Kvality bojovníka: Priateľstvo.

 

 

Tieto články skúmajú niektoré z kvalít, ktoré vo všeobecnosti považujeme za zaručené. Nie sú definitívne, no poskytujú počiatočný bod – odrazový mostík, z ktorého sa môžeme odraziť k získavaniu nového poznania pre seba. Pretože je to napokon naša vlastná skúsenosť a nie informácie, čo je dôležité. Predsa však sú toto vlastnosti, ktoré nemôžeme ignorovať, pretože reprezentujú neviditeľnú silu, ktorá dáva moc toltéckym učeniam. Bez nich sa podávaná informácia stáva iba slovami – púhou informáciou – a aplikácia učení opäť vedie k sterilnej uniformite, v ktorej sa rigidná štruktúra pravidiel stáva príkazom dňa.

 

Priateľstvo a oddanosť sú spolu spojené do jedného celku a to je správne. No každá z týchto kvalít vyznačuje špecifické hodnoty a atribúty, takže si ich preskúmame zaradom.

Všetci máme poňatie o tom, čo je priateľstvo, alebo k čomu by malo byť, ale rozhliadnite sa okolo seba v dnešnom svete. Čo vidíme, že v dnešných dňoch priateľstvo naozaj znamená?

 

Až pričasto je priateľstvo otázkou toho, že „ja ti poškrabem chrbát, ak ty poškrabeš môj.“ V tomto nadmerne súťaživom svete je priateľstvo jednoducho prostriedkom – kde motiváciou je normálne postup v práci či v sociálnych aktivitách. V tomto scénári neexistuje skutočná otvorenosť – iba vzájomné zvieranie a ovládanie, a prenikavý strach, že jedného dňa vás váš priateľ zákerne udrie od chrbta a že svet vás uvidí takých, akí naozaj ste.

 

Pretože sme sa všetci niekedy v živote cítili zradení, tento strach sa vznáša nad všetkými našimi vzťahmi, ochromujúc nás a brániac nám v skutočnom otvorení svojich sŕdc.

Ďalší aspekt postoja a mentality „poškrabem ti chrbát, ak ty poškrabeš môj“ je vzájomná závislosť, kde jeden podporuje druhého v jeho slabostiach. Niet vzájomného zdieľania a pozdvihovania – iba vzájomná deštrukcia, keď jeden strháva toho druhého dolu do bahna priemernosti zakaždým, keď sa ten druhý pokúša vyštverať sa von. Môžeme to nazvať „partnerstvom v zločine“.

 

Tu sa priateľstvo stáva manipulatívnym nástrojom potláčania. Nikde inde to nevidno jasnejšie, než v školách. Počnúc od malička, kde tlak rovesníkov prispôsobiť sa, kvôli akceptácii, je enormný, začínajú deti tým, že musia klamať, podvádzať a vyžívať sa v rozličných formách správania sa, aby ich „priatelia“ akceptovali.

 

Povrazy spoluúčasti, pripútané k tomu, čo sa normálne považuje za priateľstvo, sú silné a držia nás ako bábky po celý zvyšok nášho života, takže skončíme buď úplne dávajúc, z pocitu nehodnosti, alebo úplne berúc, tiež z pocitu nehodnosti, a nie je dosiahnutá žiadna náležitá rovnováha.

 

Priateľstvo je dar – rýdzi a jednoduchý. Tak ako dar, nemožno ho nikdy vnútiť. Tak ako dar, je treba ho ponúknuť z celého srdca. Ale čo nám toto všetko hovorí o priateľstve?

 

V minulosti ľudia rozlišovali medzi ľuďmi, ktorých poznali a ľuďmi, ktorých by pozvali do svojho domu. Použijúc toto ako analógiu, môžeme povedať, že priateľ je niekto, koho by ste mohli pozvať do svojho srdca – niekto, voči komu sa rozhodnete otvoriť sa – s kým sa zdieľate, nie v tom zmysle, že vyjdete von, ale v tom zmysle, že mu dovolíte vstúpiť do svojho sveta.

 

Čo potom z priateľstva vyplýva? Z vyššie uvedeného je jasné, že to musí značiť čosi viac, než len dvoch ľudí, ktorí sa majú navzájom radi. Prípona –stvo označuje proces, takže priateľstvo znamená proces stávania sa priateľom niekoho: proces otvárania vášho srdca voči tomuto človeku a jeho pozvanie do vášho sveta.

