Carlos Castaneda – toltécka perspektíva.

 

 

 

Carlos Castaneda bol kontroverznou postavou, inšpirujúcou svojimi knihami mnohých ľudí na svete, ale tiež priťahujúcou ťažkú kritiku, uprostred tvrdení, že bol podvodníkom a že zážitky, ktoré opísal vo svojich knihách, boli púhym výmyslom.

 

V sérii desiatich kníh Dr. Castaneda, profesor antropológie na UCLA, podrobne popísal zážitky, ktoré, podľa jeho tvrdenia, podstúpil počas svojho 12-ročného učňovstva u veľkého učiteľa – niekoho, koho nazýval don Juan Matus. Knihy samotné sú zaujímavou zmesou sčasti antropologického komentára, sčasti duchovných učení a sčasti autobiografických príhod. Množstvo antropológov počas rokov rozpitvalo jeho knihy z profesionálneho hľadiska a dospeli k vlastným uzáverom. Tento aspekt nikoho nezaujíma, okrem veľmi malého publika.

 

Väčšina pozornosti sveta sa však sústredila na autobiografickú stránku príhod. Neprekvapuje, že silný dôraz na mystické zážitky, požívanie halucinogénnych látok, neobyčajné cesty do púšte a úžasné návštevy do čudných a desivých svetov a ďalšie aspekty týchto kníh, vyvolali toľko pozornosti – zvlášť keď toto všetko odrážalo prevládajúcu náladu fantázie a úniku 60-tych a 70-tych rokov.

 

Pre významný počet ľudí a väčšinu médií boli fantázia a únik to najďalej, kam Carlos Castaneda zašiel. Pre týchto ľudí to, čo opísal vo svojich knihách, bolo tak vzdialené od každodenného života a myslenia, že hoci mohli byť pre nich tieto knihy inšpirujúce a plné krásy - a snáď aj ukazovali na nejaký hlbší zmysel, stále ešte nemohli považovať tieto knihy za nosiče platného a praktického duchovného učenia.

A predsa, hoci dosť zvláštne, bol prenos starovekého, univerzálneho duchovného učenia naozaj prvotným účelom všetkých týchto kníh. Jeho učiteľ, don Juan, bol mocným a bezchybným učiteľom starovekej tradície, známej ako Toltécka tradícia či Bojovnícka cesta. Carlos Castaneda získal prístup k výcviku, ktorý je poskytovaný v tejto tradícii, u dona Juana a ďalších, takže vo svojich knihách mohol svetu priniesť to, čo sa naučil.

 

To aj urobil, no skončil tak, že ukryl väčšinu skutočných poučení uprostred svojich príhod a zážitkov a ich výkladu podľa seba. Hoci práve to pritiahlo pozornosť verejnosti, jeho príhody sú zďaleka tou najmenej dôležitou časťou kníh a je dobré sa na ne pozerať pozorne a obozretne, keďže zastierajú a prekrúcajú skutočné učenia, a sú zodpovedné za rozšírený dojem, že sú všetky o čarodejníctve.

 

Vlastný učiteľ Carlosa Castanedu, don Juan, neprestajne pripomínal svojmu učňovi, že čarodejníctvo je slepá ulička a že cieľom všetkých skutočných bojovníkov je kráčať Cestou slobody. Napriek tomuto varovaniu, opakovanému často v jeho knihách, však dojem, ktorý vyvolá meno Carlos Castaneda, má vždy konotácie drogami navodeného mysticizmu.

 

Hoci je škodou, že sa objavila takáto reputácia, Carlos Castaneda nie je celkom bez viny za tento stav veci. Jeho úmyselné tajnostkárstvo, bizarná spoločnosť, ktorú si vybral, a jeho neskorší odchod z učení, ktoré mu dal don Juan, to všetko prispelo k narastajúcemu obrazu muža, ktorý sa nebezpečne odklonil od bezchybnosti svojho mentora a ktorý namiesto toho zablúdil na cestičky starých žrecov, využívajúcich čarodejníctvo pre pochybné účely.

 

A tak jeho posledná kniha, Magické pohyby, dostala kritické recenzie, keďže zablúdila od pôvodných učení ďalej, než jeho predošlé knihy, čím vytvorila ďalšie pochybnosti v mysliach jeho čitateľov. Časopis Magical Blend, v recenzii tejto knihy, zosumarizoval pohľad mnohých ľudí, keď napísal: „Radikálny posun Carlosa Castanedu od osamelého a utiahnutého čarodejníka k vedúcemu seminárov a telocvikára je pre mňa ťažkým skokom viery...“

 

Tu je pes zakopaný, pretože ak si spomenieme, že bolo úlohou Carlosa Castanedu iba zaznamenať a odovzdať ďalej to, čo sa naučil, a ak si tiež spomenieme, že jeho učiteľ, don Juan, sa neprezentoval svetu na to, aby bola posúdená jeho autentičnosť, získame predstavu o tom, ako sa veci vymkli spod kontroly a ako boli prekrútené.

