![]()
Tieto články sa zaoberajú s niektorými z vlastností, ktoré považujeme za samozrejmé. Nie sú konečné, ale dávajú východisko – odrazový mostík, z ktorého sa môžeme odraziť k naberaniu vlastných vedomostí. Pretože to nie je informácia, ale naša vlastná skúsenosť, čo je dôležité na sklonku dňa.
Predsa si tieto kvality nemôžeme nepovšimnúť, pretože reprezentujú neviditeľnú silu, ktorá dáva moc toltéckemu učeniu. Bez nich by obsiahnutá informácia bola iba slovami – bezvýznamnou informáciou – a uplatnenie učení by znova viedlo k sterilnej uniformite, v ktorej sa nepoddajné usporiadanie pravidiel stáva denným poriadkom.
Ak hlavným princípom priateľstva je otvorenosť srdca, potom základným princípom lojality je nezlomnosť. Priateľstvo a lojalita sú prakticky neoddeliteľné, pretože lojalita je meradlom skutočného priateľstva. Bez lojality vlastne priateľstvo nestojí zaveľa. Bez lojality priateľstvo stráca jeho pravý význam a stáva sa nemožné odlíšiť ho od pojmov ako „láskavosť“ alebo „spojenectvo“. Priateľstvo je kvalita, ktorá sa ukáže v jej prejavoch, a tieto prejavy sú dosiahnuté práve cez uplatňovanie lojality.
Symbolom priateľstva a oddanosti je pes, a skúmaním psov sa môžeme veľa dozvedieť o týchto kvalitách a výsledkoch ich kombinácie. Každý, kto už niekedy mal psa, určite zažil otvorenosť a oddanosť, ktoré tieto zvieratá prejavujú. Nie je to to isté so psami iných ľudí – tento vzťah je špecifický pre psa a jeho pána.
Nuž, pre psa je to inštinkt, čo ho vedie k prejavom týchto vlastností, a keďže tieto skutočne môžu tvoriť časť našej najhlbšej prirodzenosti, sme povinní urobiť vedomý výber medzi týmito i inými vlastnosťami a vlastne celým balíkom našich vlastností.
V súčasnosti to máme s lojalitou ťažké. Jedným z dôvodov je ten istý strach zo zrady, ktorý bol spomenutý na začiatku článku o priateľstve. Druhým dôvodom je rýchlorastúci pocit oddelenosti zrodený z našich spoločenských úzusov. Čím viac vyvyšujeme racionálnu myseľ na úroveň boha, tým izolovanejšími sa stávame. Dôsledkom je to, že všetko začneme vnímať v zmysle „ja proti zvyšku celého sveta“. A problémom je, že racionálna myseľ dokáže ospravedlniť všetky možné spôsoby správania sa pod zámienkou sebazachovania.
Predsa však lojalita nie je produktom racionálnej mysle – je dieťaťom srdca. A v tomto ohľade je to konkrétne maskulínna kvalita. Najzákladnejším inštinktom ženy je vyživovať, ochraňovať a uchovávať svoju rodinu. Robiac tak, bude bojovať húževnato a vyrovná ba odvahou a rozhodnosťou akémukoľvek mužovi. No samotný najzákladnejší inštinkt tu začína sebazáchovou, ktorá má prirodzenú tendenciu vyvíjať sa smerom k fragmentácii a separácii v záujme prežitia.
Najzákladnejším mužským inštinktom je skúmať neznáme, čo sa prejavuje v hnaní sa za niečím. Proces skúmania, alebo lovu, v sebe zahŕňa otvorenie sa svetu vôkol nás, pretože nikto sa nemôže úspešne plaviť neznámym, alebo loviť, intelektom. Je nevyhnutné byť dostatočne otvoreným na to, aby sme mohli vycítiť svoju cestu cez vzájomnú interakciu, ktorú máme so svetom okolo nás, s divokou prírodou, či s našimi obchodnými partnermi. Cítenie je vlastnosťou srdca. Postupne, ako sa muž učí vzájomne pôsobiť v súlade so svojím okolím, začína si vytvárať úctu k životu. Chce rozumieť a tak viac báda. Počas svojho bádania prichádza do kontaktu s ostatnými lovcami s tým istým cieľom hľadania. Spoločne trávia čas, vytvárajú spolky, formujú spoločenstvá, uzatvárajú spojenectvá. Zjednocujúcim faktorom tohto všetkého je spoločný cieľ. Či sa spojenectvo udrží, alebo zanikne, závisí práve na sile oddanosti tomuto cieľu.
