Théun Mares:

Konfliktami k rastu

 

 

Väčšina z nás sa považuje za pokojných, mierumilovných ľudí, ktorí sa snažia vyhnúť konfliktu kdekoľvek je to možné. No stresujúce situácie, najmä tie, kde sa to týka aj iných ľudí, môžu vytvárať konflikty v našich osobných i profesionálnych vzťahoch.

 

A predsa, konflikt nemusí byť zlá vec: v skutočnosti ho možno využiť ako pozitívnu silu k vytvoreniu pozitívnejších vzťahov s druhými aj so sebou samými. Prvý krok ku konštruktívnemu využitiu konfliktu je prijatie konfliktu ako integrálnej súčasti života.

 

Celý ľudský pokrok je, z väčšej časti, spätý s konfliktami a potrebou ich prekonania, smerom k pozitívnemu výsledku. Pretože, ak by v živote neboli žiadne konflikty, nikdy by sme neboli nútení hľadať riešenia na svoje problémy. A je to práve toto hľadanie a nachádzanie riešení, čo nám umožňuje pretvárať naše životy na šťastné a úspešné.

 

Zvládanie interpersonálneho konfliktu

 

Keď sa vynorí interpersonálny konflikt, zvyčajne naznačuje, že chýba komunikačné spojenie – dvaja ľudia majú odlišný názor na rovnakú situáciu. A keďže sa tieto názory nezhodujú, výsledná hádka sa odvíja okolo toho, koho názor je ten správny.

 

V srdci interpersonálneho konfliktu leží predpoklad, že jeden človek musí mať pravdu a ten druhý sa mýli. Problém s týmto presvedčením o „jedinej pravde, ktorú má víťaz“ je očividný.Tu sa konflikt stáva záležitosťou dvoch ľudí, ktorí si bránia svoje pozície, bez toho, aby získali vhľad do pohľadu a názoru svojho oponenta.

 

Cesta von z tohto scenára vedie cez nazretie na konflikt ako na proces získavania nového poznania, než ako na príležitosť poraziť oponenta. Konštruktívne použitie konfliktu si vyžaduje posun z postoja, že „iba jeden človek môže mať pravdu“, k postoju, kde obaja hľadajú vzájomné porozumenie. Tento postoj uznáva, že pravda môže byť u oboch. Ak použijeme toto ako východiskový bod, konflikty, ktoré boli predtým nezmieriteľné, sa môžu teraz vyriešiť samy a vzťahy môžu byť posilnené.

 

Ako to funguje v reálnom živote?

V Marynej firme je čas udeľovania odmien zamestnancom. Hoci bol uplynulý rok ťažký, Mary má pocit, že si počíňala dobre a teší sa na zdvihnutie platu a koncoročný príplatok. No keď príde Mary na rad, jej šéf povie, že s jej výkonom nie je až taký spokojný a vymenuje jej oblasti, kde Mary potrebuje zlepšenie. Náhle je tu konflikt a Mary sa cíti nanič, pretože má pocit, že jej práca bola znehodnotená a jej sebacit podkopaný. Nepovie nič, ale ide domov s pocitom depresie.

 

V inom prípade sú Stan a Anna šťastne svoji už tri roky, keď sa u Anny začne objavovať pocit nepohody. Nevie presne určiť, čo nie je v poriadku, ale Stanovi povie: „Neviem, prečo to hovorím, ale mám pocit, že s naším vzťahom niečo nie je v poriadku.“ Stan sa cíti ohrozený a myslí si, že je naňho útočené. Zas je tu konflikt a Stan sa veľmi nahnevá a vyštekne na Annu.

 

V obidvoch prípadoch narazili títo ľudia na percepčné problémy. Ako väčšina z nás, boli naučení, že konflikt je zlý a mal by byť vnímaný ako negatívny, osobný útok. V závislosti na ich psychologickom usporiadaní, buď sa stanú agresívnymi, alebo utečú.

 

Naučte sa načúvať

 

Učenie sa zvládať konflikty konštruktívne sa začína postojom, že sa môžeme niečomu naučiť z každej situácie – ešte aj tej, ktorá sa zdá byť nepriaznivá.

