Ako zaobchádzajú s citmi bojovníci.

meč

Kľúč k neviditeľným svetom leží v schopnosti bojovníka ovládnuť najskôr cit a potom zámer. Preto prvou praktickou úlohou každého adepta je spoznávať skutočnú podstatu svojich citov a naučiť sa ich múdro využívať.

V tejto chvíli sa každý adept zrejme opýta, ako má používať svoje city. Hoci takáto otázka nevyhnutne musí prísť, nemá nijaký zmysel. Adept by sa rovnako dobre mohol opýtať, ako má používať svoje pľúca na dýchanie, nohy na státie, či chodenie! Podobné otázky sú nezmyselné a to z jednoduchého dôvodu, že ak človek nedýcha, musí umrieť a ak človek nestojí na nohách, nezostane vzpriamený, ani nebude chodiť. Treba si však uvedomiť, že nikoho z nás nikdy neučili ako má dýchať, alebo ako má chodiť. Obe činnosti sú jednoducho činnosťami zámeru, tak ako všetko, čo robíme. V tomto ohľade sa používanie citov ničím neodlišuje.

Väčšina ľudí sa však nikdy nenaučí dýchať zhlboka a naplno a tiež sa nikdy nenaučí správne ovládať svoje telo, aby dokázali maximálne využívať svoje svaly. Každý operný spevák môže potvrdiť, že správne dýchanie je samo o sebe veľkým umením a každý gymnasta môže pripustiť, že kým zvládne všetky cvičenia, musí stráviť mnoho času a musí sa naučiť ako správne ovládať telo a ako oddeliť a kontrolovať činnosť jednotlivých svalov. Adept Cesty bojovníka musí podstúpiť podobný výcvik, aby sa naučil správne používať svoje city. Tu treba zdôrazniť, že samozrejme všetci dýchame, používame svoje telo i city. Niektorí z nás to však dokážu lepšie.

Je len veľmi málo ľudí, ktorí môžu naozaj tvrdiť, že dokážu ovládať svoje city. Človek väčšinou čiastočne alebo úplne potláča svoje city, ktoré sa viac či menej vymykajú spod vedomej kontroly. Napriek tomu nie je príliš ťažké naučiť sa odblokovať a používať svoje city. Treba však zachovať opatrnosť, aby sme sa vyhli nepríjemným situáciám a neželaným stavom. Najskôr však musíme objasniť istú oblasť, kde často dochádza k zmätočným výkladom.

Ide o rozdiel medzi pocitmi a citmi. Sú to dve nanajvýš odlišné slová. Pocity môžu často vyvolávať city, podobne ako i myšlienky, no pocity si nemožno zamieňať s citmi. O pravej podstate citov budeme hovoriť v ďalších zväzkoch, v tejto chvíli však možno povedať, že pocity sú procesom zaznamenávania poznania ľavej strany, ktoré racionálna myseľ nemá kam zaradiť. City sú zasa druhotné podnety, ktoré vznikajú počas vnímania a v závislosti na miere triezveho úsudku jedinca sú buď čisté vo svojej jednoduchosti, alebo ne-čisté vo svojej zložitosti.

V tejto súvislosti treba povedať, že existujú len štyri čisté city, a to hnev, strach, radosť a melanchólia. Všetky ostatné city vznikajú zmiešaním dvoch alebo viacerých primárnych citov, a preto nie sú čisté. Všetky štyri čisté city sú vyjadrením túžby, fyzickým prejavom jedinej univerzálnej sily - zámeru. Hnev je túžba bojovať, strach je túžba ustúpiť, radosť je túžba žiť a melanchólia je túžba meniť.

Z uvedeného je zrejmé, prečo sa adept musí učiť poznať skutočnú podstatu svojich citov, pretože iba tak ich dokáže múdro využiť vo svoj prospech. Možno sa to naučiť iba pestovaním a rozvíjaním úrovne vedomia, ktorá súvisí so stavom úplnej bdelosti. To je základnou podmienkou pre každého, kto chce vstúpiť na Cestu bojovníka. Človek, ktorý sa nachádza v stave polospánku, sa nemôže učiť ako sa stať bojovníkom. Bojovník si naplno uvedomuje, ktoré city vznikli počas vnímania, čo ich spôsobilo, aký je ich zmysel i potenciál.