Spoločenstvá a spojenectvá dávajú postupne možnosť vzniku väčším zoskupeniam, zahŕňajúc krajiny a vládcov. Navonok ide o oddanosť panovníkovi, a nie cieľu, ale to je len vonkajšie zdanie. Leží za tým staroveká pravda, že kráľ a pôda je jedným a tým istým. Vrátením sa späť k svojmu pôvodu zistíme, že keďže kráľ predstavuje štát, je stotožňovaný so štátom a jeho cieľ je cieľom štátu. A tak naša vernosť kráľovi je v skutočnosti vernosťou ku korune, ktorá predstavuje vyšší zámer štátu.
Táto staroveká predstava je dôležitá na posúdenie uplatňovania lojality v súčasnosti a ako to môže prakticky fungovať, pretože ľudia sa príliš často zadržiavajú otázkou „Je vôbec možné, aby som bol lojálny k tejto osobe, keď vôbec neviem, ako sa on alebo ona bude správať? Čo ak sa na mňa vykašle?“
Môžeme sa pozrieť na svet vôkol seba a vidieť chamtivosť, korupciu a na seba orientovanú manipuláciu, čo dnes prejavuje veľmi veľa lídrov. Môžeme ba pozrieť na svoj život a na postavy, na ktoré sme vzhliadali a všimnúť si, ako nás sklamali tým, že nežili podľa našich očakávaní alebo tým, že nedodržali svoje vlastné sľuby. Môžeme sa potom celkom oprávnene pozerať na skutočnú prax lojality s dávkou skepticizmu a nedôvery. Takže niet divu, že lojalita robí ľuďom ťažkosti, rovnako, ako aj príbuzná predstava záväzku.
Odpoveď na túto dilemu leží čiastočne v potrebe rozlišovania. Pre mnohých ľudí je lojalita synonymom so slepou dôverou. Koľkokrát v živote sme slepo vložili svoju dôveru do ľudí, iba aby sme nimi boli sklamaní? Dôsledkom toho, že sme sa popálili, často máme tendenciu vyhodiť dôveru/lojalitu von oknom, namiesto toho, aby sme sa pozreli a naučili, ako sa môžeme do budúcnosti zlepšiť vo svojom odhade. V tejto súvislosti je naozaj srdce trhajúce vidieť, ako psi, ktorí nemajú na výber, ďalej dávajú bezvýhradne najavo svoju oddanosť a priateľstvo ľuďom, ktorí toto zneužili.
Aspoň my máme schopnosť vybrať a rozlišovať. Ale ako vyberieme, alebo rozlíšime medzi čím, a ako? Toto nás privádza k ďalšej možnej odpovedi, a to cti. Poňatie cti je rozsiahle, pre naše účely nám bude stačiť dívať sa na ňu z hľadiska vzťahu k cieľu, o ktorého podpore sa rozhodujeme. Otázka, ktorú si musíme položiť, je „Má tento cieľ česť?“ „Oddám sa cieľu, ktorý je čestný, alebo takému, čo je nečestný?“.
Toltékovia definujú česť ako „absolútnu bezpodmienečnú ochotu byť v každom okamihu otvorený k podpore cieľa Ducha“. Toto je posvätná dôvera, ktorú nesú a niesli odnepamäti. Česť pre Toltékov značí zaslúžiť si dôveru. Použijúc túto myšlienku na poňatie priateľstva, Toltékovia by povedali „To, čo si cením, nie je to, že si mojím priateľom, ale je to dôvera, ktorú do mňa vkladáš tým, že si mojím priateľom. Urobím všetko preto, aby som si ju zaslúžil.“ Toto sa líši od chápania priateľstva väčšiny ľudí, ktoré nemá česť, a dá sa vyjadriť vetou „Som tvoj priateľ, a preto ty musíš byť mojím otrokom!“.
Teraz vidíme úzke prepojenie, ktoré existuje medzi poňatím cti a poňatím oddanosti a priateľstva. Vidíme, ako to môžeme využiť na múdre rozlíšenie pri rozhodovaní, kam môžeme vložiť svoju oddanosť.
Česť je vlastnosť maskulínneho charakteru, vyvíjajúca sa z tých istých motívov ako oddanosť. Toto by však nemalo byť v žiadnom prípade chápané, akoby ženy neboli schopné cti a oddanosti, alebo, naopak, že všetci muži sú oddaní a čestní. Pozeráme sa na nevyhnutné podmienky týchto vlastností, ako sa vyvinuli v ľudských bytostiach, ako boli zneužívané, a ako sa znova môžu stať súčasťou našich životov s primeranou pozornosťou a významom. Viac o relatívnom stave uvedomovania si mužov a žien sa môžeš dozvedieť v knihe Théuna Maresa „This Darned Elusive Happiness“.
