Cesta | Čo je čo | Kto je kto | Dar Orla | Články | Literatúra1 | Literatúra2

 

 

Čo je čo v toltéckom systéme.

 

 

Na tomto mieste si priblížime niektoré pojmy, s ktorými sa pri čítaní materiálov o toltéckej náuke - na našich stránkach, ale aj inde - najčastejšie stretnete. Táto stránka si pritom neukladá za cieľ priniesť úplný a podrobný výklad všetkých pojmov, používaných v toltéckom svete. Ich podrobnejší popis a výklad nájdete v knihách Carlosa Castanedu, Kena Eagle Feathera, Victora Sancheza a ďalších píšúcich Toltékov...

 

 

Nagual (čítaj: "náhual") je muž alebo žena (pozri aj časť Dar Orla) s neobyčajnou energiou, ktorá mu/jej umožňuje pôsobiť v roli prostredníka, ktorý prenáša poznanie priamo zo zdroja a odovzdáva ho spoločníkom a žiakom. Nagual (u Théuna Maresa sa možno stretnúť s označením Nagal), ktorý medzi Toltékmi plní úlohu vodcu skupiny bojovníkov a ich zasvätiteľa do tajov tejto náuky, sa vďaka svojej špeciálnej energii vyznačuje triezvosťou, vytrvalosťou, stabilitou a veľkou osobnou silou, čo sú všetko vlastnosti a zároveň predpoklady k tomu, aby mohol naplniť svoju úlohu: priviesť svoju skupinu bojovníkov k "otvoru k slobode" a vykonaním techniky zažatia Vnútorného ohňa s nimi vstúpiť do oddelenej skutočnosti a vydať sa naprieč nekonečnom.


Tonal, nagual - Toto o tonale povedal Castanedovi don Juan:


"Tonal organizuje svět. Možná by se jeho velkolepé dílo nejlépe dalo popsat tak, že mu na ramenou spočívá úkol dávat chaos světa do pořádku. Není úplně od věci, když budeme tvrdit jako čarodějové, že všechno, co známe a děláme jako lidi, je dílo tonalu.


Tak například to, co je v tuto chvíli zapojeno v naší snaze dát našemu rozhovoru smysl, je tonal. Bez něj by to všechno byly jen podivné zvuky a grimasy a ty bys nerozuměl ani zbla, co ti tady povídám.


Řekl bych, že tonal je strážce, jenž chrání něco, co má nedozírnou cenu, totiž naše vlastní bytí. Proto také nedílnou vlastností tonalu je být opatrný a žárlivě střežit, co sám dělá. A protože jeho činnost je zdaleka tou nejdůležitejší částí našeho života, není divu, že se nakonec v každém z nás promění z ochránce v dozorce. 
Ochránce je velkodušný a plný porozumění (...) naproti tomu dozorce je ostražitý, úzkoprsý a většinou despotický. A já tedy říkám, že tonal se v nás všech proměňuje v malicherného a despotického dozorce, zatímco by měl být velkodušným strážcem. 


Tonal je všechno, co jsme. Pojmenuj to! Všechno, co můžeme označit slovem, je tonal. A protože tonal vytváří sám sebe, musí samozřejmě všechno spadat pod jeho vládu.


Tonal je všechno, co známe (...) A do toho patříme nejen my jako osoby, ale i všechno, co je v našem světě. Lze říci, že tonal je všechno, s čím se oko setkává.


Začneme to pečlivě tříbit, sotva se narodíme. V okamžiku prvního nádechu vdechujeme i sílu k tonalu. Je tedy na místě, když řekneme, že tonal lidské bytosti je neodlučně spojen s jejím narozením. 
Tento moment si musíš zapamatovat. Pro pochopení celé věci je velice důležitý. Tonal začíná narozením a končí smrtí..."
(Carlos Castaneda, "Příběhy síly")


Don Juan ďalej prirovnáva tonal k ostrovu uprostred rozľahlého oceánu nagualu: "Tonal je ostrůvek (...) Nejlíp se to dá popsat asi takhle (...) Mohli bychom říct, že tonal je jako tenhle stůl. Ostrov. A všechno, co máme, je na tomhle ostrově. Ten ostrov, to je vlastně svět. Každý z nás má svůj osobní tonal, a pro nás pro všechny je tu i kolektivní tonal v každý daný okamžik, a tomu říkám tonal doby."


