Kvôli reakciám čitateľov prvých dvoch kníh považujem za potrebné poukázať na to, že nie všetci Toltékovia sú rovnakí, tak ako nie je každý človek, ktorý je učňom na Ceste bojovníka, nevyhnutne Toltékom. Avšak, ak zvážime skutočnosť, že Toltékovia boli po hrozne dlhú dobu samotárskymi vlkmi, ťažko nás prekvapí fakt, že svet vie veľmi málo, ak vôbec niečo, o nás a našich aktivitách. Tých pár ľudí, čo o nás počuli, nás nepovažujú za nič viac, než len za mýtus, kým iní, ktorí sa o nás dozvedeli prostredníctvom kníh Carlosa Castanedu, majú sklon sa na nás pozerať ako na čarodejníkov. Nemožno naozaj poprieť skutočnosť, že Carlos Castaneda, ako aj ďalší súčasní autori, ktorí o sebe tvrdia, že sú spojení s tým, o čom Castaneda vo svojich knihách píše, vykresľujú toltécku tradíciu ako čarodejnícku prax. A predsa, skutočný Tolték nie je človek, ktorý sa vyžíva v tých praktikách čarodejníctva, ktoré sú dnes predmetom toľkej zvedavosti.
Toltékovia sú mužmi a ženami poznania a hoci ich poznanie by nebolo úplné, keby sme nemali aj poznanie čarodejníctva, musím zdôrazniť, že čarodejnícke praktiky tvoria iba drobný fragment z toho, čo je naším poznaním. Navyše, ozajstní Toltékovia vedia, že čarodejníctvo nevedie ľudí k slobode, ale vedie k pretrvávaniu ich zotročenia.
Toltécke bratstvo je od dôb zničenia Atlantídy rozdelené na dve veľké skupiny: jedni, ktorí sú výhradne oddaní slobode jednotlivca, a druhí, ktorých zaujíma evolúcia vedomia len pre ich vlastné sebecké záujmy a zisk. Do prvej skupiny patria tí z nás, ktorí kráčajú po Ceste slobody. Druhú skupinu tvoria tí z bratstva, ktorí kráčajú po ceste, ktorá sa nazýva Cesta veľkého dobrodružstva. Tieto dve skupiny pozostávajú z rozličných rankov, alebo stupňov zručnosti a odbornosti, ktoré sú zoradené v Dodatku k tejto knihe.
Pre tých, ktorí idú Cestou veľkého dobrodružstva sú, zhruba povedané, otvorené iba dva stupne: Bojovníci prvej pozornosti a Bojovníci druhej pozornosti. Zostručnene povedané, prvá pozornosť je plný potenciál toho, čo možno nazvať racionálnym či normálnym vedomím – potenciál, ktorý priemerný človek ešte ani len nezačal plne skúmať. Druhá pozornosť je, na druhej strane, úrovňou vedomia, ktorá je úplne iracionálna.Všeobecne povedané, priemerný človek ju chápe len vágne a už vôbec ju nepodrobil svojmu bádaniu. Je to vskutku obrovská, rozsiahla oblasť vedomia, ktorá úplne prekračuje relatívne malý a skôr obmedzený rozsah racionálnej mysle človeka.
Je to práve druhá pozornosť, čo je pevnosťou tých našich bratov, ktorí idú Cestou veľkého dobrodružstva. Na tejto ceste možno nájsť všetky tie čarovné a kúzelné aspekty Toltéckej tradície, ktoré nevedú k slobode a ktoré sa týkajú toho, čo je možné najlepšie opísať ako čudné a úžasné fenomény každého popisu – alebo aj čary a mágia, ako ju chápe väčšina. Tí Toltékovia, ktorí si zvolili túto cestu, rozvinuli svoje zručnosti a schopnosti iba v rozmedzí prvej a druhej pozornosti a je to ich zdatnosť v týchto dvoch oblastiach vedomia, ktoré sú označované ako prvý a druhý kruh moci.
