Toltécka cesta k slobode.

Učenie dona Miguela Angela Ruiza,
zaznamenané neznámym učňom.

 

pyramída Toltékovia boli po mnoho stáročí známi v celom južnom Mexiku ako „ženy a muži poznania“. Antropológovia hovorili o Toltékoch ako o národe či rase, no v skutočnosti boli Toltékovia vedci a umelci, ktorí sformovali spoločnosť, aby skúmali a uchovali duchovné poznanie a praktiky tých, čo žili v staroveku. Môže sa zdať neobyčajným to, že spájali sekulárne so sakrálnym, ale Toltékovia považovali vedu a ducha za jedno a to isté, keďže všetka energia, či už materiálna alebo éterická, je odvodená z jedného zdroja a je ovplyvňovaná rovnakými univerzálnymi zákonmi.

 

Toltékovia sa schádzali ako majstri (Nagualovia) a žiaci v Teotihuacane, starovekom meste pyramíd mimo mesta Mexiko, známom ako miesto kde „sa človek stáva Bohom“. Aby realizovali sľub pracovať na transcendovaní sféry obyčajného ľudského vedomia a na získaní osobnej slobody, učni tu študovali tri toltécke majstrovstvá: vedomie, transformáciu (stopovanie) a zámer. Žiaci museli mať odvahu čeliť sami sebe a poznať samých seba a prostredníctvom tohto poznania zmeniť svoj spôsob života. Teotihuacan zostal toltéckym centrom duchovného poznania a transformácie po mnohé tisícročia a stále pretrváva ako pokladnica „tichého poznania“.

 

V priebehu tisícročí, dobytie Európanmi, spolu s krátkym obdobím bujného zneužívania osobnej moci niekoľkými učňami, donútilo Nagualov zatajovať múdrosť predkov a zachovávať jeho existenciu v zapadnutí. Mysleli si, že je dôležité zaštítiť poznanie pred tými, ktorí neboli pripravení používať ho múdro, alebo pred tými, ktorí by ho mohli znova zámerne zneužiť pre osobný zisk. Našťastie bolo ezoterické toltécke poznanie stelesňované a ďalej odovzdávané z generácie na generáciu rozličnými rodmi (líniami) Nagualov.

 

don MiguelHoci poznanie zostalo po stáročia zahalené tajomstvom, staroveké proroctvá predpovedali príchod veku, kedy bude potrebné vrátiť múdrosť ľuďom späť. Teraz, s tieňom strachu, ktorý obklopuje náš systém presvedčení, bol Nagual z rodu Orlieho Rytiera, don Miguel Angel Ruiz, vedený k tomu, aby sa podelil o mocné učenia Toltékov. S darom tohto poznania má teraz každý z nás príležitosť, prostredníctvom nášho vlastného majstra, zmeniť náš vnútorný a vonkajší sen, uniknúť peklu, v ktorom žijeme a vytvoriť víziu raja na zemi.

 

Don Miguel učí, že toltécke poznanie pochádza z rovnakej esenciálnej jednoty pravdy, ako všetky posvätné ezoterické tradície všade na svete. Hoci nie je náboženstvom, váži si všetkých duchovných majstrov, ktorí na Zemi učili. Hoci zahŕňa ducha, najsprávnejšie je popisované ako spôsob života. Na rozdiel od našej známej skúsenosti sa tento spôsob života vyznačuje pohotovou dostupnosťou šťastia a lásky. Kvalitou lásky v tomto kontexte je radikálny odklon od predstavy lásky, akej sme boli učení. Láska, ktorú väčšina z nás poznala, je často bolestná, trpíme kvôli nej žiarlivosťou a žiadostivosťou, alebo nás zvádza k snahe navzájom sa ovládať. To je falošná predstava lásky, majúca pôvod v strachu, je to predstava lásky, ktorá sa nosí ako maska, aby nás chránila pred ranami, o ktorých veríme, že nám spôsobujú druhí. Na druhej strane, toltécke poňatie lásky má pôvod v zámere Stvoriteľa. Táto láska je tá, ktorú by sme – ak by sme chceli – mohli vnímať ako božskú lásku, lásku bez podmienok.

