
Až do roku 1968, keď Carlos Castaneda publikoval svoju prvú knihu, nazvanú Učenia dona Juana: Yaquijská cesta poznania, sa všeobecne predpokladalo, že je toltécka tradícia dávno stratená a zabudnutá. Kniha však vyvolala zvedavosť a fascináciu, čo prinieslo Castanedovi nielen slávu a uznanie, ale tiež nadšených následovníkov. Vyskytli sa aj kritici, ktorí sa zo všetkých síl snažili zdiskreditovať ho. Aby sa vyhol útokom fanúšikov aj kritikov, prinášal Castaneda knihu za knihou, tichým, konzistentným spôsobom. Dnes, o niekoľko rokov neskôr a po vydaní niekoľkých jeho kníh, sú čitatelia Carlosa Castanedu naďalej v zmätku nad dvomi otázkami, ktoré ich prenasledujú - otázkami, ktoré nedokázali ani jeho fanúšikovia, ani jeho kritici uspokojivo či presvedčivo zodpovedať: za prvé, existoval - teraz už legendárny - don Juan naozaj, a za druhé, ak don Juan existoval, boli Castanedove neuveriteľné zážitky reálne či fiktívne?
Hoci táto kniha bude občas vyvolávať dojem, akoby bola pokusom obhajovať osobné tvrdenia Carlosa Castanedu, nie je to zámerom, pretože keby si želal Carlos Castaneda obhajovať sa, potom to istotne dokáže učiniť sám. Táto kniha má namiesto toho iný účel: za prvé, overiť pokračujúcu existenciu Toltékov v priebehu vekov, za druhé, dokázať autentickosť učení, ktorých je Carlos Castaneda svedkom, za tretie, odhaliť svetu skutočnú podstatu týchto starovekých učení, a za štvrté, pripraviť pôdu pre toltéckych bojovníkov pri ich návrate na verejnosť, po ich dlhodobom dobrovoľnom "exile", aby opäť zaujali svoje oprávnené miesto medzi skutočnými duchovnými bojovníkmi ľudstva.
Iba jedno bude učinené na obhajobu Carlosa Castanedu, a to, že by nemohol vydať to, čo sa doposiaľ vždy odovzdávalo iba ústnou tradíciou, keby na to nemal súhlas Toltékov. Pravdupovediac, Carlos Castaneda bol predurčený k tomu, aby svetu znovu predniesol systém poznania, ktorý bol po veky považovaný za prežitý. Veľké koleso evolúcie sa pohlo mocne vpred - preto táto kniha odhaľuje to, kto Toltékovia sú a čo ich tradícia obnáša. Ako reakcia na to bol vydaný rozkaz toltéckemu svetu, aby sa znovu zjednotil pod zástavou spoločného cieľa a aby dal svoje poznanie a moc k dispozícii tým, ktorí vždy z úzadia viedli osud všetkého života na tejto planéte, tým, ktorých Toltékovia poznali ako Strážcov rasy. Tento rozkaz vyšiel preto, lebo svet všeobecne a ľudstvo zvlášť dosiahli rozhodujúcu križovatku - bod, ktorý pre všetok život na tejto planéte predstavuje životne dôležitú voľbu a súčasne príležitosť, ktorá nemá precedens.
Táto križovatka v histórii ľudstva, zaznamenaná v nepredstaviteľne starobylom proroctve, je už dlho plánovaná a trpezlivo očakávaná Strážcami rasy. Čas predĺžil pavučinu osudu a Toltékovia spoznali úlohu, ktorá im bola v histórii planéty prisúdená a s tým, ako ich poznanie rástlo, začali sami chápať toto staroveké proroctvo. Tu je prepis tohto proroctva:
"Teraz spolu postavíme Chrám Ducha!" zvolal siedmy Syn, Drak. A tak sa siedmi veľkí Synovia Súcna, ktorí v Trojici zasadli na trón, vydali smerom na svoje miesta na Východe, Severe, Západe a Juhu, aby započali svoju mocnú úlohu.
