Jedného dňa mi zavolal priateľ. Okrem iného sme sa rozprávali o našich zamestnaniach, rodinách a potom prišla reč na pandémiu koronavírusu. Povedal, že sa nakazil vírusom, ale našťastie mal len mierne príznaky. To, čo povedal, ma však v istom momente zaujalo: Zdôraznil, že tak ako aj pri iných chorobách, vždy, keď sa dostal von do prírody na krátku prechádzku (odporúčajú to aj lekári, aby sa okysličil), hneď sa cítil lepšie. Pohyb tela v kombinácii s pobytom v čistom prostredí urobil veľa dobrého pre zlepšenie jeho zdravotného stavu.
Som si istý, že to nie je prvýkrát, čo o tom ty, čitateľ, čítaš. Mnohí to nazývajú “dávkou zdravia” alebo oddychom v prírode, či dokonca eko-medicínou. Je určite známe, že našej osobnej pohode veľmi pomáha pobyt v blízkosti prírody (alebo aspoň časté návštevy prírody), ale chcel som sa hlbšie pozrieť na to, prečo je to tak. Osobne si myslím, že evolučný príbeh človeka bol oveľa bližšie k prírode a v kontakte s inými zvieratami, než bol sám vo vlastnej spoločnosti, ďaleko od prírody. To samo o sebe poukazuje na skutočnosť, že ľudia boli veľmi dlho len blízko prírode, ale zároveň boli od prírody a jej zdrojov závislí, aby prežili. Bez obrábania pôdy by nebolo možné pestovať ovocie a zeleninu. Nebolo by možné rozvíjať chov hospodárskych zvierat bez toho, aby sme s nimi nežili. Dokonca by nebolo možné vyvinúť modernú medicínu bez skúmania účinku prírodných zložiek na výrobu určitých druhov liekov.
Tá by mala byť referenčným bodom pre mnohých, ktorí chcú bližšie študovať prepojenie medzi človekom a prírodou. Napríklad mnohé lieky proti bolesti sú založené na opioidoch, silných alebo slabých. Ide o chemické látky, ktoré sa viažu na určité receptory centrálneho nervového systému s cieľom znížiť reakciu na bolesť a zvýšiť toleranciu organizmu voči bolesti. Ako už názov napovedá, ide o látky, ktoré sa nachádzajú v rastlinách s opioidnými vlastnosťami, ako je napríklad mak obyčajný. Jedným z míľnikov modernej medicíny je teda v podstate extrakt látky, ktorá sa nachádza v prírode, nie je vyrobená človekom v laboratóriu, vyrobená tak, aby sme ju mohli bezpečne prijímať a napodobňovať rovnaký účinok, aký vyvolávajú v prírode. Okrem toho možno jednoducho vidieť početné výhody byliniek vo forme nápojov, ako aj korenín, ktoré používame v našej modernej kuchyni.
Okrem zjavných medicínskych výhod som začal premýšľať o pozitívnych psychologických účinkoch, ktoré na nás môže mať príroda. Pre milovníkov prírody nie je len fetišom chodiť do prírody a objímať stromy, aby sa cítili lepšie. V prírode netrúbia autá, nehovoria ľudia, nikto nerobí rozruch kvôli ničomu. Aj v modernom dome je veľa vecí, ktoré naše životné prostredie stresujú. Elektrina, ktorá vedie cez steny, môže vyžarovať aktívne vlny, ktoré na nás môžu pôsobiť (preto sa v mori okolo elektrických káblov zhromažďuje veľa rýb, pretože si myslia, že je to iný organizmus, ktorý vyžaruje energiu v snahe komunikovať). Internet, zvuky ostatných ľudí, ktorí s nami žijú v tej istej budove, neustály pocit, že musíme v rámci svojej rutiny ešte niečo urobiť, nás doslova vyčerpávajú. Vždy, keď oddychujeme v prírode, toto všetko chýba. Nie sú tu žiadne telefóny, žiadny ruch, žiadni iný otravní ľudia, ktorí by vás rozptyľovali. Možno si to spočiatku neuvedomujete, ale je to rozdiel. A nemyslite si, že keď žijete v mestskom prostredí, patríte tam…
Puto medzi človekom a prírodou je archaické a podstatné. Čím bližšie sme k prírode, tým zdravší bývame, a to po fyzickej aj psychickej stránke. Účinky sú okamžité a občasný výlet do prírody by som nemohol dostatočne odporučiť. Ak máte možnosť dostať sa do blízkosti divokých zvierat, je to ešte lepšie. využite možnosť robiť veci, ktoré v meste robiť nemôžete, pretože ich aj tak urobíte hneď po návrate 🙂