 

Majstrovské zvládnutie toltéckych učení si vyžaduje intelektuálne pochopenie poznania, ktoré sa nachádza v mystériách, a neobyčajné úsilie konať činy, ktoré sú potrebné na to, aby sme zažívali prínos múdrosti. Na to, aby sme dosiahli slobodu, sa musíme vzdať svojej falošnej predstavy a nepochopenia, ktorými vytvárame peklo. Najväčšia výzva vyžaduje preniknúť závojom strachu, ktorý obklopuje naše presvedčenia, a vyčistiť si myseľ od jej emočných jedov – myšlienok a emócií, ktoré spôsobujú, že sa cítime pesimisticky, obeťami, že posudzujeme a odsudzujeme a že sa cítime beznádejne – a tiež od presvedčení, ktoré obmedzujú našu lásku k sebe a k druhým. Všetky tieto negatívne myšlienky, emócie a presvedčenia sú formované v ilúzii a nemajú žiadny základ v pravde. Dôsledky sú jasné: svet nám odráža naše presvedčenia, nevytvára ich. Z toho dôvodu nie je potrebné snažiť sa zmeniť nikoho iného, iba seba – meniť druhých je v skutočnosti nemožné. Pravdou je, že zmena môže prebehnúť jedine vtedy, keď sa každý z nás jednotlivcov, ktorí tvoríme ľudstvo, zmeníme. Keďže sme všetci v základe navzájom prepojení, individuálna zmena vytvára kolektívnu zmenu. Keď sa táto zmena prejaví, odhalí sa platnosť abstraktných pojmov, ako je „synchronicita“ a „kritické množstvo“.

 

Niet pochýb o tom, že len prevzatie zodpovednosti za našu osobnú zmenu vyžaduje nesmiernu húževnatosť, zoči voči rovnako húževnatým prekážkam. Avšak odmena je neoceniteľná: so zmenou našich vnemov sa mení aj náš zážitok sveta. Tajomstvo nášho šťastia sa ukrýva v našom vnímaní. Nadobudneme schopnosť vidieť, že všetko je pospájané zvláštnym, neobyčajným a vznešeným spôsobom.

 

Cesta k zmene je taká individuálna, ako každý z nás. Cieľom je spôsob života, ktorý je úplne naším vlastným sebavyjadrením a ponúka nám úplnú slobodu byť samými sebou. Hoci to môže znieť jednoducho, nie je tomu tak.

 

Toltécke majstrovstvá nás učia, že nemáme možnosť zmeniť sa, ak presne nepochopíme, čo, ako ľudia, sme, ako sme sa takýmito stali, prečo je toľko strachu a prečo žijeme v pekle. Aby sme sa mohli zmeniť, potrebujeme si uvedomovať, čo je ľudská myseľ, ako funguje a ako si vytvárame a vnímame svoj svet. Toltékovia popisujú spôsob, ako myseľ funguje, ako „snívanie reality“. Popisujú myseľ ako to, čo kontroluje náš sen. S novo nájdeným uvedomovaním si zdroja nášho sna, prichádza možnosť zmeniť ho.

 

Aby sme získali kontrolu nad naším snom a aby sme preskúmali existenciu vedomím, musíme sa vydať za hranice zvyčajných presvedčení, myšlienok a emócií, ktoré formujú základ nášho chápania života. Prostredníctvom uvedomovania sa učíme, že náš normálny spôsob vnímania má viac obmedzení, než možností.

 

Starovekí Toltékovia vedeli, že vesmír je živá bytosť, v ktorej sa makrokozmos a mikrokozmos navzájom odrážajú. Don Miguel učí, že keď sa bližšie prizrieme sami sebe, môžeme posunúť svoje poznanie makrokozmu, ktorým je vesmír, ďalej, avšak, ak máme toto pochopiť musíme si rozvinúť schopnosť vnímať za hranicami schopností nášho „rozumu“. Vesmír je tak nesmierny a tajuplný, že keď sa vydáme na cestu preč zo známeho územia, okamžite hľadáme interpretácie, ktoré nám dovolia cítiť sa bezpečne, aj keď sú mylné.