Keď porozumieme podstatným zložkám týchto vlastností, môžeme začať na nich pracovať, obzvlášť v kontexte uplatňovania inteligentnej spolupráce medzi mužom a ženou. Vezmi si príklad použitia, či zneužitia cti, priateľstva a oddanosti. Koľkokrát v minulosti šli muži do boja vo vojne do cudzej krajiny, v mene vznešených motívov, zabúdajúc, že konanie dobra začína doma, opúšťajúc vlastné rodiny? Koľko mužov i v súčasnosti stále uteká a zanedbáva svoje rodiny nasledujúc niečo, čo považujú za vznešené ideály? V týchto prípadoch neexistuje spolupráca medzi mužom a ženou, neexistuje rovnováha medzi loveckým a opatrovateľským inštinktom.
Vracajúc sa späť k dôvodom, prečo máme také ťažkosti s lojalitou a oddanosťou, vidíme, že časť z odpovede môžeme nájsť v potrebe uplatňovať selekciu. Druhou časťou odpovede, úzko spojenou so selekciou, je rozhodnutie, na čo sa chceme sústrediť.
Sú tu dva body, na ktoré sa nám treba zamerať. Prvý z nich sa týka nášho nízkeho sebahodnotenia. Toto je tak všadeprítomné, že prechádza všetkým, ako základné spojivo ľudských činov. Keď sa prihodí niekomu niečo skutočne dobré, ako často môžeme počuť zvolanie „toto je príliš dobré na to, aby to bola pravda!“. Nikto neverí, že môže mať dokonalú prácu, dokonalého partnera, dokonalý domov, a tak je to vždy príliš dobré na to, aby to bola pravda, namiesto toho, aby to bolo otázkou toho, že „si toto naozaj zaslúžim.“ A zasa, keď sa prihodí niečo zlé, príliš často sa to stáva len záležitosťou „No pekne – to som si skutočne zaslúžil.“ Alebo „Ten človek si to skutočne zaslúžil.“
To, do čoho sa nízke sebahodnotenie transformuje, keď dôjde na skúšku lojality, je pocit absolútneho strachu alebo paniky, že nikdy nebudeme hodní tej oddanosti, lojality a dôvery, ktorá je do nás vkladaná. Ak potopíme sami seba, ako vôbec môžeme zabrániť potopeniu niekoho iného? Ak naši lídri, hrdinovia a čelní predstavitelia nie sú schopní preukázať lojalitu, ako my by sme mohli, v našich vlastných životoch?
No tento strach je tu prítomný vždy, u každého z nás, pretože neexistuje na zemi človek, ktorý necíti tú ťažkú váhu zodpovednosti byť hoden lojality a dôvery, ktorá je doňho vkladaná. Ale my sa môžeme buď zamerať na strach a dovoliť mu oslabovať nás so všetkými možnými pochybnosťami a výhovorkami, prečo by sme mali ísť od záležitosti bokom, alebo si môžeme náš strach pripustiť, ale potom presunúť pozornosť na jedinú vec, na ktorú môžeme – našu dôveru v nás samých. Peniaze, schopnosti, výkony, to všetko sa ráta v určitých etapách, ale keď sa ocitáme tvárou v tvár našim najväčším prekážkam, jediná vec, ktorá zaváži, je naša dôvera – „Verím, že toto dokážem – verím, že som toho hoden – Verím, že čistý fakt, že žijem, je dôkaz, že mám cieľ, ktorý musím dosiahnuť.“ Toto snáď neznie príliš okázalo, avšak keď sa nachádzaš v strede boja, je to jediná vec, ktorej sa skutočne môžeš zachytiť, a vlastne vtedy zistíš, že je pevná ako skala. S vierou sa zázraky stať môžu a aj sa dejú.
