Merilyn Tunneshende:

 

O autenticite

 

 

 

Keďže príležitostne robievam verejné vystúpenia a semináre, občas sa mi niekto predstaví a povie: „Som taký rád, že som vás konečne spoznal. Stretol som sa so ženou, ktorá mi povedala, že je Merilyn, no som šťastný, že ste to nebola vy.“ To mi pripomína príbeh, ktorý Carlos Castaneda hovorieval o večierku, ktorého sa zúčastnil a na ktorom bol jeden pekný mladý muž predstavený ako Carlos Castaneda a podpisoval knihy. Carlos podišiel k tomuto mužovi a povedal mu: „Som rád, že vás poznávam, pán Castaneda.“ „Doktor Castaneda,“ opravil ho onen muž...

 

Už nejaký čas si uvedomujem, že niekomu snáď dokonca aj zaplatili za to, aby ma zosobňoval, no tento podvod som mohla rozptýliť až po tom, ako som súhlasila s tým, že sa budem objavovať na verejnosti. Zdá sa, že cieľom takej smiešnej frašky bolo dočasné poškvrnenie môjho kreditu. Ako prejav láskavosti mužovi, ktorý navrhuje webovú stránku o Toltékoch, som súhlasila s tým, že sa budem venovať otázke autenticity.

 

Prvá téma, týkajúca sa mňa, Carlosa Castanedu a ďalších, je otázka, či „skutočne existoval don Juan“, koreň celého vyzradenia toltéctva. Odpoveď znie tak, že existoval domorodý šaman z Yumy, ktorý sa podelil o staroveké poznanie. Mnoho ľudí si potom želalo vedieť, prečo Carlos Castaneda poprel Merilyn, keď bolo zjavné, že aj ona sa dosť naučila od tohto domorodého yumského šamana (tu Merilyn Tunneshende odkazuje na známu veľkú kontroverziu, ktorú vyvolal Castaneda tvrdením, že údajne nikdy nepoznal žiadnu Merilyn Tunneshende a ona nikdy nebola žiačkou dona Juana, kontroverziu, ktorá prebehla na stránkach časopisu Magical Blend – pozn. prekl.) Odpoveď pokrýva dve veľké témy.

 

Za prvé, tento domorodý šaman videl, že Carlos sa beznádejne stratil vo vysvetľovaniach a nemal náležitú energiu alebo zámer, aby dosiahol slobodu. Carlos nevie jasne rozlišovať. Z tohto dôvodu šaman ustúpil od akýchkoľvek ďalších inštrukcií, zvlášť inštrukcií, týkajúcich sa otázok Vnútorného ohňa, Dúhového prechodu a Premožiteľa smrti.

 

Keď Carlos skočil do priepasti, don Juan „nezmizol“. Po správnosti, bol to Carlos a nie don Juan, kto sa mal po skoku stratiť v neznáme. Namiesto toho sa don Juan prestal stretávať s Carlosom, ktorý potom zhromaždil svoju vlastnú skupinu, s Taishou, Florindou a Carol okolo seba, opustiac Lýdiu, Rosu, Benigna, Elígia, pôvodnú Nagualku a iných, ktorí boli v rukách dona Juana. Od toho okamihu sme jeden druhého roky nevideli.

 

Prvým dôvodom jeho popretia bolo to, že ja som zostala s pôvodným šamanom a mohla som sa ľahko zmieniť – ak by som mala príležitosť – o tom, že don Juan nikam neodišiel. V skutočnosti to bol Carlos, ktorý odišiel a stratil energetické spojenie. Carlos verejne prehlasoval, že don Juan „opustil svet“ a že zvyšok z nás ho odmietol nasledovať do Los Angeles, pretože sme nedôverovali jeho úsudku. Kým som neukončila svoj výcvik, hovorilo sa o tom, že „my sme opustili“ jeho a že sme v Mexiku.

 

Carlos, Taisha, Florinda a Carol študovali asi dvanásť rokov kung-fu u Howarda Leeho v Santa Monice. Mali sme spolu obmedzený kontakt. V tom čase Carlosov agent, Ned Brown, umrel a oni odštartovali agentúru Toltec Artists. Stretli sa s Kylie – ktorá sa práve vzdala svojich dvoch detí na adopciu – spolu s Nyie a Reni, v jednom z domov Harleyho Swiftdeera... (Kylie Lundahl a sestry Reni a Nyei Murezové, ktoré neskôr začali vystupovať ako chac-moolovia – pozn. prekl.) Tri mladé ženy začali vypomáhať.

 

Carlos „presníval“  pohyby kung-fu, ktoré sa naučil od Howarda Leeho, aby vyhovovali jeho vynárajúcemu sa toltéckemu systému. Všetci ich praktizovali a tri nové dievčatá, Kylie, Nyei a Reni, vybavovali telefonáty v Toltec Artists. V čase, keď som ich opäť videla, prestali s lekciami u Howarda Leeho a pripravovali sa na uvedenie Magických pasov (pas = pohyb rúk, pozn. prekl.) alebo Tensegrity. Zamýšľali vydať verejné prehlásenie, že to všetko ich naučil don Juan, ktorého to naučil staroveký čínsky čarodej menom Lujan, čo absolútne nebola pravda.