 

Aby sme podporili svoj osobný „ostrov bezpečia“, predpokladáme, že naše vnímanie je jediným rozsahom možností. Náš „rozum“ je taký obmedzený, že nám bráni pochopiť rozsah našej moci vytvárať si realitu. Takže naša realita je tiež iba našou ilúziou, alebo presnejšie, naším vlastným snom.

 

Pretože ako ľudia máme rovnaký mozog, rovnaký úzky rozsah zmyslového vnímania a podobný vnútorný dialóg, ktorý takmer mechanicky udržiava našu kolektívnu a osobnú pozornosť, zisťujeme, že skutočne dokážeme spolu snívať a zhodnúť sa na obmedzenej interpretácii reality. Vytvárame si svet objektov, obmedzený na energiu, ktorú väčšina z nás vie rozlíšiť. To predstavuje biednu časť toho, čo je nám v tomto vesmíre dostupné, ak získame osobnú energiu potrebnú na to, aby sme to mohli zažiť.

 

Existuje množstvo rozličných energií, ktoré nemožno vnímať ako objekty či hmotu. Napríklad, nemôžeme vidieť emóciu, myšlienky či sny druhého človeka. Očividne to neznamená, že neexistujú – sú súčasťou našej každodennej skúsenosti a preto chápeme, že existujú v nás a v iných ľuďoch. Takže, vediac a uznajúc, že každý z nás sa skladá z čohosi viac, než len hmota, opýtajte sa sami seba: „Kto som ja? Je to telo, ten, čo myslí, alebo ten, čo sníva?“

 

Starovekí Toltékovia vedeli, že vnímanie reality naším „rozumom“ je len jeden pohľad, ktorý všeobecne neberie do úvahy to, ako zapadáme do expandujúceho, živého, inteligentného vesmíru. Keď začíname identifikovať JA SOM, začíname si uvedomovať to, ako sme boli naučení myslieť si, akí sme obmedzení a ako málo zo svojej zásoby potenciálnej energie používame. Aby sme mohli transcendovať sféru starého sna a prejsť do svojho plného potenciálu, potrebujeme preniesť bod, v ktorom si „skladáme“ svoje vnemy, od svojho „rozumu“ ku svojej „vôli“. Presunutie zdroja osobnej sily z mysle k nášmu duchu nám umožňuje mať prístup k „tichému poznaniu“ a vytvárať energiu, potrebnú na to, aby sme si spomenuli na to, čo sme zabudli. My všetci môžeme snívať nový sen a žiť slobodný život – je to záležitosť voľby a vôle.

 

Akonáhle urobíme túto voľbu, pomôže nám, ak si nájdeme sprievodcu, ktorý nám bude asistovať pri našom postupe v ústrety slobode. Nagualovia, ako je don Miguel, nás môžu naučiť toltécke majstrovstvá, ktoré odhaľujú mocné staroveké i moderné techniky, ktoré sú dostupné pre transformáciu nášho života a k dosiahnutiu nášho potenciálu. Pod vedením Naguala môžeme zužitkovať ohromnú energiu, ktorá je dostupná každému z nás, zbaviť sa osobných démonov a falošných predstáv a získať opäť kontrolu nad svojou mysľou. Keď necháme strach odísť, vytvoríme si priestor na to, aby sme zažívali lásku. Bezúhonnosťou, správnym používaním tejto novo nájdenej energie, rozpoznáme všetko to, čo robíme a hovoríme, ako enormný akt sily.

 

Naším konečným cieľom na toltéckej ceste k osobnej slobode je uvedomenie si duchovného človeka ako božieho Ja (Godself). Tu sa úplne zladíme so Zámerom, aby sme slúžili na našej pozemskej púti ako spolutvorcovia. Pri plnom osvietení niet ilúzií a my máme slobodu objaviť identitu JA SOM a prijať svetlo božstva v sebe.

 

 

Preklad: DreamingWolf

 

 

 

 

 

späť nahor

 

 

 

 

 

Stránka vytvorená: by DreamingWolf, júl 2001