 

Na niekoľkých príkladoch si môžeme ukázať ako možno používať city. Predstavte si muža menom Leon, ktorý má prudkú povahu a ľahko sa dá vyprovokovať. Na predchádzajúcich stránkach sme si ukázali, že nemá zmysel potláčať svoje city. Leon si však nemôže dovoliť, aby sa mu agresivita vymkla spod kontroly. Ak má uspieť a stať sa bojovníkom, musí sa naučiť zručne ovládať svoju agresivitu a musí sa tiež naučiť ju používať v technike rekapitulácie.

Predstavme si teda, že jedného dňa Leon uvidí svojho suseda, ktorý mu cez plot do záhrady vysypal smetie. Leon sa pravdaže rozzúri, no nijako mu nepomôže, keď suseda fyzicky napadne. Hoci by najradšej susedovi ručne a stručne vysvetlil svoj postoj, nesmie tak urobiť. Zároveň však nemôže incident ignorovať. Leon preto vymyslí plán. Vezme vrecko, ktoré naplní susedovými odpadkami. Zájde k susedovmu domu a zazvoní mu na dvere. Leon sa stále trasie od hnevu, keď sused otvorí, no prinúti sa zachovať pokoj, zdvorilo podá susedovi vrecko s odpadkami a povie: "Myslím, že toto ste stratili v mojej záhrade." Sused očervenie od rozpakov, vezme si ponúkané vrecko a zamrmle ospravedlnenie. Leon sa iba uškrnie, uistí suseda, že mu bolo potešením vrátiť jeho stratený majetok, otočí sa a odchádza.

V tomto prípade Leon nepotlačil svoj hnev, no stále konal bezchybne, pričom umožnil, aby hnev presýtil jeho konanie. Napokon zistil, že používať city takýmto spôsobom môže byť aj zábavné. Okrem toho si Leon uvedomil, že keď ovládol svoj hnev, zároveň savyhol aj potenciálne veľmi nepríjemnej situácii.

Ak by Leon nebol povahou agresívny, ale naopak mierny človek, i tak by mohol zvládnuť situáciu úplne rovnako. Tentoraz by využil hnev n aposilnenie svojej odvahy. Ak by usúdil, že priama konfrontácia so susedom nie je vhodná, jednoducho by položil vreckos odpadkami pred susedove dvere a na lístoček by napísal zdvorilé upozornenie, v ktorom by suseda poprosil, aby v budúcnosti nič podobné nerobil. Účinok by bol rovnaký a v oboch prípadoch by Leon splnil svoju úlohu.

 

Predstavme si teraz ženu menom Lýdia, ktorá je veľmi plachá a citlivá. Na rozdiel od Leona Lýdia nemá v sebe ani štipku agresivity a mnoho rokov žije v strachu z ľudí, ktorí by jej mohli ublížiť slovom alebo činom. Jedného dňa ju príde navštíviť sestra a dobromyseľne čosi poznamená na adresu Lýdiinej nadváhy. Lýdia sa ihneď cíti dotknutá a uvedomuje si, že nemá ideálne tvary. Nezostane však čušať ako zvyčajne a namiesto toho sa rohodne reagovať nanajvýš prekvapivo pre svoju sestru.

Lýdia dlho nerozmýšľa, rozhodne sa rozkročí a s predstieraným rozhorčením sa odvážne oborí na sestru: "Drahá sestrička, u mňa si vždy vítaná," odsekne, "a hoci som tučná, vážim si ťa a urobím všetko preto, aby si sa u mňa cítila ako doma."

Sestra je zaskočená neočakávanou reakciou a poponáhľa sa napraviť zlý dojem zo svojho správania. Lýdia však znovu vyvedie sestru z rovnováhy, od srdca sa rozosmeje a mávnutím ruky ospravedlnenie odmietne. Sestra zostane neistá a počas celej návštevy si bude dávať veľký pozor, aby neutrúsila žiadnu poznámku na tému Lýdiinej postavy.

