Nasledujúce dva články sú od Krisa Raphaela, ktorý je žiakom toltéckeho Naguala, dona Miguela Angela Ruiza. Kris je autorom kníh "Soul Urges", "Through My Own Crisis - My Dance with Spirit" a "Toltec Masteries: A Path of Heart" a vedie toltécke kurzy v Spojených štátoch. Predkladané články pochádzahú z jeho elektronického spravodaja "The Toltec Path. A Newsletter from the Toltec Mystery School of Light" č. 4 z augusta 2001.
Pri Majstrovstve transformácie svietime svetlom uvedomenia na naše rany, vzorce správania a na emočnú bolesť, aby sa to všetko mohlo zahojiť. Keď tieto oblasti liečime a vynášame ich na svetlo, stávame sa ľahšími a sme skutočne slobodní.
No nie vždy je to pohodlný proces. Koniec koncov, celý život sme strávili potláčaním a vytesňovaním svojej emočnej bolesti, už od čias svojej mladosti. Ako prechádza naše uvedomenie čoraz hlbšie do nášho podvedomia, môže sa spájať s tým, kto v jadre svojej osobnosti skutočne sme – s naším bazálnym Ja (Self). Toto bytostné Ja žije zo zážitkov. Neposudzuje, či je zážitok dobrý alebo zlý. To, čo je potrebné urobiť, je previesť potlačený náboj do nášho vedomia a bytostné Ja ho začne tráviť.
Problémom je, že sme mnoho zážitkov a bolestí napchali do podvedomia a tak sa môže zdať, že keď započneme proces liečenia, akoby nás to všetko išlo zahltiť. Je to akoby sme boli po celé tie roky „zapečení“. Kvôli tejto zápche nemohlo bytostné Ja zážitky stráviť. U mnohých z nás hladuje naše bytostné Ja už celé roky. Keď sa prestaneme vyhýbať zážitkom a odmietať ich, naše Ja sa môže nakŕmiť. A ako prijíma svoju potravu, rozširuje sa a rastie. Získavame skutočnú osobnú silu. Nie falošnú moc ega, ale silu bytostného Ja.
Problémom je tiež to, že keď je zážitok bolestný, máme sklon ho potlačiť alebo vytesniť. Pochováme ho hlboko vo svojom vnútri a zamurujeme ho. Tak, ako je to s akoukoľvek inou potravou, časom to zhnije a podľahne rozkladu. Stane sa to toxickým a jedovatým pre náš celý systém.
Náš proces potláčania bolestných zážitkov začíname už v ranom detstve a potrava zostáva nestrávená v našom systéme a dostaneme zápchu.
Keď s a úprimne vydáme na cestu rastu, všetko to zhnité vyjde na povrch, aby bolo spracované. Áno, bolí to a je nám z toho nanič.
Keď máme zápchu, strácame schopnosť konzumovať aj dobré zážitky a bytostné Ja je vyhladnuté. Naša Esencia, naše Ja v jadre našej bytosti, odrezané od potravy zo zážitkov, nerastie.
Keď začíname otvárať „vrecia“, plné bolestných zážitkov, a necháme tie zážitky vynárať sa na povrch, naberú samy od seba hybnosť. Akonáhle začnete s týmto procesom, nemusíte naozaj nič robiť, len s ním byť, zotrvať pri ňom. Proces trávenia je prirodzenou funkciou - práve tak, ako nepotrebujeme skúšať tráviť krajec chleba, ktorý jeme, tak sa tiež nepotrebujeme pokúšať stráviť zážitok. Je to prirodzená funkcia Ja. To, čo nechceme, je návrat k vyhýbaniu sa, odmietaniu, popieraniu a potláčaniu toho, čo sa vynára.
Po odzátkovaní to všetko vylezie von samo od seba. No stráviť všetky tie zážitky, potláčané od detstva, nejaký čas trvá. Chce to čas. Potom začneme dosahovať bod, kde naša kapacita tráviť čoraz väčšie zážitky narastá. Náš Snívač nám prináša väčšie zážitky prostredníctvom nášho života. Či už je zážitok „dobrý“ alebo „zlý“, príjemný či bolestný, všetko to začína mať v sebe sladkosť, keď to Ja konzumuje.
Proces hojenia nie je vždy zábava. Ale dá vám slobodu, osobnú silu a naozajstné spojenie s Duchom a so sebou – a to stojí za to.
Vo vašom raste napokon nadíde čas, aby ste zanechali svoj „systém presvedčení“. Vrátane nagualizmu či akejkoľvek inej cesty, ktorú využívate. Náš vnútorný učiteľ je neštruktúrovaný. Nepridŕža sa systému viery a presvedčení alebo sady doktrín. Aby sme mohli rozvinúť svoje vnútorné poznanie, musíme byť bez existujúcich presvedčení a toho, čo Toltékovia nazývajú „náš inventár“.
Na začiatku ľudia potrebujú štruktúru, systém pre svoj rast. Je to súčasť našej povahy, nášho založenia. Nemôžeme robiť prvé kroky v raste bez štruktúry. Pri jeho počiatkoch potrebujeme spoločný systém, aby sme tak mohli komunikovať predstavy. Ale či už je to nagualizmus, taoizmus alebo čokoľvek iné, je tu tendencia spraviť zo systému systém presvedčení. To je potrebné vtedy, keď na začiatku nový systém presvedčení nahrádza škodlivý systém, ktorý sme dostali počas našej výchovy.
Avšak, keď prechádzame od Majstrovstva transformácie k Majstrovstvu zámeru, začína byť potrebné, aby sme svoje presvedčenia prekonali. Začíname žiť svoj život zo zámeru, ktorý prichádza cez nášho Snívača. Už to viac nie sú presvedčenia, čo vytvára náš život, ale je to zámer nášho Snívača. A práve v tomto bode majú udalosti v našom živote skutočný zmysel. Sme spojení so silou nagualu. Už viac nemáme potrebu hľadať odpovede mimo seba. Je to úžasná fáza v našom raste.
Ide o to, aby ste sa príliš nestotožnili so systémom rastu, ktorý používate. Vedyte, že raz vyrastiete z potreby takéhoto systému a/alebo on môže nabrať inú podobu, veľmi odlišnú od toho, čo ste si mysleli.
V súčasnosti toto píšem a využívam jazyk nagualizmu. Nagualizmus je pre mňa veľmi dobrou štruktúrou. Ale toto isté posolstvo mohlo byť v jazyku akéhokoľvek iného systému rastu. To, čo je dôležité je to, že nech už používate akýkoľvek systém, privádza vás bližšie k tomu, čo skutočne ste, a každým krokom na ceste získavate viac osobnej sily.
Preklad: by DreamingWolf
Stránka vytvorená: by DreamingWolf, november 2001