Théun Mares:

Jednoduchosť

 

 

Cesta bojovníkov je tak trochu ako zliezanie útesu: na prvý pohľad sa to zdá byť nemožným, ale potom uvidíme výčnelok, na ktorý sa môžeme zachytiť rukou, potom výstupok pre nohu, a začneme liezť, nachádzajúc postupne ďalšie a ďalšie výčnelky. Ale zlatým pravidlom pre taký výstup je nepozerať sa nikdy nahor, s výnimkou, keď je treba nájsť ďalší výčnelok či iné miesto pre zachytenie sa, a nikdy sa nepozerať dolu, aby sme sa vyhli tomu, že nás prekoná strach zo zlyhania. K vrcholu útesu vedie dlhá cesta, ale aký je to výkon, aká sloboda a aká sila, a to všetko sa začína najjednoduchším z cvičení. A predsa, toto je presne bod, kde každý učeň objaví prvú ťažkosť, menovite tú, že všetko to vyzrá príliš ľahko a príliš jednoducho. Je toltéckym axiómom, že všetko, čo má silu, zriedkavo, ak vôbec, priťahuje pozornosť, pretože racionálna myseľ človeka je nastavená na akademickú zložitosť. Tu leží ťažkosť Cesty bojovníka: nie v jej akademickej zložitosti, ale paradoxne, v jej úplnej jednoduchosti. Mnoho z učení je tak nepatrných, že ich nadmerne nadšený nováčik môže rýchlo a ľahko prehliadnuť. Možno bude tento bod lepšie pochopený, ak bude poukázané na to, že tým, že čitateľ dočítal až potiaľto, urobil už svoj prvý krok na Ceste bojovníka.

 

Sme to, čo veríme, že sme.

 

Z tohto hľadiska je dôležité vedieť, že náš zámer aktivuje a obdarí silou čokoľvek, na čo sa zameriavame. Ak kladieme svoju pozornosť na zlyhanie, zamýšľame zlyhanie, ale ak sa koncentrujeme na úspech, potom zamýšľame úspech. Toto znie tak jednoducho, že prirodzenou reakciou je myslieť si, že to nemôže byť také jednoduché a ľahké. Ale takýmto zmýšľaním už vlastne vytvárame zámer, že by to malo byť ťažšie a komplikované. Bojovník, na druhej strane, vediac, že tajomstvo úspešnosti spočíva v šetrení čo najväčšieho množstva osobnej sily, sa vždy usiluje o jednoduchosť, keďže komplikácie sú nepotrebným odčerpávaním osobnej sily.

 

Bojovník odsekne všetky nepotrebné činy: takýmto spôsobom šetrí svoju osobnú silu. Predpokladať, že niečo musí byť ťažké, aby to bolo hodné zvažovania, je predsudkom, a predsudok pre alebo proti niečomu je nepotrebný čin. Bojovník, vediac, že nič na svete nie je takým, akým sa javí, nerobí chybu predpokladania, že ak čosi vyzerá jednoducho, nemôže to byť pravda, alebo, že to v praxi bude naozaj také jednoduché. Povedať, že zamýšľame úspech alebo neúspech, sa môže javiť ako veľmi zjednodušené, ale niet ničoho jednoduchšieho v tom, ako ľudská myseľ funguje. Podobne, zámer sám sa zdá byť jednoduchý, a istým spôsobom aj je, ale množstvo spôsobov, akými ho používame, je extrémne komplexné.

 

Pozorovaním seba samého pri práci je John čoskoro omráčený chaotickou zmesou myšlienok a emócií, ktoré prežíva počas perspektívneho predaja. Všíma si, že od chvíle, keď konfrontuje klienta, sa udeje celá jedna interakcia: interakcia, v ktorej sa pocity nádeje miešajú s pocitmi neadekvátnosti, čím vzniká vzorec, ktorý je totálne chaotický. Za takých podmienok je skutočne dosť úžasné, že John sa v tom ešte vôbec vyzná, a fakt, že príležitostne naozaj dokáže niečo predať svojim klientom, je rovnako udivujúci.

 

Očividne, ak má John za cieľ byť úspešným predajcom, potom si nemôže dovoliť hovieť si v takomto chaose konfliktných myšlienok a emócií. Namiesto toho musí John zamerať svoju pozornosť a riadiť svoje myšlienkové vzorce. To znamená, že musí neustále dohliadať na svoje myšlienky a emócie. Presne z tohto dôvodu sa bojovník usiluje o jednoduchosť, pretože takto tiež odsekne všetky nepotrebné myšlienky a emócie. Ekonomizáciou svojich myšlienok a emócií nielenže šetrí bojovník svoju osobnú silu, ale je preňho tiež ľahšie mať pod kontrolou tie myšlienky a emócie, ktoré používa.