Brána Chrámu bola zavretá a postavili k nej stráže. V jeho vnútri bola tma, pretože Svetlo ešte stále nemohlo zažiariť von. Takto teda nebolo možné vidieť žiadnu časť Chrámu. Mŕtve ticho nerušil žiaden zvuk, pretože ani posvätnému Slovu nebolo ešte dovolené zaznieť. Siedmi ešte neukazovali svoju farbu, ani nerezonovali svojou vibráciou, len tichá komunikácia plynula medzi nimi, vyznačujúc postup práce.
Prešli celé eóny, kým konečne nezazneli z Chrámu zvuky života a kým najmladší syn Ducha nezaklopal na bránu Chrámu. Brána Chrámu sa na krátko otvorila, aby vpustila tohto syna človeka, a ako vstúpil do Chrámu, aj on posilnil to, čo bolo vo vnútri. Takto prichádzali synovia zeme, jeden po druhom a ako boli vpúšťaní do Chrámu, začalo svetlo v jeho vnútri žiariť čoraz jasnejšie.
Synovia človeka precestovali Chrám od Severu na Juh a od Západu na Východ. V strede zastali pred Ružou a tam našli srdce, poznanie a silu pracovať. Odhrnuli závoj k vnútornej svätyni a zostali stáť, zaliati čírym bielym Svetlom.
Čas plynul ďalej a Chrám nadobúdal čoraz väčšiu nádheru: v narastajúcom svetle jeho architektúra, proporcie, detaily a finiše pomaly nadobúdali formu.
Potom prišlo z Východu zvolanie: "Otvorte teraz bránu všetkým synom zeme, aby mohli hľadať Svetlo a nájsť Chrám Ducha. Odstráňte závoj k vnútornej svätyni, aby mohli všetci vstúpiť do Svetla. Nech sa Bojovníci Ducha, ktorí tak dlho ukrývali svoju prácu, usadia na pláňach zeme Chrámu Života. Nech Svetlo žiari, nech Slovo znie, nech sa práca veľkej premeny započne.
Tak bude Chrám Svetla prenesený na zem, aby tam osvetľoval sen snívača. Tak sa človek prebudí na Východe a konfrontáciou so svojím strachom stane tvárou v tvár svojim výzvam na Západe. Tak nájde človek úctu a rešpekt na Juhu a nazbiera svoju silu na Severe. Potom bude človek hľadať iba skutočné svetlo a dozvie sa tajomstvo oranžovo-červeného Svetla, ktoré večne žiari na Východe."
"Prečo to máme dopustiť?" dožadujú sa Siedmi, ktorí v Trojici zasadli na trón.
"Pretože nadišiel čas, Bojovníci sú pripravení a Duch už prešiel do svetla a odhalil posvätnú farbu a rozozvučal kreatívnu vibráciu. Teraz už všetci synovia človeka dokážu hľadať silu a vstúpiť do zápasu o slobodu. Nie je už nič potrebné vykonať."
"Nech je potom tak," odpovedajú Siedmi, ktorí v Trojici zasadli na trón. "Takto pôjdu všetci synovia zeme vpred, do boja."
Takto hovorí staroveké proroctvo, zaznamenané v dobách pred počiatkom času, v orákulu, ktoré nepochádza z tohto sveta. Dielo Carlosa Castanedu, rovnako ako aj táto kniha, nie sú ničím iným, než naplnením tohto proroctva, pretože Toltécke učenia jasne nepatria žiadnej sekte, ale sú božským právom každého muža a ženy od ich narodenia.
Keďže táto a nasledujúce knihy majú za cieľ oboznámiť čitateľa so skutočnou esenciou Toltéckych učení, vyšli kvôli väčšej prehľadnosti v niekoľkých zväzkoch. Ďalej, aby sa mohol čitateľ systematicky oboznámiť s týmto starovekým učením, je prvý zväzok rozdelený do troch častí. Každá časť, zo začiatku prinášajúca širší pohľad, postupne nadobúda väčšiu podrobnosť a komplexnosť.