 

Väčšina ľudí sa potrebuje mať na čo zamerať, potrebuje rozpoznateľnú identitu, aby schválila nejaké posolstvo a mohla sa k nemu vzťahovať. Za neprítomnosti primárneho ohniska pozornosti je preto pre ľahkovernú a nevedomú verejnosť prirodzené, že pozdvihne posla na vyššiu úroveň dôležitosti, než posolstvo samotné. Ak k tomu pridáme neutíchajúci záujem médií o bizarné veci, ako aj Castanedov silný sklon k vlastnej dôležitosti a jeho neschopnosť uniknúť pasci, ktorú predstavovala jeho nadmerná racionalita, potom sú dôsledky nadovšetko jasné.

 

Avšak napriek jeho neskorším úchylkám niet pochýb, že služba, ktorú Dr. Castaneda poskytol napísaním svojich kníh bola enormná, pretože on bol zodpovedným za to, že svetu priniesol podstatnú časť učení, ktoré – hoci zväčša skryté, a snáď aj práve preto, že boli skryté – sú svojím rozsahom a rýdzou čistotou úctyhodné.

 

Takže, čo s týmito skrytými učeniami?

 

Pomedzi mystické príhody a interpretácie sa ukrýva staroveký systém nazerania na svet. Tento systém sa, po celé veky, odovzdával orálnym podaním nielen v Strednej Amerike, ale aj všade inde na svete. Hoci ľudia dneška môžu poukazovať na tieto učenia ako na univerzálne duchovné učenie, samotní Toltékovia by pojem „duchovné učenie“ nepoužili, pretože pre nich tento termín nedáva zmysel, keďže niet rozdielu medzi životom a duchom. Preto svoju cestu popisujú ako „Cestu poznania“. Samotné slovo „Tolték“ je staré slovo, značiace „vedomca či vedmu“, a keďže jeho pôvod siaha pred stredoamerickú civilizáciu tohto mena, nemá priame spojenie s touto dynastiou a nie je od nej ani odvodené.

 

Z toltéckej perspektívy znamená „poznanie“ zážitkové poznanie – to značí, niečo, čo sme sa naučili cez svoju vlastnú praktickú skúsenosť. Táto praktická skúsenosť pochádza z nášho vlastného života. Možno teda povedať, že toltécke učenia sú zostavené tak, aby umožnili človeku zručne zvládať život, aby tak dokázal získať maximálne množstvo radosti a poznania z každej životnej situácie.

 

To je sotva náplňou fantazírovania a unikania, ale toto nepochopenie je výsledkom toho, že príliš mnoho ľudí, ktorí nemajú rozum, ako aj tých, čo by ho mali mať, sa sústredí na príhody a zážitky na úkor skutočných učení.

 

Ako možno nazerať život Dr. Castanedu z toltéckej perspektívy?

 

Aj keď bol za svoje vyžívanie sa, za svoju vlastnú dôležitosťa a nadmernú racionalitu neprestajne karhaný, aj tak to boli presne tieto vlastnosti, ktoré zaistili, že Dr. Castaneda dôkladne zaznamenal a vo svojich knihách odovzdal ďalej to, čo sa naučil. V tomto ohľade možno o Carlosovi Castanedovi povedať, že bol úspešný.

No v živote každého bojovníka príde čas, keď je potrebné, aby svoje nedostatky transmutoval. Aj keď bojovník môže mať zadanú špecifickú „verejnú“ úlohu, to neuberá na jeho zodpovednosti zúčastňovať sa na rozvíjaní svojho „individuálneho“ osudu tým, že uvedie tieto učenia do praxe čo najbezchybnejšie.

 

A predsa, aj v tomto smere je enormným darom to, čo sa Carlosovi Castanedovi podarilo nám dať, a to príklad toho, že mať toho najúžasnejšieho učiteľa na svete ešte nie je zárukou, že vôbec niekedy skončíte ako bezchybný bojovník. Môžete preukázať ten najneuveriteľnejší potenciál, ale to, na čom záleží je to, ako bezchybne a usilovne zápasíte na Ceste. V dnešných časoch je mnoho toho, čo môže človek s úprimnosťou a húževnatosťou získať, dokonca aj bez učiteľa. Vždy sa preto hovorilo: „Status bojovníka nie je konečným dôsledkom toho, že podstúpite nejaký konkrétny výcvikový program, ale skôr tichého uznania seba, ktoré pochádza z poznania, že pri putovaní Cestou bojovníka ste sa stali bezchybní. Byť bojovníkom nie je cieľom, ale namiesto toho je ním večné hľadanie poznania a slobody, ktorá sa rozpína do nekonečna.“

 

 

© Charles Mitchley, 1998. Preklad: DreamingWolf. Publikované s láskavým súhlasom autora.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Stránka vytvorená: by DreamingWolf, máj 2003.