 

V Návrate bojovníkov je povedané, že ťažkosť Bojovníckej cesty nespočíva v jej akademickej komplexnosti, ale - paradoxne – v jej najvyššej jednoduchosti. To je obzvlášť pravdou ohľadom zastavenia sveta, pretože táto technika pozostáva z toľkých jemných nuáns, až sa zdajú byť nepodstatnými. Ak sa na tieto nuansy pozrieme individuálne, každá jedna sa zdá byť vágne zaujímavá, ale napriek tomu porovnateľne bezvýznamná. Toto je náhodou pravda vo všetkom, čo bojovníci robia, pretože racionálna myseľ priemerného človeka je nastavená na komplexnosť až do takej miery, že si zväčša nevšimne skutky ozajstnej sily.

 

Stopárovo pravidlo

 

1.     Bojovník si svoje bojisko vyberá, a preto vždy odhadne okolnosti a podmienky každého boja s čo najväčšou starostlivosťou.

 

2.     Snažiac sa o jednoduchosť, odhodí bojovník všetky nepotrebné skutky a činy.

 

3.     Bojovník je vždy pripravený zaujať svoje posledné postavenie, práve tu a práve teraz.

 

4.     Akonáhle vstúpi do boja, prenechá sa bojovník svojim činom tak, že nechá svojho ducha voľne a jasne plynúť. Iba vtedy mu sily osudu ukážu cestu a povedú ho.

 

5.     Kedykoľvek narazí na nemožné prekážky, otvorí sa bojovník svetu navôkol, dovoliac svojej mysli zaoberať sa drobnými detailami života.

 

6.     Bojovník vždy stláča čas. Akýkoľvek boj, bez ohľadu na to, aký veľký je, je bojom o život, a v boji o vlastný život sa okamih stáva večnosťou – večnosťou, určujúcou výsledok boja.

 

7.     Stopár nikdy neodhaľuje svoju totožnosť, dokonca ani sebe nie.

 

 

Jednoducho používaním zákona Svetla a odrazu a praktizovaním vzájomnej súvislosti a prepojenosti života sa bojovník časom stane skutočne neporaziteľným človekom s povážlivou silou, ktorej vládne. Avšak toto je prehlásenie, na ktoré sa každý učeň mylne pozerá ako na azda naivné alebo nadmerne zjednodušené. A predsa, je to typické pre všetko, čo bojovníci robia, v tom, že hoci sú všetky ich skutky zdanlivo jednoduché a zdajú sa byť bežné a neškodné, napriek tomu majú v sebe nepredstaviteľnú silu. To je obzvlášť pravda pri stratégiách, ktoré bojovníci rozvíjajú, pretože hoci sa budú vždy javiť ako neškodné, kvôli svojej maximálnej jednoduchosti, v skutočnosti sú smrtiace.

 

Veľká väčšina činov ľudí, ich emocionálny stav, ich nekonečné krúžiace myšlienky a chaotická zmes pocitov, to všetko pramení z ich prístupu k životu, zameraného na seba a z mentality obete. Preto, z pohľadu bojovníka, je každý boj taký jednoduchý, ako boj za jeho bojovnícku česť. Bojovník sa vôbec nestará a nesnaží o pokračovanie svojho sociálneho podmieňovania tým, že nebude chcieť vlastniť svoje nedostatky, alebo sa nepokúša obhájiť svoje správanie v snahe ospravedlniť skutky, ktoré on sám neschvaľuje, a tak nemá nič, čo by bral do úvahy, okrem toho, ako čo najlepšie pozdvihnúť seba samého a stať sa tak bytosťou s ešte väčšou cťou.

 

Nič nemôže byť jednoduchšie než toto, hoci zavŕšenie takéhoto výkonu vôbec nie je jednoduché, pretože my všetci sme tajuplné stvorenia a preto máme sklon fungovať so skutočne udivujúcou komplexnosťou. V tomto ohľade je dôležité si všimnúť, že ľudia všeobecne vždy urobia tú chybu, že sa domnievajú, že poznajú samých seba, keď v skutočnosti poznajú iba svoje správanie. A ešte aj tu normálne ľudia ani najmenej nechápu to, čo spôsobuje ich správanie, alebo prečo by mali mať tie nedostatky, aké majú. Ak ľudia tvrdia, že rozumenjú, potom len trošku skúmania čoskoro ukáže, že to, čo nazývajú pochopenie nie je ničím viac, než len nejaká osobná verzia hry na obviňovanie.

 

Dôsledky tu sú také, že si môžeme vybrať, či ich urobíme takými komplikovanými alebo takými jednoduchými, ako si sami želáme. Ja osobne uprednostňujem jednoduchosť, pretože keď je človek zaangažovaný do boja o prežitie na bojisku života, jednoduché veci v živote sú práve tým, čo je najhlbšie, a nesú ten najpikantnejší zmysel. Preto, z mojej perspektívy, najlepší spôsob, ako vstúpiť do boja, je s múdrosťou, s odvahou a, samozrejme, s humorom.

Preklad: DreamingWolf

 

 

 

 

 

 

Stránka vytvorená: by DreamingWolf, máj 2003