Lýdia v boji zvíťazila skrátka preto, že odmietla reagovať zvyčajným spôsobom, keď si z nej uťahovali. namiesto toho, aby sa poddala svojmu strachu, využila ho pre dôvtipný manéver. Inými slovami, v minulosti by sa Lýdia stiahla zo strachu, že možno naozaj nemá pôvabné krivky, tentoraz využila svoj strach z posmechu na protiúder. Vo chvíli spontánnej odvety siahla po prvej zbrani, ktorá bola naporúdzi - vlastnom dôvtipe. Vďaka tomu Lýdia prevzala kontrolu nad situáciou.

 

V ďalšom príklade budeme hovoriť o mladom mužovi menom William, ktorý je presvedčený, že trpí depresiou, pretože jeho žena požiadala o rozvod. Pri bližšom pohľade si však William uvedomí, že jeho takzvaná depresia je iba dôsledkom hlbokej melanchólie. Postupne začína vidieť, že melanchólia v jeho živote tvorí jasný vzorec a objavila sa vždy, keď sa konfrontoval s veľkou zmenou. 

William si uvedomuje daný stav a má teraz dve možnosti: môže sa pokúsiť potlačiť svoj smútok, alebo sa môže pokúsiť plynúť v smútku a zistiť, aký dar sily sa v ňom skrýva. Prirodzene, William sa nedokáže len tak rozísť so ženou, ktorú miloval, a s ktorou žil viac ako desať rokov. Zároveň vie, že jeho žena by nikdy nepožiadala o rozvod, ak by skutočne chcela ich manželstvo zachovať.

William sa rozhodne, že svoj smútok nebude potláčať a bude prežívať celý jeho nápor. na svoje počudovanie zistí, že smútok odplavil všetky jeho pocity z toho, že sklamal. V tejto jasnej chvíli je Williamovi úplne zrejmé, že jeho žena sa s ním nechce rozviesť, ale že sa zúfalo snaží utiecť pred vzorcami správania, ktoré si vypestoval po svadbe. William si spomenie, že žena mu dlhší čas dávala najavo, že už nie je tým mužom, za ktorého sa vydala a veľmi jasne si uvedomí, že rozvod nič nezmení. Namiesto toho by mal zmeniť svoje správanie, ktoré malo zničujúce účinky na ich manželstvo. Namiesto depresie pocíti radostné vzrušenie a rozhodne sa bojovať za záchranu manželstva. 

 

Mladá žena menom cynthia ide na prijímací pohovor do nového zamestnania. Je však veľmi nervózna a bojí sa, že prácu nezíska. Vie, že strach jej nervozitu bude len zvyšovať a tak sa rozhodne myslieť na niečo iné a predstaví si aká bude šťastná, keď na pohovore uspeje. Cynthia na okamih zakúsi pocit ozajstnej radosti, ktorý síce pominie, no stačí si pritom uvedomiť, že na pohovor môže prísť nervózna a napätá, alebo uvoľnená a šťastná. Uvedomí si, že všetok strach sveta na jej situácii nič nezmení a tak sa znovu sústredí na krajšie myšlienky. Keď sa ocitne pred svojím perspektívnym zamestnávateľom, dokáže svoju nervozitu zvládnuť, správa sa uvoľnene a milo. Inými slovami, Cynthia využila radosť na to, aby dokázala ovládnuť svoju nervozitu a strach. 

 

Z našich príkladov by malo byť jasné ako má adept postupovať. Najskôr teda spozná svoje city a potom sa ich naučí využívať vo svoj prospech. Treba si však uvedomiť, že používať city vôbec nie je ťažké, no niečo celkom iné je používať ich vedome a účinne. Využívať svoje city vo vlastný prospech je veľké umenie, ktorému sa možno naučiť iba neustálou praxou, spolu s technikou ne-konania, o ktorej budeme hovoriť neskôr. Čitateľ by mal preto študovať ne-konanie s ohľadom na naše úvahy o práci s citmi. Tak bude môcť hlbšie pochopiť ťažko uchopiteľnú silu zvanú zámer. V nasledujúcich zväzkoch sa však budeme ku konceptu zámeru neustále vracať. Používanie citov je tiež základnou podmienkou techniky rekapitulácie, ktorej sa budeme venovať v ďalšej kapitole.

 

 

Úryvok zo 7. kapitoly pripravovaného prekladu knihy Théuna Maresa Návrat bojovníkov. Uverejnené so súhlasom vydavateľa.

 

 

 

 

Stránka vytvorená: by DreamingWolf, máj 2004.