 

Ak sú naše vnímanie a komunikácia s druhými nejasné, alebo sa zakladajú na mylných predpokladoch, nikdy nenájdeme to chýbajúce spojivo, ktoré konštituuje nové poznanie, ktoré nám pomôže konflikty vyriešiť. Prvým krokom je teda naučiť sa načúvať s absolútnou otvorenosťou – niečo, čo väčšina ľudí nerobí veľmi dobre, pretože majú toho vo svojej mysli priveľa.

 

Načúvanie s absolútnou otvorenosťou značí byť plne prijímajúci voči tomu, čo druhý človek hovorí, bez prerušovania ho alebo bez formulovania si odpovedí v mysli, zatiaľ čo on rozpráva. Zahŕňa to zadržanie prirodzenej tendencie „reagovať“ alebo unáhlene „interpretovať“, kedykoľvek sa cítime vystavení útoku.

To, čo často považujeme za útok nie je nič iné, než predpoklad, ktorý máme navyknutý. Plným načúvaním bez bránenia sa začneme počuť to, čo sa druhí pokúšajú komunikovať. Toto je vitálne dôležité pre zistenie, o čom situácia skutočne je. A pokým nám to nie je jasné, nikdy nezískame nové poznanie, ktoré naozaj situáciu vyrieši.

 

Pozor na imidž o sebe

 

Ďalšou príčinou mylných predpokladov o tom, čo druhí hovoria, je naša predstava o sebe, náš imidž. Väčšina z nás sa cíti nešťastne kvôli nejakému aspektu seba, či už je to časť nášho správania alebo vnímaný nedostatok. Tieto osobne vnímané neadekvátnosti nielen že prispievajú k nášmu obrazu seba, ale aj k mnohým komunikačným problémom, ktoré s druhými ľuďmi máme. To všetko preto, lebo – či už sa nám to páči, alebo nie – všetku komunikáciu interpretujeme cez obraz seba.

 

Ako to funguje?

Ak sme, napríklad, plachí, bázliví, máme sklon predpokladať, že druhí sú agresívni, dokonca aj vtedy, keď sú len otvorení a úprimní. To značí, že aj keď správne počujeme slová, ktoré druhí vravia, ešte stále si ich vykladáme na základe svojho sebaobrazu a z neho tiež činíme uzávery.

 

Tým, že si uvedomíme svoje návykové reakcie, spôsobené naším vlastným sebaobrazom, bude menej pravdepodobné, že budeme vidieť konflikt ako negatívny, osobný útok. Bude menej pravdepodobné, že sa staneme agresívnymi alebo že utečieme. Navyše, vo svojich odhadoch a uzáveroch budeme objektívnejší, čo nám pomôže výsledný konflikt deeskalovať.

 

Nájdite chýbajúce poznanie

 

Pretože interpersonálne konflikty zväčša pramenia z nedostatku poznania o pohľade druhého človeka, kľúčom k zlepšeniu nášho porozumenia potenciálnych konfliktových situácií je odhalenie toho, čo chýba, aby sa tak obidva obrazy navzájom zhodli.

Niekedy chýbajúce poznanie spočíva v tom, čo druhí hovoria. Pripomenutím si, že máme počúvať s absolútnou otvorenosťou často objavíme všetko, čo potrebujeme k okamžitému vyriešeniu konfliktu. To znamená, že potrebujeme neprestajne testovať svoje predpoklady a klásť otázky.

 

V konfliktných situáciách potrebujeme povzbudiť otvorenú komunikáciu medzi oboma zúčastnenými stranami. Mali by sme vyzvať druhých k tomu, aby plnšie odhalili svoje pocity a postoje ku práve prebiehajúcemu konfliktu, spôsobom typu „prosím, povedz mi viac“, než spôsobom „to mi vysvetli“, ktorý iba ďalej posilní zášť.

 

Konštruktívnym pristupovaním ku konfliktom napredujeme, namiesto zaseknutého zotrvávania u starých vzorcov fungovania. A vyzbrojení chýbajúcim poznaním o skutočnej povahe konfliktu môžeme začať utvárať pozitívne zmeny vo svojom živote a v našich medziľudských vzťahoch.

 

      

Preklad článku Théuna Maresa Using Conflict to Grow, publikovaného v časopise Body, Mind and Spirit.

Preklad: DreamingWolf.

 

 

 

späť

 

 

 

 

 

Stránka vytvorená: by DreamingWolf, máj 2003.