Prvá časť tejto knihy opisuje pôvod a historický vývoj Toltéckej tradície. Túto históriu je potrebné vidieť ako plátno na pozadí, na ktoré sa budú premietať rozličné predstavy a koncepty, keďže mnohé z nich sa budú na prvý pohľad javiť akosi cudzo. Druhá časť sa do hĺbky zaoberá základnými predstavami, ktoré tvoria rámec učení. Tieto základy je nutné plne pochopiť, ak majú mať jemnejšie aspekty učenia vôbec nejakú cenu.
V celom Toltéckom učení sa nachádza mnoho axiomatických výrazov, ktoré sú považované za životnú esenciu učenia. Tieto axiómy, tradične označované ako aforizmy, sú univerzálne a nadčasové pravdy. Pre ľahšiu orientáciu sú všetky aforizmy, použité v celej tejto knihe, písané kurzívou.
Tretia časť tohto zväzku obsahuje podrobné inštrukcie o prvých krokoch, ktoré podstupujú všetci učni Toltéckej tradície. Avšak na tomto mieste je vhodné upozorniť na to, že Cesta bojovníka sa nepodobá žiadnej inej, ľuďom známej ceste. Nemožno sa po nej náhliť ozlomkrky, ale treba k nej pristupovať s rozvahou a rešpektom.
V dnešnej dobe, keď sú verejnosti ponúkané všakovaké cesty a spôsoby ako dosiahnuť takzvané okamžité osvietenie, bude snáď pre niektorých sklamaním zistenie, že si nečiním nárok priniesť čitateľovi návod pre "Cestu lenivca k zázrakom". Nenaznačujem tým, že Toltékovia snáď nedokážu konať zázraky, ale iba to, že aj oni musia podstúpiť dlhé a ťažké učňovstvo, aby tak mohli učiniť. Skrátený kurz neprinesie človeku nič, čo má dlhšie trvanie a - ako je dobre známe - nedostatočné poznanie je často nebezpečným poznaním.
Nebolo by odo mňa voči čitateľovi férové, keby som mal naznačovať, že Bojovnícka cesta je ľahká. To má totiž od pravdy ďaleko. Celkom úprimne povedané, zo všetkých možných ciest je Cesta bojovníka najťažšia. Málo je tých, ktorí sú pripravení na útrapy, ktoré sú nutné k získaniu toho poznania, potrebného k tomu, aby boli zvládnuté najvyššie stupne tejto vznešenej cesty. Napriek tomu, ak po tejto ceste kráčate krôčik za krôčkom, je v schopnostiach každého dospelého jedinca zvládnuť dostatok elementárnej práce na to, aby bola posilnená kvalita jeho či jej života, za hranice jeho či jej predstavivosti.
Cesta bojovníka sa trochu podobá výstupu na útes: na prvý pohľad sa to zdá byť nemožným, ale potom uvidíme výčnelok, na ktorý sa môžeme zachytiť rukou, potom výstupok pre nohu, a začneme liezť, nachádzajúc postupne ďalšie a ďalšie výčnelky. Ale zlatým pravidlom pre taký výstup je nepozerať sa nikdy nahor, s výnimkou, keď je treba nájsť ďalší výčnelok či iné miesto pre zachytenie sa, a nikdy sa nepozerať dolu, aby sme sa vyhli tomu, že nás premôže strach zo zlyhania.