A pokračuje vo vysvetľovaní tonalu, ako stola/ostrova, a pridáva stručný výklad nagualu

"Podívej! Všechny stoly mají stejné uspořádání. Na každém jsou stejné předměty. Ale přesto se jeden od druhého liší, u některých je hodně lidí, u jiných zas nikdo není, jsou na nich různá jídla a jiné talíře, jiná atmosféra, a přesto musíme připustit, že všechny stoly v této restauraci jsou si velmi podobné. Totéž se děje s tonalem. Můžeme říct, že tonal doby je to, co nás činí stejné, tak jako jsou stejné tyto stoly v téhle restauraci. Nicméně každý stůl odděleně je samostatný případ, a stejně tak je tomu s osobním tonalem každého z nás. Ale důležité je, aby sis zapamatoval, že všechno, co o sobě víme a co víme o svém světě, je jenom ostrov, tonal. Chápeš, co chci říct?" 
(Castaneda sa pýta) "Jestliže všechno, co o sobě víme a co víme o světě, je tonal, co je potom nagual?" 
"Nagual je ta naše část, kterou se vůbec nezabýváme (...) Nagual je ta naše část, pro kterou nemáme popis, pro kterou nemáme slova ani jména ani pocity, ta část, o níž nevíme. 
(...) Nagual je tam. Tam, kolem ostrova. Nagual je tam, kde se vznáší síla."


Prvá, druhá a tretia pozornosť - prvá pozornosť sa týka sveta známeho, druhá pozornosť sveta neznámeho a tretia pozornosť integruje predošlé dve a týka sa sveta nepoznateľného. Podľa dona Juana je každá z nich nezávislou a úplnou doménou: 
"První pozornost je všechno, co jako lidé jsme. První pozornost absolutně ovládá náš život, a proto je nejcennějším bohatstvím, které průměrný člověk má... Z hlediska toho, co zřeci vidí, je první pozornost žhnoucí vědomí, které se rozvinulo v nesmírnou záři. Je to žhnoucí jas, který však je, řekněme, fixován jen na povrchu ochranného obalu. Je to žhnutí, které pokrývá známé. 
Naproti tomu druhá pozornost je daleko komplexnějším a zvláštnějším stavem žhnoucího vědomí. Je spojena s neznámem... 
Třetí pozornosti se dosahuje tehdy, když se žhnoucí jas vědomí promění v oheň planoucí zevnitř, v plamen, kterým vznítí nikoli jeden pás, nýbrž všechny Orlovy emanace uvnitř obalu člověka."
(Carlos Castaneda, "Vnitřní oheň") 

"V prvej pozornosti si uvedomujeme iba tonal, v druhej pozornosti si uvedomujeme staroveké formy poznania, starovekú formu sebapoznávania, ktorá je odlišná od rozumového uvažovania nášho tonalu. Druhá pozornosť je reálnou súčasťou nášho ja, ktoré má zážitky, a ktorého si nie sme normálne vedomí, ale ku ktorému si môžeme vytvoriť prístup počas snívania... 
Naša tretia pozornosť sa nachádza mimo tonalu alebo v jeho tesnej blízkosti. Tretia pozornosť je v bode nášho vnímania nášho pocitu existencie, tam, kde sa tento bod stretáva s nagualom."
(Nagual Quetzal Ocelotl) 