Nízke sebahodnotenie má ďalší aspekt, alebo prejav, a tento nás vedie k druhému z bodov, ktorým sa je treba venovať pri zameriavaní našej pozornosti. Strach, že sa nestaneme hodní niekoho dôvery, že nebudeme hodní dôvery, priateľstva alebo lásky na hlbokej úrovni, sa často obracia na pochybnosti a podozrievania tejto osoby a jej motívov. V čase predtým sme možno boli schopní pozerať sa na jej nedostatky a dobré vlastnosti s nadhľadom, zrazu zisťujeme, že jej nedostatky sa stali hroznými a dosť osudnými. Uvedomme si však, že toto z nás tiež hovorí náš strach. Naše nízke sebahodnotenie nám prinieslo strach z odmietnutia. A tak v našich priateľstvách môžeme buď hľadať slabé miesta, v tom prípade ich vždy nájdeme a budeme vystavovaní neustálemu sklamaniu z toho, ako naši milovaní padajú do prachu. Alebo sa môžeme zamerať na človeka ako celok, na jeho česť a dokonalosť, ktorými sa vyznačuje. Tiež sa môžeme zamerať na jeho cieľ. Znova sa môžeme spýtať, „je jeho cieľ čestný, alebo nečestný? Čo môžeme urobiť na podporu a usmernenie tohto cieľa? Dôverujeme tomuto človeku, nie v zmysle slepej viery, ale v zmysle dôvery, že vie, čo robí, a že je toho schopný? Nadovšetko, čo nám hovorí naše srdce?“ Teraz sa môžeme rozhodnúť, kde leží naša lojalita.
V predchádzajúcej časti tohto článku stojí, že hocijaké spojenectvo, či spoločnosť, stojí a padá na sile lojality k jej cieľu. V dnešných dňoch vidíme po celom svete rozpadajúce sa organizácie, pretože ľudia nie sú pripravení podporiť nečestný cieľ. Toto bude pokračovať. Skutočným problémom však je, že na mieste týchto zanikajúcich inštitúcií nevznikajú iné ciele. Alebo ciele, ktoré vznikajú, sú buď rovnako nečestné, alebo tak roztrieštené a oddelené, že ich podporovatelia stratia všetok čas na boj proti sebe, namiesto boja za spoločný cieľ. Tak máme svet, v ktorom sú nečestné ciele nahrádzané chamtivými, na seba orientovanými, vlastné záujmy sledujúcimi skupinami. Lojalita a čestnosť vyleteli von oknom. Ako obnovíme zmysel pre lojalitu? Možno môžeme začať definovaním nášho cieľa. Popritom nám treba mať na mysli, že vo vzťahu k Duchu, sme my všetci, muži či ženy, ženskej podstaty. Znamená to, že ak máme mať správny cieľ, musí byť v súlade s Duchom – musí byť vo všetkých ohľadoch život podporujúci a nie život ničiaci.
Muži, je to na vás, ako predstaviteľov Ducha na fyzickej rovine, definovať váš cieľ a podniknúť nevyhnutné kroky na jeho realizáciu. V tomto budete potrebovať prevziať zodpovednosť za vedenie a iniciovanie procesu inteligentnej spolupráce.
Ženy, je na vás určiť cieľ, ktorý podporíte, a potom sa odovzdať podpore tohto cieľa celým svojím srdcom. Nebude to ľahké, pretože je len málo mužov so skutočným cieľom, ešte k tomu čestným, ale ak si želáš, nájdeš cieľ, ktorý môžeš podporiť.
Podniknutím krokov, alebo nájdením a podporou cieľa, muži i ženy budú mať v krátkom čase možnosť preniknúť do hĺbky poňatia lojality.
Niet inej cesty ako cez praktickú skúsenosť. Rozhodni sa, nasleduj svoje srdce a skoč rovno do toho. Sila je v okamihu a ty sa dosť skoro dozvieš, či plávaš v nesprávnom prúde.
Posledné slovo o lojalite. Hoci nie je možné priateľstvo bez lojality, v určitom zmysle je možné byť lojálnym bez priateľstva. V tomto prípade sa lojalita stáva podobnou povinnosti. Nebezpečenstvo tkvie v tom, že sledovanie povinnosti kvôli nej samej jednoducho vedie k politickej korektnosti. Sledovanie politickej korektnosti za chvíľu vedie ku konformizmu, strnulosti a vzájomným urovnávaniam, a tým k nečestnosti. Snáď najviac vedie politická korektnosť k úplnej neprítomnosti srdca. Nikdy si nenechaj svoj hlad po cieli zvrátiť do slepého zmyslu pre povinnosť z hocijakého dávneho dôvodu. Máš hodnotu a potrebuješ túto hodnotu múdro využiť. Ak svedomito nasleduješ svoje srdce, ak nikdy nestratíš zo zreteľa kvalitu priateľstva, potom ťa tvoja oddanosť lojalite nikdy nenechá spadnúť dole. Práve naopak, budeš kráčať po ceste, ktorá ťa iste zavedie k žitiu vo vzájomnom súžití so všetkým živým, a nakoniec i k skutočnej bezpodmienečnej láske.
© Charles Mitchley, učeň Théuna Maresa, toltéckeho Nagala
Preklad: Enikah
Publikované s láskavým povolením autora.
Stránka vytvorená: by DreamingWolf, november 2002.