|
Bol som v zatemnenej miestnosti s hlinenou podlahou. Tri ženy v kruhu upreto hľadeli na mňa. Bosorky! Vravím im, „Vidím, že sa ma bojíte. A niečo odo mňa chcete. Ale ja nemám moc, ktorú si môžete vziať. A ja nechcem tú vašu.“ |
|
|
|
To im dodá na nevraživosti. „Mám len jednu vec. Je to Láska. Bytie v Láske. To je skutočné bytie v Moci. To môžete máť.“ |
|
|
|
Zacítil som zmenu. „Môžem vám povedať o Moci zopár vecí. Za prvé, moc intoxikuje, dokonca vyvoláva závislosť. |
|
Za druhé, moc vedie k pripútanosti a identifikovaniu sa ako konateľ. |
|
Za tretie, moc priťahuje chamtivosť a závisť. Nemôžete mať dosť. |
|
Za štvrté, moc vytvára strach zo straty moci. A potom už Moc viac nevlastníte. Moc vlastní vás. Je to vaše vlastné väzenie. Cítim odpor ako med vo vzduchu. Keď ste v stave bytia v Moci, zázraky sa dejú za vami, ako brázda lode v oceáne.“ |
Tento bdelý sen sa mi prihodil počas prechádzky z Titely, mocnej ruiny v blízkosti Teotihuacanu v Strednom Mexiku. Je to miesto neskrotenej energie a spurných entít a je plné čierneho svetla. Je to miesto, kde bola v minulosti moc zneužívaná, a ktoré môže byť nebezpečným pre bojovníka, ak nie je čistý.
Moc je jednou z prvých bariér, ktorými bojovník musí prejsť pri stávaní sa Človekom poznania. Moc intoxikuje. Čary a siddhi vytvárajú opitosť, ktorej je veľmi zložité uhnúť. Čo si zaželáte, to sa splní, ako v príbehu o Alladinovi a duchovi z fľaše. Zdroj tejto moci sa zdá byť oddelený od vás.
Moc, vôľa, ktorá sa vracia k bojovníkovi, je naozaj veľmi neústupná. Vytvára formu vlastnej dôležitosti, ktorú nazývam duchovná arogancia, a je to veľmi klzká korisť, ak ju chcete loviť. Ukrýva sa v sebadôvere, ale zakladá sa v dualite. „Ja som lepší, silnejší, bohatší než ty.“ Sebadôvera je jednoducho dôverovať v seba a v Stvoriteľa, že dokážem čeliť akejkoľvek situácii zručne a ako najlepšie viem. Existuje mimo dualitu, súťaživosť alebo porovnávanie.
Čokoľvek, čo intoxikuje, sa môže stať návykové. Zamilovanie sa môže byť návykové. Samozrejme, ak si je bojovník vedomý svojich rán a vyčistil a vyliečil ich, potom sa moc (sila) automaticky nestáva návykovou. Bojovník sa závislostí vzdáva ako straty energie. Pripútanosť k predstave, že ste činiteľom moci vedie k stotožneniu. „Ja som liečiteľ, učiteľ, šéf...“ Kedykoľvek sa obmedzíme týmto „Ja som toto...“, obmedzíme svoju silu. To podkopáva tok sily zo Zámeru, či Boha, k našej vlastnej vôli. Keď sa objaví lakota po moci, prichádza z miesta chudoby. Závisť je chamtivosť s chabým sebacitom. Kultivujte nepripútanosť a akceptáciu seba ako protijed.
„Chcem to, čo má on. Rešpekt, prácu, lásku, kúzlo.“
Porovnávanie a súťaženie sú základom amerického kapitalistického sna. Učíme sa ich v tímových športoch, podnikaní a v školách. Vedie to k agresii.
Strach zo straty moci je zabiják. Karty sú obrátené. Strach požiera silu a moc.
„Čo ak sa boh viac so mnou nebude rozprávať? Čo ak budem robiť mágiu a nič sa nestane? Čo ak usporiadam párty a nik nepríde?“
Podobá sa to vlastneniu majetku, kým váš dom nie je plný a vy potrebujete postaviť väčší, kde by ste to všetko mohli mať. Kto vlastní koho? Moc má veľkú schopnosť vlastniť nás, faustovsky. Je to Cesta padlého anjela.
Moc má dve stránky. Jednou je používanie vôle k vytváraniu činov vo svete pre zmenu nášho vnútorného i vonkajšieho sna. Druhou je odovzdanie sa tomu, „ako to je“, úplne akceptujúc samých seba a svet navôkol. Keď sa vzdáme zápasu a očakávania, uvoľní sa ohromné množstvo sily.
Vôľa a odovzdanie sa sú miestami sily. Skalolezec používa vôľu k tomu, aby našiel na skale výčnelky pre zachytenie rúk i nôh pri výstupe nahor. No odovzdanie sa je vitálne dôležité pri zliezaní nadol, keď dôverujete svojmu lanu, že odolá gravitácii a opriete sa do prázdneho priestoru. Oboje je aktom sily.
Úryvok z knihy Jeffrey Ellisa Dreaming Awake. Preklad: DreamingWolf.
Stránka vytvorená: by DreamingWolf, máj 2003.