Victor SANCHEZ:

Toltékovia, ktorí prežili

V súčasnosti sa pre mnohých ľudí stalo slovo Tolték veľmi významným. Môžeme nájsť knihy, články, prednášky, semináre, tvorivé dielne, hudbu a veľa ďalších vecí, ktoré sa týkajú slova Tolték. Ale kto skutočne boli - či sú - Toltékovia? Je možné zodpovedať takúto otázku?

Trocha histórie

Začnime od začiatku. Pre etnológov a historikov boli Toltékovia predkolumbovským indiánskym národom, ktorý žil v strednom Mexiku, najmä v období od 8. po 12. storočie. Ich hlavným mestom bola Tula v mexickom štáte Hidalgo. Po 12. storočí Toltékovia Tulu opustili – kódexy a záznamy zo 16. storočia hovoria o rozptýlení Toltékov, ktoré, ako sa predpokladá, súviselo s odchodom ich vodcu, menom Quetzal Coatl. Jedna z najzaujímavejších zmienok, ktorá sa našla v kódexoch, je tá, ktorá hovorí o Quetzalcoatlovi, idúcom do jaskyne pod kopcom Chapultepec Hill (v meste Mexiko), kde vstúpil do inej dimenzie (Mixtlan, Nahual, alebo Omeyocan) a navždy sa stratil. Nech je tomu akokoľvek, to, čo je zrejmé je to, že Toltékovia sa rozšírili v starovekom Mexiku, ovplyvňujúc svojím poznaním mnohé ďalšie pôvodné kultúry, ako napr. mayskú. Toľko história.

Faktom je, že Toltékovia sú považovaní za najväčšiu civilizáciu minulosti, nielen dnes, ale už od 16. storočia, kedy Aztékov zvykli nazývať „Tolték“, teda „človek poznania“, čo malo pripomínať veľkú múdrosť starovekých Toltékov, a toltéctvo bolo považované za najvyššiu úroveň poznania, aké môže ľudská bytosť dosiahnuť.

Pre priemerných ľudí boli Toltékovia nejakým národom, ktorý pred niekoľkými storočiami zmizol. Keďže Toltékovia odišli tak dávno, hocikto dnes môže o nich hovoriť a tvrdiť, čo chce... avšak Toltékovia tu nie sú, aby sa bránili, alebo sa tak aspoň zdá.

Sú ešte stále tu?

Možno preto, že Toltékovia nemajú možnosť vyjadrovať sa k otázkam toltéckeho poznania, existuje medzi neindiánskymi učiteľmi toltéckeho poznania veľká kontroverzia. Ale je jeden bod, ktorý takmer nikto neberie do úvahy: v súčasnom Mexiku sú indiánske komunity, ktoré uchovávajú a udržiavajú nažive praktiky starovekého toltéctva. To som zistil a to je aj obsahom praktík, ktorými sa zapodievam a to ma viedlo pri vytváraní praktického využitia návrhov, obsiahnutých v knihách Carlosa Castanedu (pozri „Učení dona Carlose“ od Victora Sancheza, Pragma 1999). Spôsob a techniky, ktoré som vyvinul, inšpirovaný Castanedovým dielom, sa netvária, že odrážajú nesvetské ciele Castanedových príbehov, ale odrážajú tie ciele, ktoré sa zhodujú s toltéctvom, ktorému som sa naučil medzi žijúcimi indiánskymi Toltékmi v mexických horách, kde žijú.

V knihe „Toltecs of the New Millenium“ som napísal živé svedectvo svojich skúseností medzi Toltékmi, ktorí prežili. V tejto knihe som zaradil mnohé odkazy, fotky, oficiálnych svedkov atď., aby ľudia vedeli, že to, o čom hovorím, sa skutočne deje v tom istom svete, v ktorom oni žijú, pretože si myslím, že je pre čitateľa dôležité, aby si bol istý, že to, o čom číta, je reálne... obzvlášť, ak tento čitateľ hľadá niečo, čo by mohol aplikovať vo svojom živote, v každodennom svete. Nemám v záujme nikoho kritizovať, ale to je môj názor a chcem, aby to bolo jasné.

Dodatočná informácia o Toltékoch, ktorí žijú

Dedičia starovekého toltéctva si hovoria Wirrarika. Väčšina z nich hovorí iba jazykom Wirrarika, no niektorí hovoria aj španielsky. Hoci ich je viac, než 50 tisíc, nie všetci členovia komunity zdieľajú rovnaké množstvo poznania, týkajúceho sa ich duchovnej tradície.

Medzi Wirrarikami existujú zvláštne skupiny ľudí, zvané Jicareros, ktoré sú uchovávateľmi starovekých magických praktík. Žijú také úrovne skúseností vo svete percepcie, aké si ostatní členovia komunity ani nevedia predstaviť. Španielske slovo „tradición“ (tradícia, zvyk) neznamená pre Wirrarikov súbor vier a presvedčení, ale súbor veľmi účinných praktík, zameraných tak, aby ich vykonávateľ dosiahol najvyššie ciele vedomia a vnímania.

Medzi žijúcimi Toltékmi neexistuje postava majstra, o akom sme zvyknutí uvažovať my v západných a nezápadných spoločnostiach. Oni sú zvyknutí učiť sa priamo od „Ducha“. Človek poznania, šaman, je púhym prostriedkom, ktorý tlačí praktikanta, aby hľadal Ducha na posvätných miestach. Neexistujú knihy, neexistujú formálne učenia, neexistujú ľudskí učitelia. Sú len sady špecifických skutkov, ktoré sú spôsobmi, ako zaklopať na dvere Ducha. Ak Duch dvere otvorí, učenie sa začína. Nemôžete o „Usim“ (slovo Wirrarikov pre označenie Veľkého Ducha) iba počúvať, musíte ho vidieť a počuť vy sami, bez sprostredkovateľov. Taká je cesta Toltékov.

Toltékovia, ktorí dodnes žijú, sú Indiáni, žijúci vo vlastnom svete a nezdá sa, že by mali záujem o neindiánsky svet. Nezaujíma ich niečomu nás učiť či niečo nám odovzdávať. Zaujímajú sa len o prežitie a o udržanie svojej tradície nažive, pretože je to ich spôsob, ako zaujať svoju vlastnú úlohu ako polia energie, ako skutoční synovia a dcéry Slnka, s tou istou podstatou, akú má Starý otec Slnko, a s rovnakou láskou, ako Stará matka Zem.

Toto je posolstvo toltéckych Indiánov, ktorí prežili:

„Sme deťmi Slnka a našou podstatou je žiariť!“

Preklad článku „Surviving Toltecs“ z Internetovej stránky V. Sancheza: DreamingWolf

Stránka vytvorená: by DreamingWolf, jún 2001