Len veľmi málo tých, ktorých zaujíma staroveká prax Toltéckej tradície a ktorí sa nejako pokúšajú uviesť tieto učenia do praxe, sa pozastavilo a pouvažovalo nad faktom, že nedostatočné poznanie je nebezpečné poznanie. Týka sa to najmä praxe čarodejníctva, pretože iba naozaj veľmi málo z tých, ktorých priťahuje toto hľadanie poznania, sa vôbec niekedy zamyslelo nad tým, akú účinnosť majú praktiky, ktoré už samou svojou povahou povzbudzujú toho, kto ich vykonáva k tomu, aby odovzdal svoju moc nejakému inému človeku či bytosti.
Ako môže takáto prax viesť k slobode? A predsa, je naozaj udivujúce, koľko pomýlených ľudských duší sa ešte stále urputne pridŕža poriadne zastaralých praktík, akými sú napríklad pomoc anorganických bytostí, vzývanie energie prostredníctvom rituálu či používanie halucinogénnych drog. Vo viere, že takéto praktiky posilnia ich moc, alebo presnejšie, posilnia ich moc nad ich druhmi, si títo praktikanti úplne neuvedomujú, že prvý a aj druhý kruh moci nie sú cieľom samým osebe, ale že sú iba nutnými míľnikmi, ktoré vedú človeka k rozvíjaniu svojho plného potenciálu, ktorým je tretia pozornosť – tá forma vedomia, ktorá presahuje druhú pozornosť a ktorá nie je prístupná nikomu inému, než ľuďom, ktorí podstúpia výcvik na Ceste slobody.
Pokúšať sa vysvetliť tretiu pozornosť iba pár slovami je celkom nemožné, ale nateraz nech postačí, keď poviem, že tretia pozornosť je ten bod v manifestovanom vesmíre, tá úroveň vedomia, kde sa uvedomenie nemanifestovaného a manifestovaného spája vo vzájomnom a plne inteligentnom akte spolupráce. Z tohto hľadiska ide o najvyšší paradox, no je to paradox, ktorý zaručuje prístup ku vzorcu či matrici vesmíru, a ktorý sa z tohoto dôvodu nazýva tretím kruhom moci – je to ten typ moci, ktorá je pre tých, čo sú trénovaní len v čarodejníckom umení neznáma.
Hocikto, kto má prístup k tretiemu kruhu moci, sa nemusí uchyľovať k malicherným praktikám čarodejníctva, a dokonca ani k magickým silám, ktoré ponúka Cesta veľkého dobrodružstva, pretože taký človek úplne doslova drží vo svojich rukách najväčšie kľúče ku tvoreniu a deštrukcii. Je jasné, že vyššia mágia než táto už neexistuje. V dôsledku toho bojovník tretej pozornosti nemusí vrhať blesky na svojho nepriateľa, ani nemá potrebu pomoci anorganických bytostí, pretože to jediné, čo potrebuje, je sústredená myšlienka, nasmerovaná po skrytých cestičkách ľudského vedomia. Presne z tohoto dôvodu nemajú k tejto moci prístup tí, ktorí ešte nedosiahli všesiahlu víziu, potrebnú na to, aby takúto moc nevyužívali pre sebecký zisk.
Úlohou bojovníkov tretej pozornosti je používať svoju moc k ničeniu tých foriem, ktoré väznia a berú silu, a poskytovať ľudstvu potrebné poznanie, aby sa tak každý jednotlivec mohol pozdvihnúť a tým tiež pozdvihol všetkých ostatných okolo seba. Je potrebné si uvedomiť, že všetok život je dôkladne a úplne vzájomne poprepájaný a preto tiež interaktívny a vzájomne závislý. Preto bojovníci tretej pozornosti dokážu a sú ochotní vyzvať kohokoľvek a čokoľvek, čo stojí v ceste jednotlivej bytosti, ktorá si dokáže činiť nárok na svoju moc, silu a slobodu.