 

V tomto etickom bode som s nimi nesúhlasila. Prečo by sa to malo spájať s menom dona Juana? Prečo pravdivo nepripustiť, že je to Carlosov dodatok? Nahlas som vyjadrila svoju obavu o tom, že pohyby neboli dlhodobo testované a nemali by sa prezentovať ako nič iné, než Carlosov experiment v pohyboch snívania. Pripomenula som im, že don Juan a don Genaro – vskutku každý čarodej, s ktorým sme prišli do kontaktu – mal repertoár jemných pohybov a tieto sa nevykonávali ako systematizované cvičenia, ale sa využívali skôr magicky, ako štipka šafranu.

 

V zásade mi Carlos povedal, že ak sa mi ten nápad nepáči alebo nesúhlasím, nemusím s nimi hrať. No robilo im starosti to, že vydaním knihy by som mohla nerozvážne učiniť vyhlásenia, ktoré by ich mohli potenciálne zdiskreditovať. Ponúkli sa, že si „prezrú“ moje rukopisy a varovali ma, že ak ich zdiskreditujem, Carlos ma verejne poprie. Potom ma pozvali robiť Magické pasy s nimi.

 

Hoci ma Carlos pozval na moje „uvedenie sa“ svetu v Los Angeles, to miesto som naozaj nemohla vystáť a túžila som po púšti. Jeho svet tam bol skutočne nový, no oni všetci boli plní strachu a bizarného obsedantného správania. Snáď priveľa Tensegrity. Chon (don Genaro) mi povedal, že je jednoducho mojou úlohou vidieť, čo sa z nich stalo a dať im vedieť, že som ukončila svoj výcvik. Rozhodla som sa z Los Angeles odísť. Don Juan, ktorý sa v tom čase pripravoval opustiť svet skutočne, povedal, že som urobila dobré rozhodnutie. Povedal mi, že sa zasekli, vychystaní a nemajúc kam ísť.

 

Takže druhý dôvod pre Carlosovo popretie je to, že ja som nesúhlasila s Tensegrity alebo nezamýšľala pripísať to donovi Juanovi, aby bol dosiahnutý vyšší predaj. Mala som pocit, že by bolo etickejšie, keby Carlos vysvetlil, ako k pohybom dospel a že Howard Lee, a nie „Lujan a don Juan“, by mal byť označený za jeho jediného učiteľa. Videlo sa mi, že učiť iných snívať  ich vlastné prospešné pohyby, by vytvorilo väčšiu slobodu a vyššie energetické uvedomenie, než učiť vylepšované pohyby. Zdalo sa tiež byť múdrejším povedať ľuďom, že je to experiment, ktorý nemusí fungovať, tak, ako na to teraz prichádzajú.

 

Tieto prehlásenia jasne sumarizujú akékoľvek profesionálne či etické nezhody, aké Carlos Castaneda a ja spolu máme. Existujú tiež otázky nášho zdravia, ktoré majú svoj podiel a mohli posilniť plamene popretia. Ako praktikanti sme sa zhodli, že sa nezhodujeme, no niet medzi nami nevraživosti alebo zlých pocitov.

 

Ďalším Toltékom, s autentickosťou „na kláte“, je Victor Sanchez. Čo sa týka jeho hodnovernosti, môžem dosvedčiť nasledovné. Stretával sa s Carlosom Castanedom a Florindou, počas ich príležitostných návštev mesta Mexiko, kde mávali neformálne rozhovory v dome Carla Ortiza. Victor sa ich zúčastňoval, no keďže je mužom činu, nakoniec ho tie reči, nevedúce nikam, začali frustrovať. Florinda (ktorú vtedy volali Geena) pozvala Victora, aby sa v Los Angeles k nim pridal. On sa však namiesto toho vrátil k svojej antropologickej práci v Mexiku a k svojim vlastným predstavám o tom, ako sa možno s verejnosťou podeliť o toltécky materiál, vo formáte, orientovanom na činy.

 

Vyhlásenie Carlosa Castanedu, že sa nikdy s Victorom Sanchezom nestretol, je zjavne neprimerané. Victor bol neskôr Carlosom Castanedom zažalovaný, pretože čitateľom sa tak veľmi páčila Victorova kniha („Učenie dona Carlosa“ – pozn. prekl.) a jej praktický prístup k toltéctvu. Cítim, že Victor nezamýšľal svoju knihu ako nejaké vylepšenie, ale skôr ako prejav vďaky za všetko, čo zdieľali. V súdnom procese sa proti Victorovi Sanchezovi nič nedokázalo. Jeho inštitút, The Art of Living Purposefully (Umenie zámerného života) ponúka vynikajúce zážitkové tvorivé dielne v Mexiku a Európe.

