Kristopher Raphael: Slobodná vôľa a moc Orla.

 

obr.

 

Keď sa bojovník plne naladí na svojho Snívača, má v rukách velenie Orla. Toltékovia nazývajú Stvoriteľa Nagualu (všetkého, čo je) Orlom. Keď má bojovník velenie Orla vo svojich rukách, má moc Zámeru celého stvorenia.

 

Keď sme plne naladení na svojho Snívača, vôľa Snívača a naša vôľa sú jedným. Máme slobodnú vôľu, no je to vôľa Snívača. Pre tých, čo sú v toltéckej náuke noví, Snívač je entita, ktorá sníva náš terajší život. Sme snívaní Snívačom, náš život je sen.

 

Na Snívača sa začíname vylaďovať vtedy, keď sa vydáme na cestu Majstrovstva Zámeru. Väčšina to na svojej ceste takto ďaleko nedotiahne. Musíme začať s Majstrovstvom uvedomovania a prejsť k Majstrovstvu transformácie. Tu väčšina ľudí uviazne. Postúpenie cez Majstrovstvá uvedomovania a transformácie vyžaduje rast. Rast vyžaduje, že si očistíme, vyliečime a posilníme svoj ľudský tonal (u človeka možno na tonal pozerať ako na ľudskú osobnosť, pozostávajúcu z mentálneho, emočného a fyzického tela). Rast nemá nič spoločné s tým, čo „vieme“.

 

Čistenie a hojenie nie je zábavou. Je to práca. Vyžaduje si usilovnosť a vytrvalosť. Vyžaduje si to, že sa pozrieme na svoj vnútorný i vonkajší svet a to v akom sú stave, bez prikrášľovania, vyhýbania sa či popierania. Musíme začať s tým, že sa pozrieme na seba, akí sme, nie akí si želáme byť.

 

Aby sme si mohli činiť znovu nárok na slobodnú vôľu a nájsť slobodu od vzorcov a utrpenia vo svojich životoch, musíme čistiť a liečiť svoj tonal. Dôvod pre to je jednoduchý, ale možno nie zjavný. Keď sme ešte veľmi malí a stretneme sa s bolesťou, v dôsledku dysfunkčnosti v našej rodine a spoločnosti, reakciou duše je pokúsiť sa bolesť potlačiť. Keď sme mladí, nedokážeme spracovať bolesti a krivdy, s ktorými sa počas dospievania stretáme. Naše celé prežitie úplne závisí na našich rodičoch a opatrovníkoch. Naše potreby musia byť napĺňané našimi opatrovníkmi. Keď naše potreby nie sú naplnené, alebo keď čelíme útoku dysfunkčnosti našich rodičov, sme zranení. Zapojíme celú svoju vôľu na to, aby sme potlačili bolesti rastu a dospievania.

 

Väčšina z nás strávi celý život potláčaním bolestí života. Vynakladáme na to všetku svoju vôľu. Zakaždým, keď niečo potlačíme, ukryjeme to preč zo svojho vedomia. Zakaždým, keď niečo potlačíme z vedomia, pridáme to do podvedomia. V čase, keď sme už dospelými, máme vo svojom vnútornom svete obrovskú temnú stenu, ktorá nás blokuje od nášho bytostného Ja. Touto temnou stenou je naše podvedomie.

 

Aby sme sa znovu spojili so svojím bytostným Ja, musíme stenu čistením a liečením svojho tonalu rozobrať. Musíme priniesť podvedomie späť na svetlo vedomia.

 

Čo to má dočinenia so slobodnou vôľou? Podvedome nás kontrolujú naše rany, bolesti a vzorce správania, uložené v podvedomí. Používali sme a používame všetku svoju vôľu na ukrytie, potlačenie a vytesnenie týchto bolestí a vzorcov. Nnemáme žiadnu slobodnú vôľu, pretože všetku svoju vôľu používame na to, aby sme udržali podvedomie na svojom mieste.

 

Keď potláčame, činíme rozhodnutie použiť svoju vôľu na to, aby sme niečo ukryli pred naším vedomím. Keď vytesňujeme, potláčanie už nie je vedomé. Stalo sa nevedomým zvykom. Dokonca si už ani neuvedomujeme to, že potláčame. Proces zvyšovania nášho podvedomia pokračuje stále ďalej a ďalej, bez toho, aby sme si to uvedomovali.

 

Pri Majstrovstve uvedomovania začíname tým, že si začíname uvedomovať to, čo potláčame a vytesňujeme. Musíme začať tu, inakšie budeme pokračovať v používaní svojej vôle k budovaniu podvedomia. Pokým máme podvedomie, nemôžme vedieť, kto sme, pretože ukrývame pred sebou aspekty seba samých. Keď používame svoju vôľu na budovanie svojho podvedomia, ktoré nás ovláda a kontroluje, nemáme žiadnu slobodnú vôľu, pretože sme použili všetku svoju vôľu na vybudovanie niečoho, čo nás ovláda. Nnemáme tiež žiadnu osobnú silu, pretože používame všetku svoju energiu k tomu, aby sme vytvorili podvedomie, nad ktorým nemáme kontrolu.

 

Čiaru svojej slobodnej vôle nemôžme prekročiť. Keď použijeme svoju slobodnú vôľu na to, aby sme vybudovali svoje podvedomie, nemôžeme to zvrátiť, pokým pokračujeme v používaní svojej vôle na potláčanie a vytesňovanie. Takisto - a toto je niečo, o čom majú mnohí falošné presvedčenie – DUCH ČI SILA NÁS NEMôŽE VYLIEČIŤ, IBA MY SAMI SA MôŽEME VYLIEČIŤ. Prečo? Pretože Duch alebo Sila nemôže prekročiť hraničnú čiaru našej slobodnej vôle. Inak povedané, pretože celý svoj život trávime využívaním svojej vôle na potláčanie a vytesňovanie našej bolesti a na budovanie nášho podvedomia, Duch alebo Sila to nemôže zvrátiť, pretože to by išlo proti našej vôli. Ani naše bytostné Ja nemôže prekročiť hranicu našej vôle.

 

My a iba my sme zodpovední za svoje vyliečenie. Nik iný to za nás nemôže spraviť, ani rodič, ani učiteľ, ani Nagual či Majster, ani Duch. Učiteľ nás môže viesť. Duch nám môže asistovať. No len my môžeme vykonať túto prácu.

 

Na to, aby sme pokročili ďalej na duchovnej ceste je treba neuveriteľné množstvo osobnej sily. Očisťovaním a liečením tonalu dokážeme znovu nadobudnúť svoju osobnú silu a prinavrátiť si slobodnú vôľu. Toltécka cesta nám na to ponúka nástroje. Keď sme očistení, vyliečení a nadobudli sme späť svoju osobnú silu, dokážeme sa vyladiť na Snívača. Dokážeme prežívať skutočnú Slobodu a mať k dispozícii velenie a moc Orla.

 

 

     

 

© Kris Raphael, The Toltec Path Newsletter April 2002

Preklad: DreamingWolf. Publikované s láskavým povolením Krisa Raphaela.

 

 

 

 

 

 

 

 

Stránka vytvorená by: DreamingWolf, január 2003.