnú dôležitosť. Bolesti sa vyhnúť nemôžeme, no môžeme kontrolovať svoju reakciu na ňu. Môžeme reagovať spôsobmi, ktoré parazita oslabujú, namiesto toho, aby ho posilňovali.
Jednou z techník na zahojenie týchto rán je rekapitulácia. Rekapitulácia je znovuprežitie našej minulosti a pritiahnutie si svojej energie naspäť z miest, kde sme ju v minulosti nechali. Priťahovanie si tejto energie naspäť nám dáva silu zbúrať falošné presvedčenia, ktoré sa posilňovali týmito (minulými) udalosťami. Najprv musíme svoje presvedčenia pripustiť a analyzovať ich, aby sme sa od nich vyslobodili. Na začiatku si urobíme úplný inventár svojich presvedčení a všetkých minulých udalostí, ktoré živili tieto presvedčenia. Potom vedome a intenzívne prežijeme tieto minulé situácie znova a uvidíme, ako sme svoju energiu použili. Vtiahneme si energiu späť zo všetkých tých miest, kde sme ju použili nesprávne alebo kde sme ju márnivo minuli. Takto si môžeme nárokovať energiu, ktorú sme v minulosti stratili a premrhali, a vytvoriť si nové vzorce pre svoj vlastný život, ktoré energiou neplýtvajú.
Rekapitulácia je silná metóda pre vyslobodenie sa z tyranstva parazita, ktorý nám kradne život a nádeje na slobodu. Aby sme zvládli majstrovstvo vedomia, musíme si uvedomiť svoje rany a postupne poraziť parazita tak, že vyženieme sudcu a obeť. Parazit je v skutočnosti náš strach – je tiež tým, čo kresťanské tradície nazývajú Luciferom či diablom.
Aby sme strach porazili, musíme zmeniť svoje presvedčenia, ktoré nás spútavajú so snom planéty. Kľúčom k prekonaniu parazita je rozpoznanie toho, kedy je to parazit, čo spôsobuje, že v určitej situácii reagujeme. Parazita možno vidieť buď ako súčasť seba, alebo ako vonkajšiu entitu. Ak je vo vás časť, ktorá bola zranená a cíti sa škaredo, odmietaná, odsudzovaná a nemilovaná, môže to vo vás ľahko vyvolať negatívne reakcie. Parazit chce, aby ste reagovali, pretože on sa živí vaším strachom a negatívnymi reakciami. Cesta k vyslobodeniu sa od parazita je prijať ho s láskou a odpustením. To znamená naozaj sa pozrieť na všetky časti seba, za ktoré ste sa hanbili alebo ste ich akceptovali iba s ťažkosťami, očami súcitu, prijatia a odpúšťania.
Bojovník je človek, ktorý si vybral cestu osobnej slobody. Má odvahu prelomiť svoje obmedzujúce presvedčenia, ktoré podporujú parazita a vyslobodiť sa, aby vytváral sen mimo sna planéty. Sloboda je žiť svoj sen bez strachu či odmietania, bez strachu zo života a smrti, so srdcom úplne otvoreným voči láske. Keď ste slobodní, vždy sa budete cítiť dobre – už sa viac nebudete potrebovať brániť a obhajovať. Nebo aj peklo sú sny. Prečo by sme mali žiť v pekle? Ak vaše presvedčenia idú proti vášmu šťastiu, potom ich odhoďte. Táto realita vášho každodenného života je sen – v skutočnosti je to nočná mora, kde vás váš parazit kontroluje a ovláda ako bábku, odčerpávajúc vaše vitálne životné energie, aby podporil a zachoval vzorce, ktoré porážajú vaše šťastie. Potrebujeme sa stať majstrami svojho vedomia, aby sme vedeli, čo potrebujeme zmeniť v starom sne. Potom si vybudujeme svoju osobnú silu a osvojíme si transformačný proces, ktorý nám dovoľuje vytvoriť si nové presvedčenia a vytvoriť si nový sen v druhej pozornosti.
Stránka vytvorená: by DreamingWolf, jún 2001