V súvislosti s vyššie uvedeným si uvedomte, že ak vy, ako čitateľ máte vážny záujem vydať sa a kráčať Cestou bojovníkov, je nutné, aby ste rozlišovali medzi Cestou slobody a Cestou veľkého dobrodružstva. Otázka, ktorú často dostávam, znie: sloboda od čoho? Opäť, na túto otázku nie je ľahké odpovedať v kontexte predhovoru ako je tento, pretože dôsledky slobody sú naozaj nesmierne rozsiahle. Ale nech nateraz postačí, keď povieme, že ide o slobodu od veľkého množstva ilúzií, prameniacich z nedostatku poznania človeka, od jeho sociálneho podmieňovania a ignorácie jeho vlastnej božskej podstaty. A len tak mimochodom, doteraz si len zopár ľudí uvedomilo, že človek nie je fyzický tvor obmedzený na fyzickú rovinu, ale namiesto toho je úžasnou bytosťou vesmíru, ktorá má čaro a moc. Preto, keď vedú druhých k slobode, pracujú bojovníci tretej pozornosti v tesnej spolupráci s ich súčasným nagalom a spolu vedú ľudí k uvedomeniu si svojho prirodzeného potenciálu a ich skutočného dedičstva ako magických bytostí vesmíru.
Ja osobne som Tolték tretej pozornosti a môj oficiálny mandát medzi Toltékami je úrad, ktorý som periodicky napĺňal počas mnohých, hoci nie následných životov, úrad, ktorý je známy ako Dračí Vlk (Dragon Wolf). Veľmi stručne povedané, zámerom Dračieho Vlka je vniesť do sveta sily rozlišovania, aby tak svetlo triezvosti osvetľovalo pri evolúcii ľudského vedomia cestu vpred. Preto je prácou Dračieho Vlka separovať svetlo od temnoty, separovať to, čo pozdvihuje od toho, čo potláča, to, čo má podstatu od toho, čomu chýba význam, to, čo živí od toho, čo ničí a – v krátkosti – separovať to, čo vedie k slobode od toho, čo vedie k putám a otroctvu – separovať to, čo podporuje život od toho, čo život ničí.
No moc, pokoj a slobodu nemožno dať, ani ich nemožno udeliť. Moc, pokoj a slobodu si treba vybojovať, treba si na ne činiť nároky. V dôsledku toho je Dračí Vlk bytosťou, ktorá učí ľudí: za prvé, ako sú držaní v putách, za druhé, že žiadny človek nemôže byť väzňom bez toho, aby dal na to svoj súhlas, a za tretie, že muži i ženy si môžu činiť nárok na moc tak, že budú o svoju slobodu bojovať. Za Dračím Vlkom vedie preto široká stopa separácie a boja, ale tiež rovnako široká stopa nádeje a obnovenej odvahy, ktorá pochádza z rešpektu voči sebe samému.
Dôvod, prečo v tomto živote znova zastávam úrad Dračieho Vlka, je strašná potreba poukázať ľudstvu na ohromné príležitosti pre zmenu a slobodu, ktoré sú súčasťou terajšej situácie vo svete. V tejto súvislosti si uvedomte, že muži i ženy všade vo svete si začínajú zúfať, ako sa ich starý a pohodlne známy svet ďalej a ďalej rozpadáva na kúsky. Eskalujúce násilie a zločin vo svete, neistá ekonomická situácia, úpadok etických štandardov, úpadok vzťahov všeobecne, no najmä v rodinách, prekrúcanie pravdy pre sebecký zisk, hrubá manipulácia vedomia prostredníctvom neškrupulóznych činov nielen politikov a médií, ale aj samozvaných liečiteľov, prorokov a veštcov, to všetko zaháňa ľudstvo do kúta, z ktorého niet úniku. Nakoniec, keď už viac nevedia, komu veriť a koho počúvať, muži a ženy všade naokolo začínajú byť natoľko zúfalí, že začínajú bojovať o svoju slobodu.