"[P]rvá pozornosť je plný potenciál toho, čo možno nazvať racionálne alebo normálne vedomie - potenciál, ktorý priemerní muži a ženy ešte ani len nezačali plne skúmať. Druhá pozornosť je, na druhej strane, úroveň vedomia, ktorá je úplne iracionálna a, všeobecne povedané, vôbec nepochopená priemernými mužmi a ženami, nie to ešte prebádaná. Je to vskutku rozľahlá oblasť vedomia, ktorá úplne transcenduje relatívne malý a obmedzený rozsah racionálnej mysle človeka. 
Tretia pozornosť je ten bod v manifestovanom vesmíre, tá úroveň vedomia, kde sa uvedomovanie si nemanifestovaného a manifestovaného zlučuje vo vzájomnom a plne inteligentnom akte kooperácie..."
(Nagal Théun Mares)

 

Zlučovací bod - Pre vysvetlenie pojmu zlučovací bod je vhodné uviesť najprv deväť premís toltéckeho učenia:

 

1. Vesmír je nekonečné zoskupenie energetických polí, ktoré pripomínajú svetelné vlákna.

 

2. Tieto energetické polia, ktoré sa nazývajú emanácie Orla, vyžarujú zo zdroja nesmiernych proporcií, ktorý toltécki žreci nazvali Orol (pozri aj časť Dar Orla). 

 

3. Ľudské bytosti sa tiež skladajú z nesmierneho počtu vlákien, ktoré pripomínajú energetické polia. Žreci vidia ľudské bytosti ako sveteľné vajíčka alebo sveteľné gule.

 

4. Malá časť svetelných vlákien, ktorá prechádza svetelným vajíčkom, je rozžiarená v jeho vnútri okolo miesta, ktoré sa javí ako škvrna jasnejšej žiary na povrchu svetelného vajíčka. 

 

5. Vnímanie nastáva vtedy, keď energetické polia v tejto malej skupinke, obklopujúcej jasne žiariacu škvrnu, rozšíria svoje svetlo tak, aby osvetlilo identické energetické polia mimo vajíčka. Keďže pre vnímanie sú dostupné iba polia/vlákna energie, rozžiarené žiarivou škvrnou, nazýva sa táto škvrna "bodom, kde sa skladá, alebo zlučuje, vnímanie", teda "zlučovací bod" (inde tiež "bod spojenia").

 

6. Je možné pohybovať bodom spojenia/zlučovacím bodom po povrchu svetelného vajíčka z jeho pôvodnej, zvyčajnej polohy na akúkoľvek inú pozíciu. Žiara bodu spojenia môže rozžiariť akékoľvek energetické vlákna/polia, s ktorými sa dostáva do kontaktu. Premiestnením do inej, novej pozície, dochádza k zažatiu nových vlákien energie, čím sa stávajú dostupnými pre vnímanie.

 

7. Ak človek pohne zlučovacím bodom dostatočne silno, umožní mu to vnímať celkom iný svet: komplexný, úplný a objektívny rovnako, ako ten, ktorý vnímame bežne.

 

8. Sila, ktorá spôsobuje to, že vnímame, sa nazýva Zámer. Nestávame sa vedomými, pretože vnímame, ale vnímame v dôsledku tlaku Zámeru.

 

9. Cieľom toltéckych čarodejov je dosiahnutie takého stavu totálneho uvedomenia, ktorý im umožní vnímať všetko, čo je dostupné ľudskému vnímaniu.

 

Každá ľudská bytosť vníma iba to, čo je od detstva naučená vnímať. Tlakom výchovy a vplyvom okolitej ľudskej spoločnosti, ktorá má zlučovací bod ustálený a pevne fixovaný približne na rovnakom mieste svetelného vajíčka, sa tak malé dieťa učí fixovať svoj zlučovací bod v rovnakej polohe. Bude teda vnímať to, čo všetci ostatní.

 

zlučovací bod

 

Šamani, jogíni, Toltékovia a všetci ostatní praktikanti duchovných techník sa, naopak, učia túto fixáciu narušiť a uvoľniť zlučovací bod k tomu, aby ho bolo možné posúvať, resp. pohybovať ním, do iných polôh a tak rozširovať vnímanie a uvedomovanie. Aby však bolo možné toto dosiahnuť, je potrebné mať k dispozícii dostatok voľnej a dostupnej energie, a práve k uvoľňovaniu a hromadeniu energie boli vyvinuté techniky a stratégie stopovania.

