Sloboda a cesta bojovníka

 

 

Čo pre teba znamená sloboda? Je to život oddaný blahobytu – niečo ako veľkolepý zaslúžený odpočinok?

 

Možno to znamená, nemusieť robiť nič určené, ako starať sa o svojich rodičov, deti, ako pracovať v nejakom zamestnaní, alebo to snáď znamená nemať povinnosť urobiť čokoľvek, takže sa môžeš plne sústrediť na „žitie“? 

Je to poňatie, ktoré zvábi väčšinu ľudí. Väčšina z nás by po opýtaní  odpovedala, že skutočne voľní by sme boli „ak by sme len nemuseli......“, alebo „ak by sme mohli.....“. Akokoľvek, všetky tieto želania a malé vyhýbania sa majú veľmi málo spoločného so skutočnou slobodou. Nechávajú nás pripútaných k očakávaným výsledkom, a tak zostávame „chytení do pasce“ dovtedy, pokiaľ sa tieto výsledky nedostavia.

 

Sloboda pre tých, čo si želajú nasledovať Cestu bojovníka, je tak trocha odlišná, a je opísaná v sérii kníh od Théun Maresa, toltéckeho autora a učiteľa.

 

Bojovník vie, že život je nepredvídateľný, a preto výsledky, po ktorých túžime sa nikdy nemusia naplniť, ponechajúc nás tak smutných a rozčarovaných.  Koľko ľudí sa mátožne vlečie do práce, majúc „len“ 5, 10, 15 rokov do dôchodku, utešujúc sa, že potom budú konečne schopní robiť to, čo vždy chceli? A predsa, v prípade, že náš sen sa splní, čoskoro objavíme, že sloboda, ktorú sme hľadali, nám stále uniká – ako väčšina milionárov bez váhania dosvedčí. Dokonca s miliónom dolárov v banke, dokonca po odchode do dôchodku, zisťujeme, že stále máme tie isté brzdy, tie isté obavy, tie isté problémy vo vzťahoch, tie isté hádky s príbuznými, ten istý hlboký pocit ľútosti, že sme mohli žiť život naplno namiesto toho, aby sme ho premárnili.

 

Bojovník veľmi dobre rozumie nepredvídateľnosti života, a tak nielenže nádeje do budúcnosti sa nikdy nemusia splniť, ale že takisto môže v ktoromkoľvek okamihu zomrieť. Všetci sme náchylní veriť, že budeme žiť aj o týždeň, o rok, či o 5 rokov, nie však bojovník. On, či ona vie, že nemáme žiadne záruky ohľadne života a smrť nám môže zaklepať na plece v hociktorý okamih. Bojovník si cibrí zdravé uvedomovanie si prítomnosti smrti, a používa ho na neustále žitie na okraji, kde je život vždy vznikajúci, vždy nový.

 

Dosiaľ sme boli, cez náš spoločenský úzus, vedení „žiť pre zajtrajšok“, a tak väčšina ľudí strávi svoje životy v stave podobnom zabudnutiu, čakajúc na výhru v „lotérii života“, ktorá zmení ich životy z obyčajnej existencie na vzrušujúce dobrodružstvo.

 

Pre bojovníka sloboda neznamená únik, ani čakanie, že život mu poskytne zmenu k lepšiemu, je to preňho stav mysle. Tento stav mysle ti umožní dostať sa z presvedčenia, že si len obeť, a vybuduje v tebe poznanie a istotu, že ty sám môžeš riadiť svoje životné podmienky.

 

Predsa len, keďže tento postoj mysle je vo veľkom protiklade ku všetkým našim spoločenským úzusom, jeho kultivácia nie je len dlhá cesta, ale i cesta, ktorá je viac podobná neustálemu boju, než prechádzke ružovým sadom.

 

S ohľadom na to si možno uvedomiť, že ľudia obvykle nazerajú na svoje narodenie ako na niečo mimo ich kontroly. A tak si myslia o svojich životoch, že sú to výsledky pôsobenia ich okolia, sociálneho postavenia, kultúry, náboženstva, vzdelania, atď.  Povedané inak, ľudia vidia sami seba ako obete svojich životných podmienok.

 

Bojovník nikdy nie je obeťou. Bojom o oslobodenie z oslabujúcich následkov spoločenských úzusov, berú bojovníci plnú zodpovednosť za svoj zrod, za svoj život a svoju smrť.