 

Ďalším na zozname popretých ľudí Carlosa Castanedu je Ken Eagle Feather. Carlos a Ken sa nikdy nestretli. Ja som sa s Kenom osobne nikdy nestretla, no telefonovali sme spolu. Je príjemný, inteligentný a triezvy. Neviem naisto, či Ken vôbec niekedy „dona Juana“ stretol osobne v Tucsone, alebo či to bol azda niekto iný, kto pripomínal dona Juana. Viem, že Ken využíva toltécke praktiky vo svojom živote účinne a že cestoval do príbuzných záujmových oblastí. Neželám si správať sa ako Carlos a vydávať falošné súdy o Kenových skúsenostiach. Je možné, že dona Juana videl. Don Juan tu vskutku k videniu bol. Určite viem, ako fakt, že nikdy s donom Juanom nežil, a že ak sa stretli, nemal Ken stretnutia s ostatnými členmi skupiny.

 

Potom je tu don Miguel Ruiz. Don Miguel nemá spätosť s prameňom múdrosti, praktizovanej šamanom z Yumy. Jeho vplyvy sú stredomexické, špecificky z oblasti Aztékov, ktorí zažili genocídu v rukách Španielov, ktorá vyprodukovala mesticov a ktorí sa triasli pod váhou vnúteného kresťanstva. Nagualizmus dona Miguela je, podľa očakávania, ťažko nasiaknutý kresťanstvom. Učil sa od svojej matky, miestnej liečiteľky.

 

Novoprišelcom na toltéckom „nebi“ je Théun Mares z Južnej Afriky. Úprimne dúfam, že je čierny Afričan. Táto tradičná múdrosť slobody by celkom dobre mohla vzísť v Afrike. Nepočula som žiadne chýry o tom, že je tam Nagualizmus, no starovekých mezoameričanov navštevovali Afričania i Aziati po mori. Sú o tom záznamy na ich keramických figúrkach. Mares používa Carlosovu terminológiu ako praktickú vec, a takisto aj ostatní, ale je dôležité pochopiť, že tradičné vysvetlenia pôvodných obyvateľov neobsahujú také slová. Carlos vyvinul termíny, ako druhá pozornosť, v úsilí preložiť pojmy a predstavy jednej kulturálnej či energetickej reality do inej.

 

Dejiny Nagualizmu, ako boli vysvetlené mne, sú také, že pôvodné, pravé praktiky (nie Tensegrity) sú dosť staré a predchádzajú šamanský prúd, ktorý začal pred vyše 40 tisícimi rokmi. Nagualizmus prešiel z predošlého zdroja cez to, čo je teraz známe ako Tibet. Tibetské praktiky ešte stále uchovávajú snívanie (Dzog Čchen) a Dúhové telo. Následne prešiel Nagualizmus Sibírou a prenikol do sibírskeho šamanizmu. Tu existujú všetky možné spôsoby cestovania do rozličných sfér, energetickým telom zmeneného stavu vedomia. Po Sibíri sa Nagualizmus dostal cez more a Beringovým ľadovým mostom na americký kontinent, pokryjúc územie od Aljašky po Peru, Brazíliu a snáď až po samý špic Čile. Na americkom kontinente vidíme praktiky Vnútorného ohňa, Slnečnú bytosť. Nachádzame tu tiež vystupovanie z času.

 

Ako dôsledok tohto šamanského rozmachu časom, ak by som mohla odporúčať štúdium iných príbuzných ezoterických a energetických disciplín, vychádzajúc z mojich skúseností s Nagualizmom, silne by som odporúčala nasledujúce:

 

Tibetský a taoistický čchi-kung, Dzog Čchen (tibetské snívanie), teoretická fyzika, tibetská tantra a taoistické cviky sexuálnej energie, energetické liečenie (taoistické „Liečivé svetlo“, „pránické liečenie“, „psychická chirurgia“), peruánske ayahuascové curanderismo, hľadanie vízií amerických Indiánov, výskum mozgových vĺn stavov hlbokého tranzu.

 

Dúfam, že toto malé pojednanie objasnilo úrovne autentickosti, ktoré možno nájsť medzi vyššie uvedenými praktikami starovekých mayských, toltéckych a iných foriem Nagualizmu. Dúfam tiež, že bude pokračovať stavanie mostov medzi nami a energetickými tradíciami. Taoisti teraz prejavili záujem o snívanie, lebo vidia jeho hodnotu pri rozvoji energetického tela. Tibeťania majú predpovede, ktoré sa zhodujú s videním Indiánov a vycestovali k posvätným indiánskym miestam. Tieto príležitosti poskytujú možnosti pre ďalšie a väčšie obohatenie medzi jednotlivými tradíciami, prostredníctvom zdieľania. Toto je určite hodnotný cieľ a celkom isto je aj mojím vlastným.

 

  

Preklad článku z Internetovej stránky Toltec.org: by DreamingWolf

 

 

 

späť

 

 

 

 

 

Stránka vytvorená: by DreamingWolf, júl 2001