 

Ak je zlučovací bod pohnutý smerom do pravej strany vedomia, posilní sa tým racionalita človeka, ak sa zlučovacím bodom pohne do ľavej strany vedomia, vznikajú "mystické" stavy. To, čo udržuje zlučovací bod v jeho bežnej polohe, je vnútorný rozhovor, ktorý v sebe vedieme, ktorým neustále, bez prestania popisujeme všetko, čo vnímame a prežívame. ("Vnútorný dialóg", ako sa mu tiež hovorí, je teda funkciou tonalu.) Vnútorný dialóg však pritom netvoria iba myšlienky, ako si mnohí bežne predstavujú, ale aj s nimi súvisiace emócie. Jediným obdobím u priemerného človeka, kedy sa zlučovací bod spontánne uvoľňuje zo svojej obvyklej polohy je spánok a snívanie, resp. okamihy krajnej fyzickej vyčerpanosti, opitosť, stavy drogovej opojenosti, ťažké telesné a duševné ochorenia a pod. Pre Toltékov je teda kľúčovým prostriedkom k vedomému, zámernému pohnutiu zlučovacieho bodu z jeho fixovanej polohy zastavenie vnútorného dialógu. (Pozri aj: Vnútorné ticho.)

 

Rozličné duchovné praktiky využívajú rozličné prostriedky k pohybovaniu a posúvaniu zlučovacím bodom: extatický tanec, spev, monotónne bubnovanie, požívanie psychotropných rastlín, vírivé točenie sa okolo svojej osi (tzv. Dervišské tance), niektoré typy ásan a šamanských tranzových spôsobov držania tela, peruánske pískacie nádobky, stimulácia mozgu zvukovými a optickými podnetmi ("psychowalkmany" a Hemi-Sync) atď. 
Pozri aj: Pozície zlučovacieho bodu.

 

Posúvanie a pohybovanie zlučovacieho bodu umožňovalo starovekým toltéckym čarodejom, ktorí boli posadnutí mágiou a mocou, ktorú im prinášala, premieňať sa takmer na čokoľvek - stromy, zvieratá, ale aj vstupovať do svetov, z ktorých sa im však nie vždy podarilo vrátiť. Šamani medzi juhoamerickými kmeňmi sa dodnes často premieňajú na svoje kultové zviera, leoparda - ako vysvetlil don Juan Castanedovi, je to možné pohnutím zlučovacieho bodu do dolnej časti svetelného vajíčka. (Z tohto hľadiska by sa dali rozprávky, mýty a legendy o ľuďoch, čo sa premenili na nejaké zviera, alebo strom či inú rastlinu, chápať ako popisy skutočných aktov posunutia zlučovacieho bodu do náležitej pozície, ktoré mali za výsledok dané transformácie...) Nagal Théun Mares však poukazuje, že tieto praktiky sú aberácie ("úchylky") a sú v rozpore so zámerom Toltékov oslobodiť sa.

 

Desať dimenzií a desať svetov manifestovaného života

 

Osem centier

 

Klenoty vedomia (21 abstraktných jadier); pozri aj Abstraktné jadrá - klenoty vedomia

 

Ľavá a pravá strana vedomia - alebo nagualová a tonalová strana vedomia, alebo ešte inakšie, strana vedomia druhej pozornosti a strana vedomia prvej pozornosti. Teda, pravá strana vedomia je naše bežné vedomie každodennej skutočnosti fyzického sveta, ľavá strana vedomia je potom vedomie "oddelenej skutočnosti", nefyzických svetov, sféra kam vstupujú šamani a všetci tí, čo sa ocitajú v zmenených stavoch vedomia...