 

Proces nie je stav, ale pokračovanie, a tak je priateľstvo pokračujúcou cestou objavovania a otvárania sa.

 

Môže sa zdať, akoby proces otvárania svojho srdca voči niekomu bol celkom iba o tom, byť voči nemu „príjemný a milý“ – o tom, že budete politicky korektní – o tom, že budete mať vždy iba úsmev na tvári – no to bolo ďaleko od pravdy. Vlastnosťou srdca je jeho absolútna inkluzívnosť, a z toho vyplýva totálna úprimnosť – taká úroveň úprimnosti, akú nazývame nemilosrdnosťou.

 

Nemilosrdnosť znamená bez ľútosti, bez milosti a zakladá sa na túžbe byť dostatočne úprimný na to, aby ste hovorili svoju pravdu, bez ohľadu na dôsledky. Pretože v tejto otvorenosti srdca vieme, že naším motívom je pozdvihnúť nášho priateľa a pomôcť mu, aj keď vám v tej chvíli možno nebude povďačný.

 

A predsa, ako často nezotrvávame v tichosti, keď vieme, že by sme mali prehovoriť, zo strachu, aby sme neprišli o schválenie či náklonnosť nášho priateľa? Ako často vo svojom živote nechávame „spiacich psov klamať“ alebo nezačneme konať, len aby sme nerozhojdali čln?

 

Napriek tomu, s úprimnosťou treba byť opatrní, pretože nám to nedáva licenciu na to, aby sme chodili a kázali a snažili sa zmeniť svojich priateľov na takých, ako si predstavujeme, že by mali byť. Naši priatelia nám budú vždy zrkadliť aspekty nášho správania, a tak, ak sa nám na priateľovi niečo nepáči, potom by sme to mali zo všetkého najprv osloviť a zmeniť v sebe skôr, než budeme ukazovať prstom na druhých. Pamätajte vždy na inkluzívnosť, čo je začiatkom k skutočnej bezpodmienečnej láske.

 

Proces úprimnosti sa začína s úprimnosťou voči sebe samému, ohľadom svojich motívov pre to, že chceme priateľstvo. Vo všeobecnosti, čokoľvek si predstavíme, že sú naše motívy, podstatným je to, že chceme niečo od druhého človeka, či už je to vrelosť, láska, pozornosť, spoločnosť, pobavenie, či dokonca niečo hmatateľnejšie, ako asistencia, alebo kariéra, či spoločenský postup.

 

Ak sme si úprimní ohľadom svojich motívov, nielenže sa môžeme vyhnúť sklamaniam a nenaplneným očakávaniam, ale môžeme tiež pracovať a inteligentne spolupracovať pri dosahovaní svojho cieľa. Niet nič horšieho, než idea „chcieť mať iba priateľa“  - pretože sa znovu musíte opýtať, „čo je to priateľ“? Niekto, kto vás učiní šťastnými? Niekto, kto bude pre vás fungovať ako papierová vreckovka? Niekto, kto je užitočný?

 

Tento pojem sa teraz stal takým znehodnoteným, že takmer každý je priateľom, aj keď sa poznáte iba 5 minút. Takže by sme sa mali opýtať, „čo úprimne chcem od tohto človeka“?

 

Potom by sme mali úprimne vyhodnotiť to, či sme či sme pripravení dať druhému človeku. Inými slovami, ideme s ním vyhľadávať skutočné priateľstvo, alebo ním ideme iba manipulovať, aby sme od neho dostali to, čo chceme? Je to niekto, voči komu sa zaviažeme, alebo je to niekto, koho využijeme a potom odvrhneme? Vybudovať náležité priateľstvo a otvorenie srdca môžeme len procesom úprimnosti a inteligentnou spoluprácou. Na to však treba čas, úsilie a záväzok.

 

Rozhliadnite sa vôkol seba a zrátajte, koľko príkladov skutočného priateľstva môžete vidieť, v porovnaní s množstvom príkladov manipulácie. Potom preskúmajte svoje priateľstvá a svoje vlastné motivácie. Podporujete svojich priateľov v ich sile, či iba v ich slabostiach? Manipulujete, v mene priateľstva? Aké kvality by ste radi vniesli do vašich priateľstiev?

 

 

Charles Mitchley, učenec v družine Théuna Maresa.

Preklad: DreamingWolf. Publikované s láskavým povolením autora. © Charles Mitchley

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Stránka vytvorená: by DreamingWolf, august 2003.