![]()
V týchto časoch konfliktu a nepokoja sme si mysleli, že by sme sa mali zamerať na to, čo je pozitívne. Nasledujúci úryvok z knihy This Darned Elusive Happiness ukazuje, ako možno konflikt, kdekoľvek v našom živote, využiť na získanie viac poznania.
„Všetko uvedomenie je relatívne – pojmy ako mužské a ženské nie sú absoltúne, ale sú hodnotami, ktoré dočasne pripisujeme danému stavu vedomia, relatívnemu voči akémukoľvek inému stavu vedomia.“
Pri snahe pracovať s naším sebaobrazom, prvou vecou, ktorú je treba dať do náležitej perspektívy, je to, že pojmy „muž“ a „žena“ označujú fyzický rod, kým „mužské“ a „ženské“ označujú konkrétny stav vedomia, ktorý neprestajne používajú obe pohlavia. Tento fenomén nazývame relatívny faktor uvedomovania.
Je treba tiež spomenúť, že všetko uvedomenie sa vyvíja okolo dvoch hlavných médií: za prvé, univerzálny zákon známy ako Harmónia cez konflikt, a za druhé, fenomén, ktorý nazývame koncept zrkadla. Hocako čudne to môže znieť, iba cez konflikt sme schopní vyvinúť nové poznanie, pretože tam, kde niet konfliktu, niet ani pohnútky, a takisto niet ani hybnej sily odhaliť niečo nové. Aby sme získali nové poznanie, a takto mohli rozvíjať svoje uvedomenie, potrebujeme byť vyzývaní a akákoľvek výzva dáva tak alebo onak vznik konfliktu, hoci by to bol len vnútorný konflikt, ako napríklad keď cítime jedno a myslíme druhé. Predstavu zrkadla sme už rozoberali, hoci vás naliehavo žiadam prečítať si o tomto dôležitom koncepte v mojich iných knihách.
Z dôvodov nízkeho sebaobrazu ľudí je Zákon harmónie cez konflikt najignorovanejší. Namiesto toho, aby muži a ženy vítali výzvy vo svojom živote, majú sklon vzdychať nad svojou smolou, že musia zvládať toľko konfliktov. A predsa, ako sme už ukázali, bez konfliktu by evolúcia uvedomovania zanikla a život by sa stal rýchlo prázdnym a bezúčelným. Pochopiť toto nie je veľmi ťažké, za predpokladu, že na život hľadíme s totálnou úprimnosťou, lebo ak tak urobíme, dosť rýchlo si uvedomíme, že akákoľvek konfliktná situácia je púho príležitosťou praktizovať inteligentnú spoluprácu, buďto s druhým človekom, alebo jednoducho so svetom vôkol nás. Pozrime sa na príklad.
Povedzme, že zoberiete svoje auto do servisu, aby vám ho opravili, no keď ho dostanete späť, zistíte, že robota nebola vykonaná k vašej spokojnosti. Jasne máte pred sebou otvorených niekoľko možností. Za prvé, nemuseli by ste povedať a urobiť nič, len ísť domov a naziapať na manželku o tom, ako si automechanici prácu v servise odflákli. Za druhé, mohli by ste na druhý deň poslať do servisu svoju manželku, aby bojovala ten boj za vás, pod zámienkou, že ste príliš zaneprázdnený a preto nemáte čas. Za tretie, mohli by ste zavolať svojmu právnikovi a požiadať ho, aby za vás bojoval tento boj on, čo vás bude v tom prípade niečo stáť. Za štvrté, váš boj by za vás mohol bojovať váš nízky sebaobraz a nízke sebavedomie a v tom prípade by to znamenalo, že dáte do rúk kontrolu tomu malému tyranovi, a navrieskate na personál servisu, správajúc sa ako totálny blbec a skončiac vyhrážaním sa, že za prácu nezaplatíte. Ak sa vyberiete tou cestou, vyprovokujete k hostilite každého, nezískate nikoho pre spoluprácu a odídete, pľujúc na všetky strany od šialenstva, a aj tak sa tým vôbec nikam nedostanete.
Alternatíva by bola pozrieť sa na situáciu ako na výzvu k získaniu viac poznania prostredníctvom vašej vlastnej skúsenosti – v tom prípade získate viac osobnej sily, v tom zmysle, že získate poznanie alebo silu, ktoré ste sami dosiahli. Ak by ste si zvolili túto cestu, potom musíte mať stále na pamäti, že sila spočíva v okamihu a preto musíte konať okamžite, či prinajmenšom ako najskôr len môžete. Tým, že sa rozhodnete konať, všetko, čo bude potrebné je to, aby ste sa vybrali priamo za manažérom či šéfom autoservisu a slušne, ale pevne predostreli svoju záležitosť a dali jasne najavo, že ste s tou prácou nespokojní. Je to také jednoduché a predsa, musím ukázať na negatívne výsledky z takéhoto prístupu. Ak k väčšine ľudí prídete s postojom „Pozrite, máme tu problém. Môžeme sa na to pozrieť a vyriešiť to?“, urobia všetko pre to, aby vás potešili a vyhoveli vám. Na druhej strane, hocikto, ku komu pristúpite s postojom „Pozrite sa, dosrali ste mi auto!“, sa poddá svojmu nízkemu sebavedomiu a sebaobrazu a nebude veľmi spolupracovať.
Za každých okolností je dôležité mať na pamäti to, že ľudia tu nie sú od toho, aby z nás robili obete, ale sú v našom živote preto, aby nám poskytli príležitosť získať skúsenosti, poznanie a samozrejme silu - alebo poľovať na ne - bez ohľadu na to, či sú výzvy, ktoré nám poskytujú, negatívne alebo pozitívne. V skutočnosti, každý z vašich činov je aktom lovenia, bez ohľadu na to, či lovíte službu, potravu (ako pri nakupovaní), teplo a vrelosť (ako v priateľstve), alebo na prácu, lepší plat či výhodnejšiu ponuku.
Ak si budete pamätať, že ste len na poľovačke, potom si budete pamätať aj to, že aj tí druhí majú svoje batohy so strachmi, pochybnosťami a – nadovšetko – nízkym obrazom seba a sebavedomím. Normálne, keď chytáte pstruhy, alebo keď strieľate na zver, nebudete nervózne pobehovať a cítiť sa „odfajčene“ a obeťou, ak sa pstruhy vyhnú vášmu háčiku, alebo že je zver, ktorú lovíte, taká neuvážlivá, že vám utečie, len čo vás zočí. Z tohto hľadiska nie sú ľudia veľmi odlišní, z jednoduchého dôvodu, že vedia, že na nich poľujete, práve tak, ako aj oni poľujú na niekoho druhého či niečo iné. Takže, ak chcete, aby jeleň stál nehybne pred vami, aby ste ho mohli zastreliť, budete ho musieť opatrne stopovať a nie naňho len tak vybehnúť, kričiac, že bez jedla neprežijete. Podobne, ak chcete, aby vám váš šéf určite zdvihol plat, potom aj jeho budete musieť opatrne stopovať, a nie mu jednoducho vtrhnúť do kancelárie, že s takým nízkym platom to neprežijete!
Preklad úryvku z knihy This Darned Elusive Happiness: by DreamingWolf. Publikované s láskavým povolením vydavateľstva Lionheart Publishing.
Stránka Vytvorená: by DreamingWolf, máj 2003.