 

Stopovanie - (v angl. originále kníh Carlosa Castanedua iných Toltékov je použité slovo "stalking" - teda "sledovanie niekoho", "plíženie sa za niekým", "lovenie", "vysledovanie", "sliedenie". Ken Eagle Feather používa namiesto toho termín "tracking", teda "stopovanie") súbor postupov a manévrov, ktorých účelom je "upratať ostrov tonalu". Inak povedané, stopovanie má za účel zistiť a eliminovať všetky činnosti, ktoré redukujú množstvo energie, ktorú má človek k dispozícii, najmä redukovaním "ega" na najmenšiu možnú mieru. Stopovanie je teda aktivita, vykonávaná k nastoleniu vnútornej rovnováhy a tiež rovnováhy, súladu s okolitým svetom.

 

Stopári, teda toltécki bojovníci špecializovaní v tomto majstrovstve, sa zvyčajne "držia pri zemi", uzemňovaní praktickým pohľadom na seba a svet. Ich ďalšou črtou je zodpovednosť a adaptabilita. Dokážu ľahko sústrediť svoju energiu na rád a stabilitu. Sú majstrami sociálnych interakcií a vedia zaobchádzať s ľuďmi vysoko účelným spôsobom. Avšak často im chýba imaginácia, ktorú majú málo rozvinutú. Majú schopnosť púšťať sa do neznáma, no chýba im orientácia a energia, potrebná na to, aby vstúpili do jeho najunikátnejších sfér, ako je tomu u snívačov.

 

Bojovým poľom stopárov je každodenná, bežná skutočnosť, v ktorej fungujú maximálne strategicky. Ich majstrovstvo však aplikujú najmä na svoje vlastné správanie a konanie. (Pozri aj: Charakteristiky bojovníka a prvky stavu bytia...)

 

Medzi kľúčové techniky stopovania patria: technika rekapitulácie, vymazávanie osobnej histórie a ne-konania (angl. not-doings).

 

Snívanie - spolu so stopovaním patrí snívanie medzi akési piliere učenia Toltékov. Je to aktivita, vykonávaná v druhej pozornosti. Ide o aktivitu, pre ktorú sa inde používa termín lucidné (vedomé) snívanie - značí to toľko, že človek si plne uvedomuje, že sníva a toto uvedomenie aktívne využíva. Castaneda tomuto majstrovstvu venoval celú jednu knihu, "Umění snění". V nej popisuje, ako ho don Juan postupne zaúčal do umenia snívania a trénoval v dosahovaní tzv. brán snívania. Z celkových siedmich brán popísal Castaneda prvé štyri. Ken Eagle Feather podáva popis všetkých siedmich vo svojej knihe "A Toltec Path" ("Toltécka cesta"):

 

 

Aktom snívania sa človek postupne - okrem toho, že si začne uvedomovať snovú povahu všetkého, teda i bežnej skutočnosti - rozpamätáva na seba, toho, ktorý práve spí a sníva. Tak sa, podľa dona Juana, vytvára most medzi obidvomi svetmi: "snovým" a tým každodenným, svetom konsenzuálnej reality. Týmto spájaním dochádza k spájaniu tonalu a nagualu a výsledkom je dosahovanie čoraz väčšej celistvosti. O význame majstrovstva snívania napokon svedčí aj dôležitosť, akú mu vo svojej duchovnej praxi pripisujú tibetskí lámovia. Tí praktizujú techniku vedomého snívania pod názvom Dzog-Čchen...

 

Napokon dodajme, že Toltékovia, ktorí ovládli majstrovstvo snívania vstupujú do tejto úrovne vedomia aj počas fyzicky bdelého stavu vedomia a vykonávajú v ňom mnoho aktivít (mnoho z toho, čo Castanedovi ukazovali don Juan a najmä don Genaro, vykonávali v stave snívania, čoho si Carlos, samozrejme, nebol vôbec vedomý).