K vrcholu útesu vedie dlhá cesta, ale aký je to výkon, aká sloboda a aká sila! A to všetko sa začína najjednoduchším z cvičení. A predsa, toto je presne ten bod, kde každý učeň narazí na prvú ťažkosť: všetko to vyzrá príliš ľahko a príliš jednoducho. Je toltéckym axiómom, že všetko, čo má silu, zriedkavo, ak vôbec, priťahuje pozornosť, pretože racionálna myseľ človeka je nastavená na akademickú zložitosť vecí. V tomto spočíva obtiažnosť Cesty bojovníka: nie je v jej akademickej zložitosti, ale paradoxne, v jej úplnej jednoduchosti. Veľká časť učenia je taká jemná, sotva postrehnuteľná, že tieto časti nadmerne nadšený nováčik môže rýchlo a ľahko prehliadnuť. Možno tento bod lepšie pochopíte, ak poukážem na to, že tým, že čitateľ dočítal až potiaľto, urobil už svoj prvý krok na Ceste bojovníka.
Mimochodom, čo sa týka pôvodu a historického vývoja Toltéckej tradície, jediné stručne napísané dokumenty o Toltékoch sú dejiny Toltéckej civilizácie, ktorá prekvitala v Údolí Mexika od roku 950 až do roku 1160 nášho letopočtu. No toto obdobie je iba drobnou časťou dejín Toltékov a najviac prekrucuje skutočný príbeh.
Nie je ľahkou úlohou rozprávať o dejinách ľudí, ktorí sa zväčša ukrývali v úzadí a ktorí navyše robili všetko možné pre to, aby vymazali svoju osobnú a kolektívnu históriu z pamäti ľudstva. Veci sú ďalej komplikované skutočnosťou, že Toltékovia sú žreci, ktorých poznanie sa zakladá na tom, čo vidia (schopnosť získavať poznanie ezoterickým spôsobom) a keďže toto sa často nezhoduje s teóriami ortodoxnej vedy, ich podanie toltéckej histórie sa pri spätnom pohľade zdá byť ešte iracionálnejším.
Ak máme pochopiť nielen pôvod Toltékov, ale aj skutočnú povahu ich učení, je treba byť nanajvýš opatrní, aby sme sa nepokúšali chápať Toltékov z iného referenčného rámca, než je ich vlastný. V ostrom protiklade k tomu, čomu dnešné ľudstvo verí, existujú referenčné rámce, ktoré sa odlišujú od rámca, ktorého sa pridŕža väčšina západného sveta. Toltékov, rovnako ako ich pôvod a účel, musíme vidieť v ich vlastnom kontexte, ak majú mať ich učenia vôbec nejaký zmysel. Týmto nenaznačujem, že Toltékovia sa dogmaticky pridŕžajú iba svojich vlastných doktrín, ale skôr to, že Toltékovia poznajú a pohybujú sa v mnohých referenčných rámcoch cez bariéry času. Hoci to môže vyznievať fantasticky, Toltékovia využívajú štyri dimenzie a tak ich nemožno pochopiť zo zorného uhla, ktorý je striktne trojdimenzionálny.
Rozhodnutie odhaliť svetu skutočný príbeh Toltékov nebolo rozhodnutím, sprevádzaným naivnou vierou, že svet jednoducho príjme ich príbeh ako nepopierateľný fakt. Toltékovia si jasne uvedomujú, že ľudstvo, ešte stále v zajatí trojdimenzionálneho nazerania a spútané predstavami času a priestoru, sa bude inštinktívne pozerať na Toltécky príbeh so skepsou. Avšak Toltékovia sú takí, akí sú, jednoducho práve preto, lebo nikdy nedbali na verejnú mienku. Mottom Toltékov je, že pravda je dôležitejšia, než presvedčenia verejnosti, a ktokoľvek, kto pociťuje potrebu prispôsobovať svoje poznanie, aby si získal uznanie verejnosti, je človekom nehodným pravdy. V duchu tohto motta - a bez akejkoľvek snahy o zdôvodňovanie - voľne ponúkam tento príbeh Toltéckej histórie a poznania. Čitateľ nech sa rozhodne sám o tom, či bude veriť tomu, o čom sa tu píše.
Preklad Úvodu ku knihe Théuna Maresa Return of the Warriors: DreamingWolf. © Théun Mares, 1995.
Stránka vytvorená: by DreamingWolf, máj 2004.