A naozaj, vo svete je dnes veľmi veľa mužov i žien, ktorí sa nevedia dočkať, kedy budú napínať svoje psychické svaly a kedy zanechajú svoju stopu vo svete, ale to, čo ich zadržiava, je to, že im chýba vízia, že majú nedostatočné poznania o tom, čo konštituuje skutočnú povahu života a sveta, a ignorancia ich vlastného magického dedičstva. Pridajme k tomu všetky tieto oslabujúce obmedzenia sociálneho podmieňovania a ťažko koho prekvapí, že vo svete je dnes toľko frustrovaných ľudí – ľudí, ktorí by veľmi radi vniesli zmenu do svojich životov a do sveta vôkol seba, keby len vedeli ako, a keby sa len necítili takí bezmocní.
Pokiaľ sa Toltékov týka, toto je naozaj výborný stav vecí, pretože iba vtedy, keď je človek zahnaný do kúta, je ochotný vôbec začať uvažovať o tom, že možno, snáď možno, existuje aj iný spôsob myslenia, cítenia a konania. Iba vtedy je človek nabitý dostatočnou emóciou na to, aby začal bojovať za to, v čo sám verí a po čom túži. Je to hlavne z tohto dôvodu, že si bojovníci tretej pozornosti znova vybrali to, že zaujmú svoje oprávnené miesto vo svete ako Toltékovia. Navyše, my, čo sme oddaní Ceste slobody, sme plne pripravení ťažiť z túžby človeka po zmene, z jeho hlbokej túžby po pokoji, jeho intenzívneho hľadania prosperity a – nadovšetko – z jeho rastúcej túžby nájsť poznanie, ktoré mu umožní získať svoju moc, ktorý má právo myslieť a konať za seba a pre seba. Ale aby to bolo možné, musí človek čeliť svojej minulosti a demontovať ju, čoho súčasťou je boj za svoje vyslobodenie sa z oslabujúcich obmedzení svojho sociálneho podmieňovania, ktoré mu odoberá moc.
Dnes sa veľa špekuluje o konci sveta a o nadchádzajúcom novom veku. Z Toltéckeho pohľadu je koniec súčasného známeho sveta nevyhnutnosťou, jednoducho preto, lebo človek dospel, a preto namiesto toho, aby stále staval hrady z piesku a potom ich detinsky ničil, musí teraz prevziať zodpovednosť ako dospelý jedinec a začať hrať naozaj zmysluplnú časť v širších dôsledkoch obsiahnutých vo vývoji vedomia.V tomto smere musí tiež prevziať zodpovednosť za fakt, že v podstate je magickou bytosťou, ktorá má moc tvoriť a ničiť. Len čo človek prevezme zodpovednosť za svoje dedičstvo, potom naozaj uvidí príchod úplne nového veku a úplne nového sveta – nového veku a nového sveta, ktorý jednoducho nezostúpi z nebies, ale nový vek, založený na zodpovednom prijatí svojej skutočnej úlohy vo vesmíre človekom samotným.
Preto, pokiaľ sa týka bojovníkov slobody, uvedomte si, že na rozdiel od našich bratov, ktorí idú Cestou veľkého dobrodružstva a ktorí venujú svoj čas praktikám čarodejníctva, my máme plný záväzok voči slobode a zamýšľame využiť tento čas a súčasnú svetovú situáciu k plnej výhode celého života. Preto smeruje náš záväzok plne voči slobode, voči splnomocneniu, voči sebaúcte a pocitu pohody každého indivídua, ľudského a iného. A je to tento dôvod, pre ktorý aj ja hrám svoju rolu pri delení sa s ľudstvom o jeho toltécke dedičstvo.
Preklad: DreamingWolf. © Théun Mares, 1998.
Stránka vytvorená: by DreamingWolf, máj 2003.