 

Zažatie Vnútorného ohňa - vrcholný manéver toltéckych čarodejov. Zámerným pohybovaním zlučovacieho bodu po celom obvode svetelného vajíčka dochádza k postupnému zažínaniu všetkých svetelných vlákien, čím dôjde k "roztiahnutiu"/rozšíreniu vedomia po celom energetickom tele. Nastáva totálne uvedomenie a teda totálna sloboda. Obe pozornosti - prvá aj druhá, obe strany vedomia - ľavá aj pravá, sa spoja, splynú do jedného celku. Vedomie je potom "vystrelené" do tretej pozornosti. Podľa dona Juana, fyzické telo v tom okamihu vyvanie zo sveta, a predsa sa forma individuálneho vedomia uchová. (Podľa tvrdení niekoľkých súčasných Toltékov bol toto spôsob, akým don Juan Matus odišiel z tohto sveta.) Podľa náznakov dona Juana je tiež možné, aby sa človek, ktorý zažatím Vnútorného ohňa prestúpil do tretej pozornosti, vracal opäť do sveta fyzickej reality...

 

Štyri postuláty stopovania a pravidlo stopára.

Základ, akúsi osnovu toltéckeho učenia Cesty k slobode, tvoria tzv. Štyri postuláty (predpoklady) stopovania a Pravidlo stopára (zásady stopára). Ich dôležitosť, správnosť pochopenia a náležitú a bezchybnú implementáciu do praxe azda ani nie je možné dostatočne zdôrazniť. Bez toho je totiž akákoľvek snaha stať sa bojovníkom, kráčajúcim po toltéckej ceste iba naivnou predstavou a márnym plýtvaním energiou. Nagal Théun Mares im preto vo svojej knihe The Mists of Dragon Lore (Opar dračej náuky) venuje viac ako dve tretiny obsahu tejto knihy. Pripomeňme si teda ich znenie tak, ako ho Théun Mares uvádza:

 

4 postuláty stopovania:

 

1. Celý svet a všetko v ňom je nekonečné mystérium.

 

2. Je povinnosťou bojovníka rozlúštiť toto mystérium, no bojovník nikdy nesmie dúfať, že sa mu to niekedy podarí.

 

3. Pretože bojovník si uvedomuje nekonečné mystérium, ktoré ho obklopuje, uznáva, že aj on sám je súčasťou tohoto mystéria, a pretože vie, že je jeho povinnosťou toto mystérium rozlúštiť, zjednotí sa s mystériom.

 

4. Keď je bojovník s mystériom zjednotený, keď je jeho súčasťou, pochopí, že rébusom tohoto mystéria je nekonečné mystérium súcna, bez ohľadu na to, či je súcno atómom, minerálom, rastlinou, zvieraťom, človekom, či dokonca nadľudskou entitou. Dospejúc k tomuto uvedomeniu, vstupuje bojovník do stavu skutočnej pokory, pretože v rámci mystéria súcna je všetko rovnocenné.

 

Zásady stopovania:

 

1. Bojovník si svoje bojisko vyberá a preto vždy odhadne okolnosti a podmienky každého boja s čo najväčšou starostlivosťou.

 

2. Snažiac sa o jednoduchosť, odhodí bojovník všetky nepotrebné skutky a činy.

 

3. Bojovník je vždy pripravený zaujať svoje posledné postavenie, práve tu a práve teraz.

 

4. Akonáhle vstúpi do boja, prenechá sa bojovník svojim činom tak, že nechá svojho ducha voľne a jasne plynúť. Iba vtedy mu sily osudu ukážu cestu a povedú ho.

 

5. Kedykoľvek narazí na nemožné prekážky, otvorí sa bojovník svetu navôkol, dovoliac svojej mysli zaoberať sa drobnými detailami života.

 

6. Bojovník vždy stláča čas. Akýkoľvek boj, bez ohľadu na to, aký veľký je, je bojom o život, a v boji o vlastný život sa okamih stáva večnosťou - večnosťou, určujúcou výsledok boja.

 

7. Stopár nikdy neodhaľuje svoju totožnosť, dokonca ani sebe nie.

 

 

- DreamingWolf

 

 

 

Nahor

 

 

 

 

 

 

Cesta | Čo je čo | Kto je kto | Dar Orla | Články | Literatúra1 | Literatúra2

 

 

 

 

Stránka vytvorená: by DreamingWolf, júl 2001.

 

Doplnené: november, 2006 .