 

Je to kliatba nášho ľudského podmieňovania veriť, že problémy v našich životoch bránia uskutočneniu nášho plného potenciálu. Bojovník vie, že nech sú jeho alebo jej životné podmienky akékoľvek, či sa objavia akékoľvek „problémy“, neprichádzajú na nás v podobe trestu, ale ako príležitosť vyrásť. Všetky a každý z nich je výzva, ktorá nám dáva príležitosť potvrdiť svoju silu. Nikdy nám nie je dané niečo, čo nie sme schopní zvládnuť, a tak bojovník vie, že čím väčšia je výzva, tým väčší bude dar sily na sklonku dňa. 

 

Čo iné sa predpokladá od bojovníka, že bude prakticky konať na dosiahnutie slobody? Prvé tri knihy od toltéckeho Naguala Théuna Maresa,  vytyčujú základy pre oba koncepty, takisto ako pre ich praktickú výuku. Sú to niektoré zo základných nástrojov a techník, ktoré sa učí každý žiak na Ceste slobody. I keď sa spočiatku môžu zdať jednoduché, v okamihu, keď sú pochopené a prakticky používané, okrem toho, že sú veľmi účinné, taktiež vedú k získaniu čím ďalej tým vyššej miery komplexnosti a pochopenia.

 

Na základe procesu rekapitulácie sa môžeme naučiť, ako si uvedomiť podmienenosť našej minulosti a vidieť náš život taký, aký v skutočnosti je. Odhliadnuc od životnej dôležitosti pozbierať si každý dar sily zo všetkých našich životných skúseností, pokiaľ sa taktiež nenaučíme vidieť pochabosť v našich vzorcoch správania sa, stále budeme namiesto skutočného žitia iba pokračovať v opakovanom hraní našich pochabostí.

 

Slová sú mocné nástroje pre bojovníka, ktoré doslovne tvarujú náš svet. Preto sa tiež učíme, ako bojovník pristupuje k správnemu používaniu slov.

 

Všetci sme stvorenia podliehajúce zvykom. Preto často nestačí jednoducho dosiahnuť jasnosť v jednotlivých bodoch. Iba cez techniku nekonania môžeme narušiť tieto deštruktívne vzorce správania sa, ktoré sú v nás zakorenené, dlhodobé, a ktoré sa vždy prejavujú v miliardách rozličných a nepochopiteľných podôb.

 

Lovec je majster v stopovaní svojej koristi. Našou najväčšou korisťou je naše vlastné sebadeštruktívne chovanie a bojovník sa ako prvé a najprednejšie učí stopovať svoje vlastné správanie. Predsa len, keďže je ľahšie vidieť chyby v druhých ľuďoch, začíname učením stopovania správania sa iných ľudí.

 

Pre bojovníka nie je celý svet ničím viac ako zrkadlom potenciálneho správania sa, ktoré existuje vo vnútri nás, či už ide o minulé, súčasné alebo budúce správanie sa. Z toho dôvodu sa pomocou predstavy zrkadiel najskôr učíme rozoznať, a potom zmeniť v nás poškodzujúce správanie, ktoré vidíme odrážať sa, pretože pravdou je, že nikdy nedokážeme zmeniť iných ľudí – iba samých seba. Správnym uplatňovaním tejto techniky prirodzene a rýchlo zmizne i potreba súdiť iných.

 

Sloboda znamená veľa vecí, ale možno podstatou slobody je poznanie, že nech sa nám stane čokoľvek, máme na výber. Vedomie, že máme schopnosť si vybrať, akým spôsobom budeme reagovať v akejkoľvek situácii, je srdcom slobody. Akákoľvek iná cesta nami nechá mávať ako bábkou na motúzikoch, ktoré boli nastavené našimi rodičmi, priateľmi a spoločnosťou.

 

A problém s mávaním ako bábkou alebo obeťou je, že nielenže oslabujeme sami seba, ale taktiež spoločnosť okolo seba, pretože napokon život je dôkladne vzájomne previazaný, vzájomne závislý, vzájomne poprepájaný.

 

A tak hviezda, na ktorú bojovníci upierajú zrak počas ich boja o slobodu, nesie na sebe motto: „Ak pozdvihneš seba, automaticky pozdvihneš i ľudí okolo seba, a ak strelíš sám seba do nohy, automaticky necháš všetkých ostatných ľudí padnúť tiež“.

 

V motte je ukrytý i iný aspekt slobody, a to, že nemôžeme nútiť iných ľudí, aby sa zmenili – môžeme zmeniť iba sami seba. Ale cez nepretržitú prácu na pozdvihnutí nás samých môžeme, a i robíme, zázraky vo svete vôkol nás.

 

 

© Charles Mitchley, žiak Théuna Maresa

Preklad: Enikah

Publikované s láskavým povolením autora.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Stránka vytvorená: by DreamingWolf, november 2002